Obchodné vojny
Clá a obchodné vojny: Výzvy pre ekonomiku
Voľný obchod fungoval od skončenia druhej svetovej vojny ako motor ekonomickej prosperity. Menším, exportne orientovaným ekonomikám, akou je Slovensko, to zásadným spôsobom pomohlo rásť a modernizovať. S návratom Donalda Trumpa do úradu prezidenta USA sa však najväčšia ekonomika sveta začala od tohto konsenzu odkláňať a odštartovala obchodnú vojnu prostredníctvom jednostranných ciel. Argumentom je snaha ochrániť domácu ekonomiku.
Vzhľadom na neustále zmeny rozhodnutí administratívy Spojených štátov dnes nevieme povedať, čo všetko to bude znamenať pre ekonomiku Európy. Je potrebné pokračovať v posilňovaní odolnosti európskej ekonomiky a hľadať spoločné riešenia, ako sa s novou situáciou vysporiadať.
Aktuálny stav
- Základné clá platia, zvýšené sadzby sa (zatiaľ) odkladajú: Od 5. apríla 2025 platí v USA základné clo 10 % na všetok dovoz. Avizované dodatočné navýšenia prirážky pre konkrétne krajiny – tzv. „recipročné clá“ (napr. 20 % na EÚ, 24 % na Japonsko, 46 % na Vietnam) – boli však na poslednú chvíľu odložené o 90 dní, čo má vytvoriť priestor na vyjednávanie. EÚ v reakcii na odklad pozastavila plánované protiopatrenia a signalizuje ochotu rokovať o širšej obchodnej dohode.
- Colné prímerie neplatí pre Čínu: druhá najväčšia svetová ekonomika nebola do odkladu zahrnutá, keďže na úvodné zvýšenie colnej sadzby na 54 % reagovala Čína podobným nárastom vlastných ciel na americký export. Sadzby na oboch stranách sa potom v niekoľkých krokoch ďalej zvýšili a aktuálne presahujú 100 percent. Táto eskalácia zásadne zhoršila vzťahy medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta a vyvolala napätie na finančných trhoch .
- Sektorové clá zostávajú, USA ich chystajú pre ďalšie odvetvia: Hoci plošné clá boli vo väčšine prípadov odložené, sektorové clá zostávajú v platnosti. Od 3. apríla 2025 platí 25-percentné clo na dovoz zahraničných automobilov a autodielov. Tieto sadzby sa týkajú aj európskych a japonských značiek, ktoré patria k najväčším exportérom do USA. Trumpova administratíva zároveň ohlásila rozšírenie sektorových ciel – v príprave sú opatrenia zamerané na polovodiče, farmaceutiká a zelené technológie.
- Pozícia Európskej Komisie: Maroš Šefčovič, eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť, vedie rokovania s americkými predstaviteľmi s cieľom zmierniť napätie v obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, najmä s americkým ministrom obchodu Howardom Lutnickom a hlavným obchodným poradcom prezidenta Jamiesonom Greerom, aby diskutovali o možnostiach zníženia alebo odstránenia ciel, najmä na automobily a priemyselný tovar.
„Zobrali sme na vedomie oznámenie prezidenta Trumpa. Chceme dať šancu rokovaniam. Ak rokovania nebudú uspokojivé, naše protiopatrenia vstúpia do platnosti.“![]()
Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie
Ak by rokovania nepriniesli želané výsledky, EÚ je pripravená zaviesť odvetné opatrenia v hodnote viac ako 20 miliárd eur, zamerané na rôzne sektory vrátane poľnohospodárstva a strojárstva.
- Pozícia Európskej centrálnej banky:
„Európska centrálna banka situáciu pozorne sleduje a je vždy pripravená využiť nástroje, ktoré má k dispozícii. V minulosti sme vyvinuli primerané nástroje a opatrenia, ktoré boli potrebné na zabezpečenie cenovej stability a, samozrejme, aj finančnej stability, pretože jedno bez druhého nemôže existovať.“![]()
Christine Lagarde, prezidentka ECB
Čo sú obchodné vojny?
V obchodných vojnách sa „bojuje“ za pomoci ciel, dovozných či vývozných kvót. Zavádzajú sa prekážky pre svetový obchod. Hoci sa odohrávajú na globálnej scéne, pocíti ich každý z nás, či už v podobe spomalenia ekonomiky, vyšších cien, nižších miezd alebo straty pracovného miesta.
Začína sa to zvyčajne tak, že jedna krajina uvalí clá alebo kvóty na dovoz zo zahraničia, aby chránila svojich domácich výrobcov. Dotknuté krajiny následne odpovedia zavedením odvetných opatrení. Postupne sa tým roztočí špirála, v ktorej sa dovoz aj vývoz na oboch stranách stáva drahším. To má často za následok spomalenie ekonomického rastu.
Obchodné vojny nemajú víťaza a na utlmenie svetového obchodu doplatia ekonomiky na oboch stranách. Napriek všetkému sa vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa rozhodla pre zavedenie obchodných bariér s cieľom podporiť domáci priemysel. Situáciu ďalej zhoršuje chaotický spôsob zavádzania opatrení, ktorý zvyšuje neistotu, komplikuje firmám plánovanie a môže negatívne ovplyvniť globálne dodávateľské reťazce.
„Je to asi historický okamih, taký malý európsky a americký Armagedon. Clá v každom prípade znamenajú oslabenie ekonomického rastu, ohrozenie dobrej nálady na trhu práce a samozrejme aj istý vplyv na ceny. V každom prípade to nie je dobrá správa pre ekonomiku.“![]()
Peter Kažimír, guvernér NBS
Od apríla 2025 platí 25-percentné clo na všetky vozidlá zmontované mimo územia USA. O mesiac neskôr sa clo rozšíri aj na kľúčové komponenty, ako sú motory či batérie. Opatrenia výrazne zvýšia ceny vozidiel, vrátane tých, ktoré sú síce vyrábané v USA, no s použitím dovážaných dielov – zdraženie môže dosahovať tisíce dolárov na auto.
USA už skôr zaviedli clá na dovážaný oceľ, hliník či tovary z Kanady, Mexika a Číny. Trumpova administratíva následne ohlásila aj plošné recipročné clá na všetok dovoz, ktoré mali vstúpiť do platnosti ešte počas apríla, na poslednú chvíľu však boli o 90 dní odložené. Ich výška sa podľa krajiny vývozcu pohybuje od 10 až do zhruba 50 %. Dovoz z Európskej únie má byť zaťažený sadzbou 20 %.
Čo môžu obchodné vojny spôsobiť Slovensku?
Slovensko ich výrazne pocíti, ale nebude to katastrofa. Ekonomický rast sa spomalí, ale recesii by sme sa mali vyhnúť. Všetko bude závisieť od dĺžky a intenzity obchodných vojen.
Slovensko je malá otvorená ekonomika, ktorá prosperuje vďaka obchodovaniu so zahraničím. Eskalácia obchodnej vojny by ju spolu s Českom a Maďarskom spomedzi európskych krajín postihla najviac.
Napriek tomu, že do USA putuje približne 4 % celkového slovenského exportu, ide väčšinou o produkty automobilového priemyslu. Ten bude clami postihnutý priamo a najviac. Nepriamo by ich však pocítili aj iní exportéri, ktorí do zvyšných krajín EÚ dodávajú súčiastky pre výrobky určené na trh USA. Tento nepriamy vplyv je z pohľadu vývoja ekonomiky dokonca dôležitejší.
Podľa našich výpočtov by vyhrotená obchodná vojna, pri ktorej bude značná časť globálneho obchodu podliehať clám vo výške desiatok percent, mohla v priebehu troch rokov spôsobiť Slovensku výpadok exportov za zhruba 5 miliárd eur. Výkonnosť ekonomiky by sa znížila kumulatívne o necelé 3 %, čo by znamenalo aj stratu 20-tisíc pracovných miest. Najviac by trpela v roku 2026, keď by sa jej rast ledva udržal nad nulou. Kumulatívny vplyv ciel iba v automobilovom sektore na rast HDP do roku 2027 by bol u nás zhruba 0,3 az 0,5 percentného bodu.
Pri pretrvávajúcom silnom dopyte po zamestnancoch, ktorý musia nasýtiť ľudia zo zahraničia, by takýto úbytok zamestnanosti nepredstavoval vážnejší problém. Na pracovnom trhu by však po rokoch výrazného nedostatku zamestnancov, ktorý prispel k rýchlemu rastu miezd, nastal obrat, čo sa môže prejaviť vo zvýšenom pesimizme domácností a ich menšej spotrebe.
Ktoré odvetvia budú zasiahnuté najviac?
Pocítia ich najmä priemyselné odvetvia orientované na export a služby, ktoré sú s nimi spojené:
- Automobilový priemysel: Patrí medzi kľúčové piliere slovenskej ekonomiky, pričom drvivú väčšinu produkcie automobilky vyvážajú do zahraničia. Na celkovom slovenskom exporte do USA sa podieľa až troma štvrtinami.
- Strojárstvo: Aj ďalšie priemyselné podniky, napríklad strojárske či hutnícke, pocítia pokles objednávok zo zahraničia. Tieto odvetvia síce nemajú až taký dominantný podiel na exporte ako automobilky, no sú úzko previazané s európskymi trhmi.
- Doprava, logistika a zahraničný obchod: Ak upadá zahraničný obchod, dopravné a špeditérske spoločnosti budú mať menej zákaziek. Napríklad menší objem exportov zo slovenských fabrík môže znamenať nižšie tržby pre firmy zabezpečujúce kamiónovú, železničnú či lodnú prepravu. Vyššie náklady budú musieť znášať aj firmy zaoberajúce sa medzinárodným obchodom.
- Stavebníctvo: Narušenie zahraničného obchodu prináša neistotu, ktorá nepraje investíciám. Dá sa preto čakať, že sa bude horšie dariť aj stavebníctvu.
Ako obchodné vojny ovplyvňujú infláciu?
Keďže clá predražujú dovezené tovary, rast spotrebiteľských cien sa obvykle dočasne zrýchli. S pokračujúcou eskaláciou obchodnej vojny však začne čoraz viac prevládať opačný efekt – oslabenie hospodárstva bude tlmiť dopyt a tým aj infláciu.
Clá sú akousi dodatočnou daňou, ktorú musí dovozca zaplatiť. Obvykle ich zahrnie do ceny tovaru a preto zvýšené náklady znáša spotrebiteľ. Clá však ovplyvňujú aj firmy, ktorým predražujú súčiastky dovážané zo zahraničia či vstupné suroviny. Aj tie spravidla prenesú zvýšené náklady na konečných spotrebiteľov.
Dôsledkom ochranárskych opatrení preto môže byť zrýchlenie inflácie, podobne ako pri rastúcich cenách ropy. Infláciu však ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré Európska centrálna banka berie do úvahy pri rozhodovaní o menovej politike. Ak by eskalácia obchodných vojen výrazne oslabila ekonomiku eurozóny, slabší dopyt by s odstupom času mohol pôsobiť protiinflačne. Z krátkodobého pohľadu však, najmä po prípadnom zavedení odvetných ciel, budú zrejme prevládať priame efekty zdraženia dovozov.
Prečítajte si viac o vyhliadkach slovenskej ekonomiky (od strany 35 aj detailne o vplyve obchodných vojen na Slovensko):
Obsah
Súvisiace
Viac informácií