Drahšie nebolo. Ale malo byť

• Zrýchlenie tempa rastu cien vo fáze zotavenia z krízy sme už v minulosti zažili.
• Z pohľadu centrálnej banky je posledné desaťročie obdobím príliš nízkeho rastu cien.
• Úroveň cien je momentálne 10 percent pod úrovňou, kde by mala byť pri stabilnej 2,5-percentnej ročnej inflácii od nášho vstupu do eurozóny.
• Očakávané zrýchlenie tempa rastu cien zúži tento rozdiel iba nepatrne.
• V súčasnosti úroveň cien len dobieha spomalenie rastu spôsobené pandemickou krízou.
• Mzdy rástli a podľa všetkého aj budú rásť rýchlejšie ako ceny.

Drahšie nebolo. Doslova horiaci titulok na úvodnej stránke jedného ekonomického týždenníka v auguste tohto roku. Tento bombastický nadpis však noviny mohli mať snáď každý týždeň s výnimkou rokov 2013-2016. Iba v tom období totiž ceny na Slovensku mierne klesali. Radosť z toho sme však vtedy nemali. Pokles cien totiž sprevádzali útlm ekonomickej aktivity v eurozóne i doma.

Rast cien je pre ekonomiku ako mazivo na reťaz bicykla. Keď je ho málo, s pohybom dopredu to škrípe. Keď je ho príliš veľa, môžeme prísť aj o gate.

Centrálne banky majú preto spravidla mierne kladný inflačný cieľ. V prípade Európskej centrálnej banky to je dvojpercentný cieľ pre celú eurozónu.

Slovensko je ekonomika, ktorá ešte stále dobieha životnú, ale aj cenovú úroveň vyspelejšieho sveta. Pre takéto krajiny je úplne prirodzené mať mierne vyššiu infláciu. Počíta sa s tým aj pri určení cieľa pre celú eurozónu.

Ak by sa ceny tovarov a služieb na Slovensku každý rok zvyšovali povedzme o 2,5 percenta od nášho vstupu do eurozóny, boli by celkovo o 10 percent vyššie, ako tomu reálne bolo na konci júna tohto roku. Vidno to v grafe ako zvislo meraný rozdiel medzi oranžovou a modrou čiarou.[1]

V skutočnosti bola naša inflácia v priemere iba 1,6 percenta ročne od prijatia eura. Vplýval na to citeľne pokles cien v rokoch 2013 až 2016, ktorý nebol nikdy vyvážený ich dostatočne rýchlym rastom. Niečo v ekonomike zaškrípalo.

Ak si súčasný vývoj porovnáme s vývojom cien očakávaným pred pandemickou krízou (bordová bodkovaná čiara), zistíme, že v týchto mesiacoch dobiehame nižší rast cenovej hladiny počas krízy.

V nasledujúcom období síce ceny prestrelia úroveň očakávanú pred krízou, ale toto nie je nič nezvyčajné. Cenová hladina rástla rýchlo aj po globálnej finančnej kríze. V grafe vidno, ako sa na začiatku modrá čiara doťahuje na oranžový trend. Tak ako dnes, aj vtedy infláciu ťahali najmä ceny energií. Počas krízy spravidla ceny energií klesajú vzhľadom na ich nižšiu spotrebu. Počas následného oživenia sa vracajú na pôvodnú úroveň, alebo dokonca vyššiu, ak ponuka nedokáže rýchlo zareagovať. Podobné platí vo svetovom meradle aj napríklad pre komodity, ktoré sa používajú pri výrobe potravín, napríklad aj ako vstup do živočíšnej výroby.

Graf 1: Cenová úroveň na Slovensku (priemer roku 2015 = 100)

Dnešnú situáciu komplikuje ešte fakt, že ide o pandemickú krízu. Pandémia sa vo svete zďaleka neskončila. Pre obmedzenia v chudobných krajinách viazne ťažba nerastných surovín, výroba súčiastok, aj doprava. Bohaté krajiny a Čína pritom už vo veľkom konzumujú a investujú. Navyše sa počas pandémie zmenilo spotrebiteľské správanie a táto zmena pokračuje aj počas prebiehajúceho zotavovania. Výroba na tieto zmeny nedokáže reagovať rovnakou rýchlosťou. Vzniká nedostatok, výroba sa obmedzuje a ceny zákonite rastú.

Je to však len na istý čas. Fungovanie svetovej ekonomiky sa časom vráti do nového normálu. Preto očakávame, že zrýchlenie rastu cien bude iba dočasné a v roku 2023 sa tempo rastu cien vráti mierne nad dve percentá.

Ak skutočný vývoj potvrdí tieto očakávania, sotva ukrojíme z rozdielu medzi tým, kde cenová hladina je a kde by mohla či mala byť. Aj preto je ešte voľné nastavenie menovej politiky Európskej centrálnej banky namieste, a to napriek rýchlejšie rastúcim cenám v najbližších mesiacoch. Je možné, že bude napokon tempo rastu cien v nasledujúcom období ešte rýchlejšie, ako čakáme. Taký vývoj by nás však len vracal bližšie k dráhe, kde sme ako ekonomika za iných historických okolností mali byť.

A čo platy?

Z pohľadu bežného človeka bude rast cien tlačiť na kúpnu silu eur v peňaženke. Nenasýtia ho úvahy o tom, čo by bolo s cenami, keby… Treba sa preto pozrieť aj na vývoj platov.

Kým od vstupu do eurozóny priemerná mzda narástla o približne 60 percent, ceny len zhruba o 20. Posledné desaťročie znamenalo pre široké vrstvy obyvateľstva významné plus v kúpnej sile zárobku. Potvrdzuje to aj napríklad pohľad po jednotlivých sektoroch ekonomiky.

Dobrou správou na záver je, že mzdy by mali rásť rýchlejšie ako ceny aj v nasledujúcich rokoch.

Graf 2: Ceny a mzdy na Slovensku (1Q2009 = 100)

---

[1] Čísla v tomto porovnaní sú citlivé na to, aký počiatočný bod si zvolíme pre porovnávanie. V roku 2009 sme prijali euro za našu menu. S touto zmenou boli spájané obavy z trvalej dramaticky vyššej miery inflácie. Táto jednoduchá analýza okrem iného aj ukazuje, že obavy v tomto smere sa zatiaľ nenaplnili. Rok 2009 bol však aj rokom krízovým. Počas kríz sa cenový vývoj utlmuje. Niekto by tak mohol namietať, že zvolená východisková cenová hladina je umelo nízka. Akýkoľvek iný východiskový bod má svoje pre aj proti. Aj keby sme ho posunuli v čase, stále bude platiť, že súčasná úroveň cien, vrátane ich očakávaného rastu, významne nevyčnievajú smerom hore v dlhšom časovom porovnaní v podmienkach Slovenska.

---

« Späť na zoznam blogov

Chcete vedieť o ďalšom blogu?