en en

Uhlíková stopa NBS

Národná banka Slovenska (NBS) je inštitúcia so zodpovedným prístupom k životnému prostrediu. Pri organizačnom a technickom zabezpečení prevádzky sa riadi platnou slovenskou legislatívou, odporúčaniami Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, ktoré definujú postupy v oblasti environmentálne udržateľného hospodárenia.

Dlhodobým cieľom NBS v oblasti jej vlastnej uhlíkovej stopy je vytvorenie environmentálne udržateľnej prevádzky, ktorá minimalizuje negatívne vplyvy na životné prostredie a, naopak, prispieva k tým pozitívnym. Konečnými cieľmi takéhoto prístupu sú ​​​zmiernenie príčin klimatickej zmeny, ​​adaptácia na klimatickú zmenu, podpora biodiverzity a zvýšenie efektivity ​​využívania zdrojov.

Pre naplnenie vízie boli prijaté tri hlavné ciele:

  1. transformácia na uhlíkovo neutrálnu inštitúciu postupným znížením emisií skleníkových plynov z prevádzky, kompenzáciou zvyškových emisií podporou projektov na sekvestráciu (zachytávanie a ukladanie) uhlíka a racionálnym využitím energetických zdrojov.
  2. adaptovať prevádzku na klimatické zmeny postupnou inštaláciou a prepájaním modro-zelenej infraštruktúry a opatrení s pozitívnym dosahom na mestskú biodiverzitu a tiež podporou neziskových projektov, ktoré prispievajú k zníženiu následkov klimatickej zmeny a k obnove biodiverzity na Slovensku.
  3. transformovať prevádzku v súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky prostredníctvom optimálneho využívania zdrojov, preferencie obnoviteľných materiálov, minimalizovania produkcie odpadu a uplatňovania princípov zeleného verejného obstarávania.

S cieľom monitorovať úspešnosť pri ich napĺňaní a informovať verejnosť o dosiahnutom pokroku NBS vypracováva a zverejňuje Správy o uhlíkovej stope, ktoré podrobne mapujú emisie skleníkových plynov z internej prevádzky Národnej banky Slovenska podľa pôvodu V roku 2023 viac ako tretina emisií, ktoré súviseli s prevádzkou NBS, pochádzala z dodávateľských reťazcov nakúpených spotrebných tovarov a služieb[1]. Druhý najvyšší podiel mali emisie pochádzajúce z nakúpeného investičného tovaru[2]. Viac ako 10 percentami sa na celkovej uhlíkovej stope inštitúcie podieľajú ešte vykurovanie zemným plynom, resp. zásobovanie elektrickou energiou.

Podiel uhlíkovej stopy
Oblasť činnosti podľa nástroja Ecometrica tCO₂e Podiel
Nakupované tovary a služby  3 575,431  37,68 %
Investičný tovar 2 127,364  22,42 %
Zemný plyn 1 474,324 15,54 %
Elektrina 975,036 10,28 %
Dochádzanie do práce 449,699 4,74 %
Služobné cesty 415,198 4,38 %
Priama spotreba paliva: služobné vozidlá 258,379 2,72 %
Prenajaté aktíva (upstream) 88,156 0,93 %
Prenajaté aktíva (downstream) 75,805 0,80 %
Odpad vytvorený v prevádzkach 37,929 0,40 %
Spotreba vody 4,487  0,05 %
Nakladanie s predanými výrobkami na konci ich životnosti 4,325 0,05 %
Priama spotreba paliva: spotreba paliva v zariadeniach 2,495 0,03 %
Spolu 9 488,629 100 %

Podrobnejšie informácie o štruktúre emisií skleníkových plynov z internej prevádzky Národnej banky Slovenska, dátových zdrojov, metodike a rozsahu výpočtu, nájdete v priloženej Správe o uhlíkovej stope za rok 2023

Správa o uhlíkovej stope NBS

PoznámkY

[1] Ide o pomerne široko definovanú kategóriu, ktorá zahŕňa razbu mincí, nákup počítačových služieb a softvéru, realizáciu vzdelávacích a iných podujatí, údržbu budovy a upratovacie služby, nákup kancelárskych potrieb a ďalšie.

[2] K týmto výdavkom patria investičné výdavky na výstavbu a rekonštrukciu budov a IT infraštruktúry, nákup nových vozidiel a tiež spracovanie finančných transakcií.