Matej Murtin

Štúdium a advokátska prax

Matej Murtin sa narodil 3. mája 1905 v Liptovskom Mikuláši v rodine staviteľa Mateja Murtina.

Po maturite na miestnom reálnom gymnáziu študoval v rokoch 1923 – 1927 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde bol v roku 1927 promovaný na doktora práv.

V rokoch 1927 – 1933 absolvoval advokátsku prax v advokátskej kancelárii Milana Ivanku. V roku 1933 zložil advokátsku skúšku, na základe čoho bol v roku 1934 zapísaný do zoznamu advokátov pri Advokátskej komore v Martine. Okrem toho v rokoch 1929 – 1931 vykonal základnú vojenskú službu pri delostreleckom pluku a dosiahol hodnosť podporučíka v zálohe.

Po nástupe do služieb Zemskej banky, filiálky v Bratislave

Začiatkom roka 1935 bol prijatý do služieb Zemskej banky v Prahe ako koncipient, pričom bol služobne pridelený k právnemu oddeleniu filiálky v Bratislave. Riaditeľstvo Zemskej banky oceňovalo jeho schopnosti, a tak mu bola k 1. januáru 1937 udelená definitíva, spojená s titulom miestotajomníka právneho oddelenia.

Rodinné zázemie

V roku 1935 sa oženil s Georginou Pietor-Borisovou, pričom sa im postupne narodili tri deti –  synovia Vladimír (1936) a Ivan (1940) a nakoniec dcéra Oľga (1942).

Odbojová činnosť a účasť v Slovenskom národnom povstaní

Po vyhlásení Slovenského štátu bol 1. júla 1939 prevzatý do služieb novovzniknutej Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky v Bratislave (SHKB).

Ako aktívny účastník protifašistického odboja sa podieľal na prípravách Slovenského národného povstania.  Dňa 1. septembra 1944 bol menovaný za člena Prezídia Povereníctva Slovenskej národnej rady (SNR) pre financie v Banskej Bystrici, ktoré zabezpečovalo financovanie povstaleckej armády a priemyslu na území ovládanom SNR.

Po príchode Československej armády do Košíc sa Matej Murtin 5. februára 1945 stal zástupcom povereníka SNR pre financie Tomáša Tvarožka, po jeho náhlej smrti bol od 20. júla do 18. septembra 1945 poverený funkciou povereníka financií.

Vo vysokých funkciách hypotekárneho bankovníctva 1945 – 1955

Po svojom príchode do Bratislavy v máji 1945 sa s veľkým elánom vrátil aj ku svojej pôvodnej práci v oblasti hypotekárneho bankovníctva. Už 14. apríla 1945 sa stal členom Dočasnej správy SHKB s titulom námestníka riaditeľa. Zbor povereníkov ho na svojom zasadnutí 20. septembra 1945 spolu s Elom Šándorom vymenoval za hlavného riaditeľa SHKB, pričom obaja po zrušení dočasnej správy v októbri 1946 spoločne riadili činnosť banky až do konca marca 1948. Po zmene stanov SHKB bol Elo Šándor 6. mája 1948 ustanovený za generálneho riaditeľa SHKB a Matej Murtin za jeho zástupcu.

Po nástupe komunistického režimu došlo k začleneniu SHKB do novej centrálne riadenej Investičnej banky v Prahe. Matej Murtin bol 1. júla 1948 menovaný námestníkom hlavného riaditeľa Investičnej banky v Prahe, pričom do roku 1952 rodina bývala v Bratislave a Matej Murtin k nej pravidelne dochádzal.

V obnovenej Národnej banke československej 1945 – 1950

Matej Murtin sa po roku 1945 významnou mierou podieľal aj na obnove činnosti Národnej banky československej, keďže bol na zasadnutí československej vlády 24. júla 1945 menovaný za člena jej dočasnej správy. Po ukončení činnosti Dočasnej správy NBČS 15. októbra 1948 bol Matej Murtin menovaný za predsedu revidujúceho výboru NBČS, pričom túto funkciu vykonával až do zániku NBČS v roku 1950.

Perzekúcie a sledovanie Štátnou bezpečnosťou

Napriek tomu, že Matej Murtin bol v roku 1946 ocenený Radom Slovenského národného povstania I. triedy a od roku 1948 bol členom Komunistickej strany Československa, stal sa i on terčom šikany zo strany komunistického režimu.

V roku 1952 dostala rodina počas tzv. akcie „B“. príkaz vysťahovať sa z bytu v Bratislave do obce Rimavská Baňa, pričom Matej Murtin mal byť preradený do výroby ako robotník v kameňolome. Vďaka pomoci ministra financií Jaroslava Kabeša sa nakoniec rodina mohla presťahovať do Prahy do služobného bytu Investičnej banky. Matej Murtin ukončil v roku 1955 práve kvôli týmto krivdám svoje členstvo v KSČ.

Matej Murtin bol od roku 1951 terčom trvalého a ostrého sledovania Štátnou bezpečnosťou (ŠTB), ktorá ho podozrievala zo špionáže, keďže bol v roku 1947 menovaný honorárnym (neplateným) konzulom Holandského kráľovstva. Napriek tomu, že sa tieto podozrenia ukázali ako neopodstatnené, Štátna bezpečnosť ho naďalej sledovala a zbierala proti nemu kompromitujúce informácie. Agenti ŠTB si dokonca dali tajne vyrobiť duplikáty kľúčov od jeho bytu a kancelárie.

Podľa slov syna Ivana Murtina sa Matej Murtin v roku 1955 „v istej odbornej otázke bankovníctva dostal do názorovej nezhody s nedôverčivým, podozrievavým a neústupným ministrom financií Júliusom Ďurišom, ten to uzavrel slovami, že Murtina „dá zavrieť“ a inicioval jeho výpoveď z pracovného pomeru. Výpoveď ale nebola ničím zdôvodnená a súd, na ktorý sa otec vzápätí obrátil, ju tiež označil ako nezdôvodnenú, čiže neplatnú. Jeho pracovný pomer v n.p. Investičná banka potom skončil dohodou a r. 1956 vo funkcii právnika prijal zamestnanie u Ústredného likvidátora peňažných ústavov a podnikov v Prahe.“

Vykonštruovaný politický proces

V roku 1958 sa ale naplnila Ďurišova verbálna hrozba. Matej Murtin bol spolu s Jánom Belanským, bývalým tajomníkom kancelárie prezidenta republiky, Vladimírom Halabrínom, bývalým československým konzulom v Záhrebe a Jánom Strnadom, úradníkom Vojenského projektového ústavu v Prahe, obžalovaný a vo vykonštruovanom politickom procese odsúdený na tri roky odňatia slobody za rozvracanie republiky. Obvinený bol z toho, že sa spolu stretávali v sobotu poobede vo vinárni U labužníka v Štepánskej ulici v Prahe, pričom sa na stretnutiach:

„netajili svým nepřátelským postojem k republice, sdělovali si navzájem správy nepřátelského rozhlasu, schvalovali kontrarevoluční puč v Maďarsku a vyslovovali naději na jeho rozšíření i do naších zemích…….a plánovali i návrat kapitalizmu v buržoasně nacionálním duchu na Slovensku.“

Rozsudok Krajského súdu v Prahe, 1959

Aj po návrate z väzenia pod dohľadom Štátnej bezpečnosti

V rokoch 1968 – 1969 bol Matej Murtin rehabilitovaný, ale po nástupe normalizácie bol stále sledovaný Štátnou bezpečnosťou najmä kvôli tomu, že v roku 1969 jeho syn Vladimír emigroval do Holandska, pričom bol v roku 1977 nútený vzdať sa československého občianstva. Matej Murtin bol často predvolávaný na výsluchy, pri jeho cestách do zahraničia za rodinou mu boli zabavované listy a knihy.

Matej Murtin napriek svojej odvahe a statočnosti zostal skromným a nedoceneným hrdinom, ku ktorému sa jeho vlasť zachovala macošsky.

„Ocenenia v zmysle uznania životných zásluh sa mu dostalo aj dostáva od rodiny a veľkého množstva priateľov aj kolegov – slušných ľudí, s ktorými sa v živote spoznal.“

Ivan Murtin, syn Mateja Murtina

Zomrel v Prahe dňa 11. marca 1979 v Prahe, pričom Štátna bezpečnosť neprestala sledovať jeho rodinu až do roku 1989.

Video medailón

Vo videu boli použité fotografie z Archívu NBS, fotografie a časť filmov zo Súkromného archívu rodiny Mateja Murtina.

Fotogaléria