en en

Manažment centrálnych bánk a rovnosť medzi pohlaviami

Spoluautor: Brian Fabo – starší výskumný pracovník NBS

Téma rovnosti medzi mužmi a ženami získava na význame a nevyhla sa ani slovenskej ekonomickej debate. Diskutovalo sa napríklad o tom, prečo vo vládnom ekonomickom krízovom štábe bola iba jedna žena, prípadne prečo v 13-člennej porote hodnotiacej kandidátov na funkciu predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a tiež medzi kandidátmi samotnými neboli žiadne ženy. Ich nízke zastúpenie vedie k otázkam, či efektívne využívame ľudský potenciál žien v ekonómii a či nie sú debaty o ekonomickom dianí ochudobnené o ženskú perspektívu.

Ani centrálne banky nevynikajú významným zastúpením žien vo vedení. Ako vidno na fotografii z neformálnej večere Rady guvernérov pri príležitosti uvedenia Christine Lagardovej do funkcie prezidentky Európskej centrálnej banky (ECB), viac žien je vyobrazených na obrazoch než fyzicky prítomných v miestnosti.

Guvernéri centrálnych bánk za okrúhlym stolom s prezidentkou ECB

Zdroj: telegraph.co.uk / Christine Lagarde/Twitter

V súčasnosti nemáme žiadnu ženu ani v Bankovej rade NBS, aj keď v minulosti sme mali dohromady tri a jedna z nich, Elena Kohútiková, bola v rokoch 2000 až 2006 viceguvernérkou. Nie sme v tom však sami. Pohľad do najvyššieho vedenia centrálnych bánk ukazuje, že čisto mužské riadiace kolektívy majú aj v Rakúsku, Belgicku, Rumunsku, Česku a Dánsku. Jedinou krajinou v Európskej únii, kde vedeniu centrálnej banky dominujú ženy, je Španielsko. Prezidentku má na svojom čele iba ECB, vo všetkých národných centrálnych bankách stoja na ich čele muži. Celkovo je podiel žien v najvyššom vedení európskych centrálnych bánk 21,4 %, medzi vice- a guvernérmi iba 17,1 % (graf 1). Existujúce výskumy pritom ukazujú, že ženy v riadiacich pozíciách v centrálnom bankovníctve rozhodujú významne inak ako muži a ženy a muži sa líšia v tom, ktoré oblasti ekonomických politík považujú za najvýznamnejšie.

Graf 1 Počet žien a mužov v najvyššom vedení európskych centrálnych bánk

Graf 1

Poznámka: Vo vzorke sú zastúpené všetky národné centrálne banky Európskej únie a Európska centrálna banka.

Dôvody, prečo sú ženy minimálne zastúpené vo vedení centrálnych bánk, nie sú jasné. V našej analýze sme sa preto pozreli na 168 životopisov členov najvyššieho manažmentu centrálnych bánk EÚ a ECB s cieľom zistiť, ako sa muži a ženy líšia v relevantných charakteristikách. Pokiaľ ide o vzdelanie, podiel žien a mužov s vedeckým titulom PhD. vo vedení centrálnych bánk je takmer rovnaký (45,7 % žien a 47,2 % mužov). Muži sú však častejšie absolventmi matematických alebo ekonomických smerov, kým u žien je podiel absolventiek matematiky a ekonómie približne zhodný s počtom absolventiek sociálnych vied a práva.

Graf 2 Podiel typu vzdelania u žien a mužov v najvyššom vedení európskych centrálnych bánk

Graf 2

Ženy aj muži vo vedení centrálnych bánk majú porovnateľnú dĺžku praxe (graf 3), najčastejšie medzi 20 a 36 rokmi. Rozdiely medzi mužmi a ženami v dĺžke praxe sú na úrovni štatistickej chyby. Muži vo vedení bánk však relatívne väčšiu časť svojej praxe strávili priamo v centrálnych bankách1, kým u žien je relatívne viac významný sektor medzinárodných organizácií, ako je Európska komisia alebo Medzinárodný menový fond (graf 4).

Graf 3 Rozdelenie dĺžky praxe u žien a u mužov

Graf 3

Poznámka: Prezentované čísla predstavujú potenciálnu dĺžku praxe, teda počet rokov od ukončenia najvyššieho dosiahnutého vzdelania. Horná hranica prvého kvartilu je zhodne 20 rokov. Medián pre ženy je 25 a pre mužov 27 rokov. Horná hranica tretieho kvartilu je 33 rokov pre ženy a 36 pre mužov. Jednotlivé body označujú všetky pozorované hodnoty dĺžky praxe u žien a u mužov.

Graf 4 Rozdelenie celkovej praxe u žien a mužov podľa oblasti pôsobenia

Graf 4

Poznámka: Prezentované hodnoty predstavujú podiel sumy rokov strávených v danom sektore na celkovom počte rokov praxe pre dané pohlavie.

Vyššie uvedené zistenia potvrdzujú, že ženy sú vo vedení centrálnych bánk výrazne menej zastúpené ako muži, obzvlášť pokiaľ ide o pozície guvernérov a viceguvernérov. Ďalej je zjavné, že aj keď členovia vedenia centrálnych bánk oboch pohlaví majú porovnateľne dlhú prax aj vzdelanie, líšia sa zameraním. Výrazná väčšina mužov vyštudovala matematický alebo ekonomický odbor, kým v prípade žien môžeme pozorovať dve približne rovnaké veľké skupiny – absolventky ekonomických a matematických odborov a absolventky práva a spoločenských vied. Práve rozdielnu voľbu študijných smerov medzi pohlaviami identifikovala štúdia v prestížnom odbornom časopise American Economic Review ako významný zdroj nerovného zastúpenia žien v manažmentoch organizácií vo finančnom sektore.

Okrem rozdielneho vzdelania sú v debate spomínané ďalšie dôvody nízkeho zastúpenia žien. Je možné, že vedúce pozície v centrálnych bankách nie sú pre ženy dostupné alebo rovnako atraktívne ako pre mužov. Svoju rolu hrajú aj ďalšie sociálne a kultúrne aspekty, ako napríklad nerovnosť rozdelenia povinností v starostlivosti o rodinu, ktoré sťažujú ženám prístup k manažérskym pozíciám nielen v centrálnom bankovníctve. V tejto súvislosti sa v debate objavuje požiadavka kvót na zastúpenie žien. Tieto môžu byť efektívne na kompenzáciu systémových prekážok, ak je skutočne problémom prístup k vedúcim pozíciám. Ak však ženy o tieto miesta majú menší záujem, kvóty nie sú adekvátnym riešením. Problémom preto môže byť aj nedostatočný počet uchádzačiek. Potvrdzuje to aj štúdia publikovaná Európskou centrálnou bankou, podľa ktorej sa ženy na manažérske pozície hlásia menej často ako muži, ak sa však prihlásia, ich šance sú vyššie ako u mužských kolegov.

Naša analýza ukázala, že ženy, ktoré sú vo vedení centrálnych bánk, si v porovnaní s mužmi častejšie vybudovali kariéru v medzinárodných inštitúciách. Pre centrálne banky preto môže byť žiaduce pozrieť sa na to, či existujú tzv. best practices, ktoré by bolo možné importovať do prostredia centrálnych bánk a ktoré by viedli k väčšiemu počtu kandidátok na pozície vo vrcholnom vedení, a najmä k zlepšeniu plnenia spoločenských cieľov centrálnych bánk. A, ako upozornila členka výkonnej rady Európskej centrálnej banky Isabel Schnabelová, je dôležité, aby ženy na nižších pozíciách v ekonomických profesiách cítili dostatok podpory od kolegýň a kolegov v manažérskych pozíciách.


1) Tento rozdiel sa však stráca, ak sa pozrieme na dĺžku praxe v centrálnych bankách bez zohľadnenia dĺžky pôsobenia v riadiacich orgánoch.


« Späť na zoznam blogov

Chcete vedieť o ďalšom blogu?

Mailing list: v prípade záujmu o zasielanie notifikácií o ďalších blogoch sa prihláste do mailing listu NBS.