• Analytický komentár

• Gylánik Milan
  

Medzi súčasnou krízou vyvolanou novým koronavírusom a predchádzajúcou globálnou krízou, ktorá sa začala na finančnom trhu, sú podstatné rozdiely. Prejavujú sa aj v spôsobe, ako na krízu reaguje trh práce. Tento analytický komentár porovnáva dôležitosť rôznych kanálov, cez ktoré sa trh práce prispôsobuje krízovému vývoju. Pri finančnej kríze na vývoj na trhu práce pôsobil najmä pokles dopytu zo zahraničia, ktorý sa sekundárne prejavil aj v prepade domáceho dopytu, aj prostredníctvom samotného vývoja na trhu práce. Prepad zahraničného aj domáceho dopytu ohrozuje našu ekonomiku aj v koronakríze. Ale podstatne dôležitejšiu úlohu ako pred desiatimi rokmi zohráva utlmenie ponuky na trhu práce. Nevyhnutné preventívne opatrenia proti šíreniu pandémie obmedzujú mobilitu a zhromažďovanie osôb, teda aj na pracovisku, čím znižujú dostupnosť zamestnancov najmä v činnostiach neumožňujúcich prácu z domu. Odhadujeme, že počas kronakrízy záporný šok v ponuke práce prehlbuje medziročný pokles odpracovaných hodín o -3,4 p. b. v priemere za rok 2020 (takmer 1/3 z celkového poklesu) a pracovnej sily o -0,8 p. b. (2/3 z celkového prepadu). Významným rizikom je, že utlmenie ponuky naberie na zotrvačnosti a bude mat trvalejší vplyv na výkonnosť ekonomiky. V takejto situácii sú potrebné opatrenia na podporu firemnej likvidity, dopytu a udržanie zamestnanosti, ktoré uľahčia opätovné zvýšenie ponuky pracovnej sily po potlačení pandémie. Prijatie účinných opatrení, zameraných na zmiernenie nielen dopytového, ale aj ponukového šoku, umožní udržať pracovné návyky a väzby medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, prípadne uľahčenie prechodu zamestnancov do menej zasiahnutých odvetví.

---