Michal Kováč

Štúdium a prvé zamestnania

Narodil sa 5. augusta 1930 v obci Ľubiša, okres Humenné. Po absolvovaní meštianskej školy v Humennom, študoval na miestnej Obchodnej akadémii, ktorú ukončil v roku 1949.

V rokoch 1949 – 1950 pracoval ako úverový referent Okresnej sporiteľne a pokladnice v Medzilaborciach a Roľníckom skladištnom družstve v Humennom ako účtovník.

V roku 1950 sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval ako stredoškolský učiteľ na Strednej škole Petra Jilemnického a zároveň študoval na Vysokej škole ekonomickej. Po ukončení štúdia v roku 1954 zostal pôsobiť na škole ako asistent.

Po nástupe do Štátnej banky československej 1955

Dňa 1. februára 1955 nastúpil do služieb Oblastného ústavu Štátnej banky československej ako vedúci odboru 161-štátne majetky.

S účinnosťou od  1. januára 1959 bol menovaný riaditeľom plánovacej a ekonomickej správy a od 1. januára 1960 pôsobil ako vedúci odboru pre národohospodárske rozbory Oblastného ústavu Štátnej banky československej v Bratislave.

Rodinné zázemie

V roku 1956 sa oženil s významnou slovenskou ekonómkou Emíliou Živnou, ktorá dlhé roky pôsobila na Ekonomickej univerzite v Bratislave ako profesorka v odbore zamestnanosti a sociálneho rozvoja.

V roku 1959 sa im narodil syn Juraj a v roku 1961 syn Michal.

Pôsobenie na Kube a v londýnskej pobočke Živnobanky

V rokoch l963 – 1964  pôsobil ako učiteľ pre bankové kurzy v bankovej škole Kubánskej štátnej banky.

Po návrate do Československa bol dňa 5. februára 1965  menovaný za námestníka hlavného riaditeľa Oblastného ústavu pre Slovensko Štátnej banky československej.

V rokoch l967 – 1969 pracoval ako námestník riaditeľa pobočky Živnostenskej banky v Londýne.

Pokus o reformu československého bankovníctva 1968 – 1969

V druhej polovici šesťdesiatych rokov došlo v Československej republike k postupnému uvoľneniu politickej a spoločenskej atmosféry. V oblasti bankovníctva sa začali horúčkovité prípravy pre vznik Federálnej emisnej banky a dvoch národných emisných bánk – Českej národnej banky a Slovenskej národnej banky.

Michal Kováč ako významný a uznávaný bankový odborník sa výraznou mierou podieľal na reformnom procese spolu s inými odborníkmi, ako boli napríklad Eugen Löbl, Egon Hlavatý, Ladislav Hromý a podobne.

Michal Kováč bol navrhnutý do funkcie viceguvernéra Federálnej emisnej banky. Predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska sa na svojom rokovaní 17. februára 1969 uznieslo na tom, že bude presadzovať, aby „funkcia guvernéra Federálnej emisnej banky bola zverená príslušníkovi slovenského národa“, pričom ju mal vykonávať Michal Kováč. Taktiež bol od januára 1969 členom Dočasnej bankovej rady Štátnej banky československej v Prahe.

Po nástupe normalizácie

V roku 1969 však začal tvrdý nástup normalizácie, počas ktorého sa na  straníckych plénach direktívne rozhodlo o obnove centralizovaného bankovníctva. Na základe takto navrhovaných zmien vláda ČSSR dňa 27. júna 1969 rozhodla, že nie je účelné vykonávať zásadné organizačné zmeny a nesúhlasila s legalizáciou nového stavu v oblasti peňažníctva. Definitívne politické rozhodnutie o zásadných otázkach bankovníctva sa prijalo na januárovom pléne ÚV KSČS v roku 1970, v ktorého uznesení sa uložilo  „usporiadať ŠBČS ako jednotnú emisnú, úverovú a zúčtovaciu organizáciu v záujme jednotnej československej ekonomiky“. Toto ustanovenie bolo realizované zákonom č. 144/1970 Zb. o Štátnej banke československej, ktorý nadobudol platnosť dňa 1. januára 1971. V zmysle nového zákona o ŠBČS bola jej sústava koncipovaná ako jednotná federálna inštitúcia s vnútorným členením na hlavné ústavy v republikách a stala sa ústrednou bankou Československej socialistickej republiky.

Normalizácia tvrdo postihla aj Michala Kováča, s účinnosťou od 1. apríla 1970 bol zbavený funkcie námestníka hlavného riaditeľa Oblastného ústavu Štátnej banky československej pre Slovensko. Ako dôvod jeho odvolania bola uvedená „strata dôvery u vedenia oblastného ústavu“, pričom priťažujúcou okolnosťou bola jeho spolupráca s Eugenom Löblom pri reformnom procese v bankovníctve.

Bol preložený do odboru pre integrácie Oblastného ústavu ŠBČS pre Slovensko a od 15. januára 1971 pracoval ako radový zamestnanec Štátnej banky československej, pobočka Bratislava-mesto.

Od roku 1978 až do decembra 1989 pracoval popri zamestnaní ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave finančnej a úverovej sústavy, neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu, Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce a iných. Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti.

Aktívna účasť na rozvoji slovenského bankovníctva 1990 – 1992

Po politicko-spoločenských zmenách v roku 1989 bol rehabilitovaný, stal sa ministrom financií Slovenskej republiky vo vláde národného porozumenia, z tohto dôvodu požiadal 11. decembra 1989 Štátnu banku československú, pobočku Bratislava-mesto, o rozviazanie pracovného pomeru.

Napriek odchodu do vysokých vládnych a ústavných funkcií Michal Kováč nikdy neprerušil kontakty s centrálnou bankou a slovenským bankovníctvom.

Ako minister financií Slovenskej republiky v rokoch 1989 – 1991 sa aktívne podieľal na reforme a rozvoji dvojstupňovej bankovej sústavy, na vzniku a založení nových bánk so zahraničnou účasťou, ako bola napríklad Tatra banka v Bratislave, či na reštrukturalizácii starších peňažných ústavov.

Prezident Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska

Po vzniku Národnej banky Slovenska v roku 1993 už ako prezident Slovenskej republiky túto inštitúciu viackrát navštívil a ako človek, ktorý väčšinu života strávil v bankovníctve, sa živo zaujímal o jej činnosť a svojimi skúsenosťami a radami prispieval k jej úspešnému rozvoju.

Video medailón

Vo videu bola použitá časť prvého filmu Národnej banky Slovenska z roku 1993 – Hosť najvzácnejší.

Fotogaléria