Imrich Karvaš

Pôsobenie Imricha Karvaša do roku 1939

Bol spoluzakladateľom politicko-hospodárskeho hnutia známeho v 30. rokoch 20. storočia pod názvom „regionalizmus“ a časopisu Politika, redaktorom mesačníka Hospodárske rozhľady. Publikoval 13 monografií, množstvo odborných článkov, prednášal v Európe i USA.

Profesor Karvaš bol vynikajúcim teoretikom, domnieval sa však, že vlastným cieľom teoretickej práce aj v ekonomike je predovšetkým riešenie problémov praxe. Tento svoj pohľad na využitie teórie napokon preukázal aj v mimoriadne úspešnej aktivite v národohospodárskej politike.

Bol generálnym tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, tajomníkom Zväzu slovenských bánk, generálnym tajomníkom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi a viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe. V roku 1938 pôsobil v dvoch vládach generála Syrového, pričom v druhej prevzal dôležitý rezort priemyslu, obchodu a živností.

Prvý guvernér Slovenskej národnej banky 1939 – 1944

Ako najvýraznejšia národohospodárska osobnosť predmníchovského Slovenska sa stal prvým guvernérom Slovenskej národnej banky, kde pôsobil v rokoch 1939 – 1944.

V zložitých vojnových podmienkach sa jemu a jeho spolupracovníkom podarilo premyslenou menovou politikou udržiavať dlhý čas neuveriteľne silnú slovenskú korunu. Stabilita menovej jednotky bola podporená aj prísnou cenovou, mzdovou a zásobovacou politikou. Z tohto dôvodu Imrich Karvaš zastával v rokoch 1942 – 1944 významnú funkciu predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie.

Stabilitu meny posilniť aj vytváraním devízových a zlatých rezerv, pričom sa mu podarilo vytvoriť zásobu 7,5 tony slovenských zlatých menových rezerv. Podarilo sa mu tiež zachrániť tieto menové rezervy pre obnovenú Československú republiku.

Financovanie Slovenského národného povstania

Imrich Karvaš sa aktívne zapojil aj do príprav Slovenského národného povstania. Na jeho pokyn bola, pod zámienkou evakuácie, už od začiatku marca 1944 v banskobystrickej a ružomberskej filiálke Slovenskej národnej banky sústredená väčšia časť zásob platidiel banky. Imrich Karvaš ako predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie presunul v prospech povstania pohonné hmoty a rozdal obyvateľstvu zásoby na tri mesiace vopred.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania zostal Imrich Karvaš v Bratislave, pričom sa prostredníctvom švajčiarskeho generálneho konzula Maxa Grässliho snažil zablokovať slovenské devízové a zlaté rezervy uložené vo Švajčiarsku.

Po vykonaní týchto opatrení čakal vo svojom byte na spojku, ktorá ho mala odviesť na povstalecké územie. Večer 3. septembra 1944 ho však zatklo gestapo, pričom ho postupne väznilo vo Viedni, Brne a Berlíne.

Napriek tomu, že sa gestapu nepodarilo dokázať Imrichovi Karvašovi väčšinu obvinení, vo februári 1945 bol odsúdený na trest smrti, pričom sa mu iba zázrakom podarilo prežiť.

Návrat k pedagogickej činnosti po roku 1945

Práca profesora Karvaša bola vždy bezprostredne spojená s pedagogickou činnosťou. Už od roku 1925 pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kde sa v roku 1940 stal riadnym profesorom národného hospodárstva.

K pedagogickej práci sa vrátil aj po návrate z koncentračného tábora, pričom v školskom roku 1947/1948 bol zvolený dekanom Právnickej fakulty UK. V roku 1947 dokončil svoje najvýznamnejšie dielo Základy hospodárskej vedy, ktoré ovplyvnilo generácie slovenských ekonómov. Vzdelaniu vždy pripisoval veľkú dôležitosť.

„Politická demokracia dáva rozhodovanie o všetkých záležitostiach verejných, a teda aj hospodárskych do rúk ľudu. To ale znamená, že ak nechceme, aby sa o hospodárskych otázkach jednalo improvizovane a diletantsky, treba dať čo najväčšiemu počtu ľudí odborné hospodárske vzdelanie.“

Imrich Karvaš

Prvé zatknutie a zaradenie do Akcie B

Po februári 1948 odmietol spoluprácu s komunistickým režimom, bol dva razy krivo obvinený, zatknutý a odsúdený najprv v roku 1949 – 1950.

To však nestačilo a na jeseň 1952 Karvašovcov zaradili do smutne známej akcie „B“. Na základe obvinení z kolaborácie s fašistickým režimom a z poškodzovania hospodárstva I. Karvašovi zobrali byt a musel sa vysťahovať z Bratislavy.

Ďalšie roky s manželkou a mladším synom Ivanom žili v Tatranskej Lomnici. K dispozícii mal nepatrný invalidný dôchodok, pričom si privyrábal doučovaním cudzích jazykov.

Návrat do Bratislavy a druhé zatknutie

Koncom 50. rokov sa zdalo, že osudy rodiny Karvašovcov sa obracajú k lepšiemu. I. Karvaš si našiel zamestnanie vo zväze invalidov a vrátil sa s rodinou do Bratislavy do malého 1,5-izbového bytu.

V roku 1958 však do bytu vtrhli príslušníci štátnej bezpečnosti, aby urobili domovú prehliadku a následne v marci 1959 I. Karvaša obvinili z trestného činu velezrady a vyzvedačstva. Bol a odsúdený na 17 rokov odňatia slobody.

Komunisticky režim sa mstil celej rodine, syn Milan prišiel o zamestnanie v akadémii vied, druhý syn Ivan takmer nebol pripustený k maturite, pričom obaja mohli pracovať len ako robotníci.

Amnestia a rehabilitácia

V roku 1960 bol Imrich Karvaš našťastie amnestovaný a úplne rehabilitovaný až v roku 1969. Väznenie v nacistických a komunistických žalároch však spôsobilo prudké zhoršenie jeho zdravotného stavu a na následky krutého zaobchádzania takmer oslepol.

Humanisticky odkaz Imricha Karvaša

Jeho celoživotné dielo a zásluhy v hospodárskej sfére boli náležite ocenené až po roku 1989. Udelili mu viaceré vyznamenania a pamätné medaily in memoriam, napríklad Rad T. G. Masaryka z roka 1991 a Pribinov rad I. stupňa z roka 2001. Ulica, na ktorej sídli Národná banky Slovenska, bola pomenovaná na jeho počesť a pamiatku.

Okrem neoceniteľného odkazu Imricha Karvaša pre hospodársku teóriu a prax v súčasnej dobe čoraz viac rezonuje jeho humanistický odkaz. Zdôrazňoval nevyhnutnú syntézu ekonomiky s etikou. Ako napísal v Základoch hospodárskej vedy:

„Hodnota jednotlivca z hľadiska spoločnosti je určená mierou, v akej prispieva nie k vlastnému, ale k všeobecnému blahobytu celku.“

Imrich Karvaš

Video medailón

Vo videu boli použité fotografie a časť filmov zo Súkromného archívu rodiny Karvašovcov.

Fotogaléria