Egon Hlavatý

Štúdium a pôsobenie na Povereníctve financií

Narodil sa 24. júla 1930 v rodine učiteľa a učiteľky hudby v Stupave.

Po absolvovaní gymnaziálnych štúdií na Štátnom cvičnom gymnáziu v Bratislave študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1953.

V rokoch 1953 – 1965 pôsobil na Povereníctve financií v Bratislave, kde prešiel viacerými úsekmi, naposledy na sekretariáte povereníka, pričom sa zaoberal najmä otázkami riadenia národného hospodárstva, financovaním podnikov a bankovou sústavou.

Po nástupe do Štátnej banky československej 1966

V roku 1966 prešiel na Oblastný ústav Štátnej banky československej, pričom do roku 1971 pôsobil vo funkcii riaditeľa 10. správy ekonomicko-plánovacej.

Egon Hlavatý sa ihneď po svojom nástupe do Štátnej banky zapojil do príprav reformy československej bankovej sústavy v snahe o inštitucionálne oddelenie emisného a komerčného bankovníctva.

Štátna banka československá, založená v roku 1950 podľa sovietskeho vzoru, predstavovala ohromný kolos, v ktorom boli sústredené menové, úverové a peňažné činnosti. Pre územie Slovenska bol zriadený Oblastný ústav pre Slovensko bez výraznejších rozhodovacích právomocí.

Pokus o reformu socialistickej bankovej sústavy 1968 – 1969

V čase nástupu Egona Hlavatého do banky sa začali horúčkovité prípravy pre vznik federálnej emisnej banky a dvoch národných emisných bánk – Českej národnej banky a Slovenskej národnej banky. Na Slovensku mala byť tiež zriadená Slovenská všeobecná banka, Bratislava, ako komerčná banka, a v Čechách Hospodárska banka, Praha.

Vo februári 1969 boli dokonca schválené návrhy na menovanie do funkcií v novopripravovaných bankových inštitúciách, pričom Egon Hlavatý bol nominovaný do funkcie viceguvernéra Slovenskej národnej banky.

V rámci urýchľovania prípravy funkčnosti novej bankovej sústavy sa začali práce na nových organizačných schémach. V Bratislave bol vydávaný Informačný bulletin už pod hlavičkou Slovenskej národnej banky. Egon Hlavatý bol poverený vykonávaním prípravných prác na založenie menových útvarov Slovenskej národnej banky.

Po nástupe normalizácie

Všetky tieto plány však rozmetal ako domček z karát príchod vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a tvrdý nástup normalizácie na čele s novým straníckym vedením, reprezentovaným prvým tajomníkom ÚV KSČ Gustávom Husákom. V rámci normalizačného procesu sa rozhodlo direktívne o obnove centralizovaného bankovníctva. V zmysle nového zákona o ŠBČS z roku 1970 bola sústava ŠBČS koncipovaná ako jednotná federálna inštitúcia s vnútorným členením na hlavné ústavy v republikách.

Egon Hlavatý čelil po nástupe normalizácie rôznym tlakom a diskriminačným opatreniam. Napriek tomu zostal pracovať v Štátnej banke československej, pričom v roku 1971 prevzal vedenie devízového odboru Hlavného ústavu ŠBČS v Bratislave.

Prvé pôsobenie v Ekonomickom ústave SAV 1978 – 1989

V roku 1978 sa Egon Hlavatý rozhodol zo Štátnej banky odísť a venovať sa iba výskumnej činnosti. K výskumu mal totiž vždy blízko, o čom svedčí to, že v roku 1971 získal vedeckú hodnosť CSc. a v roku 1975 vydal svoju prvú monografiu Banky v národnom hospodárstve.

Ťažiskovo sa Egon Hlavatý začal venovať vedeckému výskumu po nástupe na Ekonomický ústav SAV v roku 1978. Vo svojom výskume sa zameral najmä na riadenie devízového hospodárstva, problematiku menového kurzu, efektívnosti vonkajších ekonomických vzťahov a pod.

Bol členom redakčnej rady Ekonomického časopisu (1985 – 1999) a v rokoch 1986 – 1990 bol jeho hlavným redaktorom. Jeho bohatú a plodnú činnosť ocenilo Predsedníctvo SAV udelením Čestnej zlatej plakety Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách.

Opäť na čele reformného procesu slovenského bankovníctva 1990 – 1992

Po nežnej revolúcii v novembri 1989 sa Egon Hlavatý vrátil do Štátnej banky československej, keďže 22. decembra 1989 bol s účinnosťou od 1. januára 1990 menovaný generálnym riaditeľom Hlavného ústavu ŠBČS pre Slovensko v Bratislave a od júna 1991 členom Bankovej rady ŠBČS. Vo februári 1992 sa stal viceguvernérom ŠBČS.

Z titulu svojej funkcie sa aktívne podieľal na reforme a rozvoji dvojstupňovej bankovej sústavy. Vývoj bankovníctva bol poznamenaný veľmi nízkou mierou bankového kapitálu, problematickým úverovým portfóliom, nedostatočnými skúsenosťami a vedomosťami v oblasti bankového podnikania.

Egon Hlavatý sústreďoval svoju pozornosť najmä na reorganizáciu Štátnej banky a posilnenie právomocí Hlavného ústavu v Bratislave (od 1. februára 1992 názov Ústredie ŠBČS pre Slovensko) v povoľovacej oblasti, bankovom dohľade a podobne. Uvedomoval si, že v súvislosti s pravdepodobnými zmenami v štátoprávnom usporiadaní Č-SFR najzávažnejšie problémy boli v menovej oblasti, kde pripravenosť bola nedostatočná

So svojimi spolupracovníkmi preto pripravil ešte v roku 1991 rámcový „Súbor nutných opatrení na zabezpečenie činnosti menového systému a peňažníctva v prípade zmien v štátoprávnom usporiadaní“ a dal ho k dispozícii slovenskej vláde, ktorá však váhala dať v tomto smere príslušné pokyny.

Preto s vedomím predpokladaných zmien sa Egon Hlavatý rozhodol vykonať v predstihu aspoň najnutnejšie opatrenia. Nadviazal spoluprácu s Nemeckou spolkovou bankou, ktorá pomáhala so zaškolením odborníkov v menovej a devízovej oblasti. Bol založený Inštitút bankového vzdelávania, ktorý mal pripraviť kádre odborných pracovníkov, ktorých bol na Slovensku nedostatok.

Menové rozdelenie bývalého Československa a vytvorenie Národnej banky Slovenska tak prebehlo neočakávane hladko aj zásluhou Egona Hlavatého.

Po návrate na Ekonomický ústav SAV

V júli 1992 sa vrátil na Ekonomický ústav SAV, pričom sa zapojil do riešenia aktuálnych ekonomických problémov transformujúcej sa slovenskej ekonomiky. Jednou z jeho prioritných oblastí bola menová a fiškálna politika. Odporúčal zladiť a z menového hľadiska koordinovať rozpočtovú a menovo-úverovú politiku. Azda ako vôbec prvý na Slovensku sa zaoberal otázkami štátneho dlhu a jeho splácania.

Prednášal v USA, v Rakúsku, Portugalsku, Švédsku, Francúzsku, Maďarsku, Slovinsku, Poľsku, Taliansku a v Číne.

Teoretické poznatky využíval v pedagogickej činnosti na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Veľa užitočnej práce vykonal najmä ako školiteľ doktorandov.

Pod jeho vedením vyrástol celý rad vynikajúcich výskumníkov, pedagógov, ale aj významných predstaviteľov novej generácie finančníkov a bankárov, ako napríklad Elena Kohútiková (viceguvernérka NBS 2000 – 2006 ) a mnoho ďalších.

Bol členom Predsedníctva SAV, zástupcom riaditeľa Ekonomického ústavu SAV, členom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti Ministerstva školstva SR, pôsobil vo vedeckých radách Ekonomickej univerzity v Bratislave a jej Národohospodárskej fakulty, ako aj Ekonomického ústavu SAV.

Rodinné zázemie

Vo februári 1970 sa oženil s Irenou Gajerovou, významnou slovenskou ekonómkou, ktorá v rokoch v rokoch 1967 – 1969 taktiež pracovala v Štátnej banke československej v Bratislave na reforme bankovej sústavy ako špecialistka na menovú politiku a menovú analýzu a prognózu. Ich syn, prof. Tibor Hlavatý, je významný slovenský gastroenterológ.

Egon Hlavatý bol vzácny človek, vždy ochotný poradiť a pomôcť, a to nielen pokiaľ išlo o pracovné, ale aj o osobné problémy. Hodnotovo sa vymedzil nasledovne:

„Snáď najdôležitejšie bolo, že v rozhodujúcich chvíľach som nepodľahol krátkodobým výhodám, ale snažil som sa konať tak, aby som to v budúcnosti neľutoval.“

Egon Hlavatý

Video medailón

Vo videu boli použité fotografie z Archívu Národnej banky Slovenska, Archívu Slovenskej akadémie vied a z osobných archívov Ireny Hlavatej a Tibora Hlavatého.

Fotogaléria