en en

Ľudovít Medvecký

Ľudovít Medvecký

Politik, právnik a bankár, ktorý pochádzal z významného slovenského rodu. Ako jediný zástupca Slovenska sa v roku 1919 stal členom Bankového výboru pri ministerstve financií, v rokoch 1926 – 1930 člen Bankovej rady Národnej banky Československej. Aktívne sa podieľal na menovej odluke 1919 a zavedení československej meny, obhajoval slovenské záujmy v menovej a úverovej oblasti a pri menovaní vedúcich úradníkov.

Potomok významného rodu

Ľudovít Medvecký sa narodil 28. júla 1878 vo Zvolene. Pochádzal z významného slovenského rodu Medveckých.

Jeho otec Samuel Štefan Medvecký (1845 – 1896) patril k organizátorom národno – politického života vo Zvolenskej župe, v roku 1873 bol spoluzakladateľom a istý čas aj správcom Zvolenskej sporiteľne.

Jeho teta Terézia Vansová, rodená Medvecká (1857 – 1942) patrí k najvýznamnejším slovenským spisovateľkám.

Národno-politické aktivity do roku 1918

Ľudovít Medvecký podľa otcovho vzoru študoval právo na univerzitách v Lipsku a Budapešti. Istý čas pracoval ako advokátsky koncipient v Budapešti, no už v roku 1903 sa vrátil do rodného Zvolena, kde začal pôsobiť ako advokát.

Stal sa spoluzakladateľom slovenského agrárneho hnutia, spolupracoval s Vavrom Šrobárom, Pavlom Blahom, no najmä s Milanom Hodžom. V duchu jeho politických koncepcií vydával vo Zvolene v rokoch 1904 – 1914 Zvolenské noviny.

V rokoch 1912 – 1913 sa stal spoluzakladateľom Ústredného družstva pre hospodárstvo a obchod v Budapešti, kde bol zvolený za člena jeho správnej rady za Zvolenskú župu.

Zakladateľ rôznych slovenských bánk

Nemenej dôležitou oblasťou jeho aktivít bolo aj peňažníctvo. Už v roku 1901 sa stal jedným zo zakladajúcich členov úspešnej Zvolenskej ľudovej banky. V jej správnej rade pôsobil od roku 1904 do roku 1912. Na valnom zhromaždení banky 10. marca 1912 zvolený „doživotne“ za spolkového advokáta.

Okrem Zvolenskej ľudovej banky sa zúčastnil na založení ďalších peňažných ústavov, akými boli napríklad: Všeobecná banka v Lučenci (1909), Hospodárska sporiteľňa v Nitre (1910), Roľnícka banka v Dolných Strhároch (1912) a Ústredná banka v Budapešti (1909), pričom v nich istý čas zastával aj funkciu člena správnej rady.

V roku 1912 založil Roľnícku banku v Hliníku, pričom bol zvolený za jej správcu. Spolkovým advokátom banky sa stal jeho brat Ján Medvecký (1882 – 1956).

Zástupca Slovenska v Bankovom výbore pri ministerstve financií

Po vzniku Československej republiky sa stal spoluzakladateľom a funkcionárom Agrárnej strany. V rokoch 1919 – 1920 pôsobil ako vládny referent pre financie na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska.

Po roku 1918 sa Ľudovít Medvecký začal výrazne presadzovať v oblasti centrálneho bankovníctva. V roku 1919 bol ako jediný zástupca Slovenska menovaný do Bankového výboru pri ministerstve financií, ktorý riadil a usmerňoval činnosť Bankového úradu ministerstva financií (BÚMF).

Bankový úrad ako štátny orgán dočasne plnil funkciu centrálnej banky.

Menovaním Ľudovíta Medveckého získali Slováci prvý raz v histórii oficiálne zastúpenie v najvyššom menovom orgáne štátu.

Hlavnou úlohou Medveckého v bankovom výbore bolo obhajovať slovenské záujmy v menovej a úverovej oblasti, ale aj pri menovaní vedúcich úradníkov Bankového úradu a prijímaní zmeniek slovenskej proveniencie na eskont.

Menová odluka 1919 a zavedenie československej meny

Ľudovít Medvecký sa aktívne zapojil do príprav menovej odluky, ktorá sa uskutočnila v roku 1919 stiahnutím a okolkovaním rakúsko-uhorských bankoviek.

Kolkovanie bankoviek prebiehalo tajne na dvoch miestach – v Prahe v budove bývalého Amerlingového učiteľského ústavu a v Bratislave v čokoládovni Stollwerck. Ľudovít Medvecký osobne koordinoval kolkovanie bankoviek a ich výmenu v Bratislave.

Dochádzalo však k častým pokusom o falšovanie kolkov, preto boli kolkované bankovky postupne vymieňané za československé štátovky. Ľudovít Medvecký, napriek protestu českých zástupcov v Bankovom výbore na čele s Aloisom Rašínom, presadil, aby desaťkorunová štátovka, vydaná v roku 1920, bola ako prvé platidlo v histórii označená na lícnej strane slovenským textom, čo sa neskôr uplatnilo aj na ďalších nominálnych hodnotách.

Na čele Ústredného družstva v Bratislave 1919 – 1921

Z titulu významnej funkcie sa začal čoraz výraznejšie vyjadrovať k pálčivým problémom slovenského priemyslu a peňažníctva. V roku 1919 sa aktívne zapojil do budovania družstevnej centrály – Ústredného družstva v Bratislave, pričom bol zvolený do jeho správnej rady a do roku 1921 zastával aj funkciu jeho predsedu.

Člen bankovej rady Národnej banky československej 1926 – 1930

Poslednou, ale najvýznamnejšou Medveckého funkciou v oblasti centrálneho bankovníctva bolo členstvo v bankovej rade Národnej banky československej (NBČS), do ktorej bol ako zástupca Slovenska kooptovaný 1. apríla 1926, pričom bol zaradený do úverového odboru.

Okrem toho, že spolurozhodoval o najdôležitejších otázkach československej meny, jeho úlohou bolo sledovať činnosť a obchody najvýznamnejšej slovenskej filiálky NBČS v Bratislave. Predkladal rôzne návrhy predovšetkým na riešenie poľnohospodárskej krízy na Slovensku. Za jednu z hlavných príčin neutešenej situácie považoval vysoké úrokové sadzby z úverov, ktoré sa pohybovali od 11 %  do 20 %. Ozdravenie videl v zákonom stanovenej maximálnej výške úrokových sadzieb.

Funkciu bankového radcu vykonával do roku 1930, kedy sa stiahol z verejného života a angažoval sa len v niektorých regionálnych spolkoch. Zomrel 26. marca 1954 v Modrom Kameni – Riečky.

Kľukaté osudy rodiny Medveckých

Dcéra Tatiana pracovala na ministerstve zahraničných vecí v Prahe a v januári 1948 sa stala vicekonzulkou na generálnom konzuláte ČSR v Jeruzaleme. Po nástupe totalitného režimu v ČSR vo februári neposlúchla výzvu k návratu a neskôr žila v Kanade.

Dušan Medvecký, Ľudovítov starší syn, sa stal významným poľnohospodárskym odborníkom. Po roku 1939 bol viackrát prenasledovaný a zatknutý za svoje demokratické a protifašistické zmýšľanie.

Druhý syn, Samuel Medvecký, pokračoval v rodinnej tradícii a stal sa právnikom, po roku 1950 nedobrovoľne vystriedal viacero robotníckych povolaní, až sa natrvalo usadil v Prahe. V roku 1952 sa oženil s Annou Šmídovou, rodáčkou zo Senice žijúcou v Prahe, a v nasledujúcom roku sa im narodila jediná dcéra Taťjana Medvecká, dnes popredná česká herečka.

Video medailón

Vo videu boli použité zábery z archívnych filmov Národního filmového archívu v Prahe: Kolkování bankovek (1919), Historický den naši hospodářske samostatnosti (1926), Revoluce krve a ducha (1936).

Fotogaléria