Michal Horváth: To, čo sledujeme, je rozdúchavanie celosvetovej obchodnej vojny (e.dennikn.sk)
Trumpove clá, ktoré sa navyše neustále menia, už zasahujú svetovú ekonomiku. Ak sa obchodné vojny rozmôžu ešte viac, môže ju to výrazne spomaliť, čo by pocítila aj slovenská ekonomika, hovorí Michal Horváth. V súčasnosti je výkonným riaditeľom Národnej banky Slovenska.
Americký prezident Donald Trump posledné dva týždne niekoľkokrát zmenil svoje rozhodnutia o dovozných clách. V stredu večer prišla správa, že pozastavil vysoké odvetné clá pre väčšinu krajín na 90 dní, v platnosti zostali 10-percentné clá, ale Číne ich zvýšil na 125 percent.
„Bez ohľadu na to, ako sa to napokon skončí, už len toto zrejme povedie k citeľnému spomaleniu svetovej ekonomiky a dostane sa to zrejme aj k nám,“ zdôrazňuje Horváth.
Národná banka v nedávnej analýze uviedla, že nás americké clá môžu stáť asi 20-tisíc pracovných miest a hrubý domáci produkt môže do roku 2027 stratiť 2,7 percenta. „Spravili sme hypotetickú analýzu vyhrotenejšej svetovej obchodnej vojny. Medzičasom vyhlásenia eskalovali a reálny vývoj dokonca predbehol analýzu.“
Horváth v rozhovore ešte vraví:
- Nemecké dlhopisy plnili v posledných dňoch funkciu bezpečného prístavu, investori utekali z amerických dlhopisov.
- Na Slovensku zrejme aj očakávaná transakčná daň pomohla, že ceny služieb v januári rástli v sektoroch, kde sa výrazne znížila DPH.
- Vlaňajšie zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je povzbudenie, ale väčšia časť cesty je ešte pred nami.
Ako neistota týkajúca sa ciel ovplyvňuje svetovú ekonomiku?
Jedným slovom, negatívne. Je to hrubý zásah do usporiadania vecí vo svete, tak ako sme ich poznali posledné dekády. Bez ohľadu na to, ktoré z opatrení a v akej miere sa budú uplatňovať, tieto neustále zmeny, neistota, ktorá z toho vyplýva, doliehajú na ekonomiky a rozhodnutia ľudí a firiem. Ťažko si viem predstaviť, že v tomto prostredí by sa niekto púšťal do veľkých investícií, ktoré by zahŕňali rôzne kúty sveta. Už len toto zrejme povedie k dosť citeľnému spomaleniu svetovej ekonomiky a dostane sa to aj k nám.
Videli sme to aj na reakcii finančných trhov. Po oznámení Trumpových ciel prudko klesli, keď to korigoval, mierne stúpli, keď zmenil názor, znova sa prepadli a tak ďalej. Sme v situácii, že nálada na finančných trhoch je negatívna a trhy budú skôr padať ďalej.
Nepúšťal by som sa do predikcií trhového vývoja. Najprv do veľkej miery odzrkadľoval revízie výhľadu pre rôzne sektory svetovej ekonomiky. Trhy zvyknú reagovať aj trošku prehnane, je to súčasť toho. V každom prípade za pohybmi vidno zmenu nálady, zmenu vyhliadok svetovej ekonomiky, veľkých amerických firiem, ktoré, mimochodom, v rámci svetovej ekonomiky doteraz úspešne pôsobili.
Našťastie, zatiaľ sme sa nedostali do situácie, že táto neistota alebo problémy so svetovým obchodom by sa začali pretavovať aj do finančnej krízy. Predpokladám však, že posledné dni – sledujúc trhové výkyvy – sa kolegovia vo Fede (americká centrálna banka, pozn. E) mali veľmi na pozore.
Prečo podľa vás Trump viacerým krajinám znížil dočasne clá na 10 percent, ale Číne ich zdvihol na 125 percent? Je to čisto jeho rozmar alebo je tam aj ekonomické vysvetlenie?
Myslím si, že je veľmi ťažké v posledných týždňoch a mesiacoch interpretovať kroky administratívy Spojených štátov. Iba by som špekuloval. Zrejme tam ide aj o geopolitiku, najmä vo vzťahu k Číne.
Je už medzi Spojenými štátmi a Čínou obchodná vojna?
Samozrejme. To, čo sledujeme, je rozduchávanie celosvetovej obchodnej vojny. Ťažko povedať, kam to celé dospeje. Veľakrát sa spomínalo, že je to len vyjednávacia taktika, ale zašlo to už celkom ďaleko.
Kto každý na to doplatí?
Blahobyt, ktorý sme v poslednej dekáde pozorovali vo vyspelých, ale aj v menej vyspelých krajinách, bol do veľkej miery výsledkom postupného otvárania svetovej ekonomiky a zintenzívňovania obchodu medzi krajinami, medzi rôznymi kútmi sveta. Bez nejakej nadsádzky, miliardy ľudí sa dostali z extrémnej chudoby vďaka tomu, že tento systém fungoval. Ťažili z toho aj bohaté krajiny. Ťažili sme z toho ako krajina aj my. Malo to aj svoje tienisté stránky, ale skôr ide o to, že vlády v krajinách, ktoré patria medzi vyspelejšie, nevyužili priestor, ktorý dával tento rozmach, aby zabezpečili spravodlivé rozdelenie prínosov globalizácie.
Ako to ovplyvní našu ekonomiku? Nebude teraz Čína viac vyvážať do Európy a konkurovať aj našim firmám?
Je to v takej situácii prirodzený vývoj. Keď iná krajina vytvorí zábrany v oblasti obchodu, firmy sa budú, prirodzene, snažiť predávať na iné trhy a zrejme bude tlak aj na európskom trhu. To, do akej miery Čína uspeje, bude závisieť aj od opatrení, ktoré prijme Európa.
Národná banka prišla nedávno s analýzou, podľa ktorej nás americké clá môžu stáť asi 20-tisíc pracovných miest a hrubý domáci produkt môže do roku 2027 stratiť 2,7 percenta. Museli ste prognózu meniť?
Spravili sme vtedy skôr takú hypotetickú analýzu vyhrotenejšej svetovej obchodnej vojny, aby sme mali aspoň nejaký cit pre to, čo by to znamenalo pre slovenskú ekonomiku. Nazvali sme to ako príklad vyhrotenejšej svetovej vojny. Rátali sme tam s recipročnými clami medzi Kanadou a Amerikou, medzi Amerikou a Mexikom, aj medzi Európou a Amerikou.
Vtedy sme to považovali za pomerne negatívny scenár, ale s tým, že je osožné sa pozrieť na tieto horšie prípady, aby sme sa vedeli pripraviť. Medzičasom vyhlásenia eskalovali a reálny vývoj v mnohom dobehol, dokonca predbehol analýzu. Keď budeme robiť našu najbližšiu predikciu, ktorú zverejníme v júni, budeme sa tejto otázke venovať a už bude spracovaná na základe v tom čase aktuálneho stavu.
Čísla o zamestnanosti a vplyve na HDP považujeme pre ten scenár za realistické. Berieme, samozrejme, modely, s ktorými pracujeme, s rezervou. Zrejme pri škále opatrení, ktoré sa prijímajú a ktoré sme analyzovali, nie úplne dokonale zohľadňujú všetky vplyvy. Ale myslím si, že je to veľmi dobrý základ na diskusiu a vysiela to signály, ktoré by sme si mali uvedomovať, keď sa začíname rozprávať, aké dôsledky to má a čo by sme s tým mali robiť.
Ktorých sektorov a regiónov by sa zrušenie spomínaných 20-tisíc pracovných miest dotklo? Je to najmä automobilový sektor?
Vo všeobecnosti sú to sektory, ktoré sú najviac vystavené globálnemu obchodu, ktoré sú najviac zakorenené vo svetových dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, najmä v oblasti tovarov. Ide o priemysel, dopravu, logistiku, ide aj o obchod, ale napríklad vzhľadom na investície aj o sektor stavebníctva.
Malo by to pomerne rozsiahly vplyv na slovenskú ekonomiku a nedá sa to zúžiť iba na automobilový priemysel. Samozrejme, pozornosť sa na to sústreďuje, máme automobilky, ktoré sú priamo naviazané na dopyt zo Spojených štátov. No istým spôsobom je to menšia časť problému. Slovensko je veľmi otvorená ekonomika a veľa obchoduje s inými krajinami, ktoré tiež obchodujú so Spojenými štátmi. Tieto nepriame vplyvy cez iné krajiny, to, že sme súčasťou medzinárodných sietí, sú podstatne väčšie ako naša priama prepojenosť na Spojené štáty.
Aký veľký problém by bolo zrušenie 20-tisíc pracovných miest? Máme zároveň voľných viac ako 100-tisíc pracovných miest, ale závisí to aj od toho, kde by tie pracovné miesta zanikli, v ktorých regiónoch a či by si tam ľudia vedeli nájsť prácu. Čiže o ako vážnom probléme hovoríme?
Viete, 20-tisíc pracovných miest je jedno stredne veľké mesto na Slovensku. Nie je to málo. Zároveň máme mnohé firmy, ktoré stále hovoria o nedostatku pracovných miest. Slovenská ekonomika sa už dlhšie spolieha na pomerne intenzívny prílev zahraničnej pracovnej sily. Za istých okolností si viem predstaviť, že by si tí ľudia našli v dohľadnom čase iné uplatnenie v rámci ekonomiky. Treba však povedať, že by sme išli do obdobia, v ktorom ekonomika by bola slabšia. Zrejme by sa to odzrkadlilo aj na voľných pracovných miestach.
Nie je to nezvládnuteľná situácia, ale zároveň by to bol istým spôsobom koniec stability na trhu práce, ktorý tu evidujeme už dlhšie obdobie. Prešli sme rôznymi krízami a to, že z toho nič vážnejšie nebolo ani z hľadiska sociálneho zmieru, ani z hľadiska finančnej stability, bolo tým, že trh práce odolával, bol veľmi stabilný, nezamestnanosť je na rekordne nízkych úrovniach. Toto by zrejme bol taký zásah do ekonomického vývoja, ktorý by tomu spravil koniec.
Ivan Mikloš za dôležitejšiu informáciu v rozhovore pre Denník N označil to, že do roku 2027 by nás to stálo 2,7 percenta HDP. Čo si má pod tým bežný človek predstaviť?
Je to vyše 3,5 miliardy z výkonnosti ekonomiky a je to 5 miliárd strateného exportu. To sú veľké sumy, ktoré by sa odzrkadlili aj na príjmovej situácii obyvateľstva. Ešte horší než tieto straty v najbližších rokoch je dlhodobejší výhľad pre celosvetovú ekonomiku, ale aj pre ekonomiku, ako je Slovensko. Celý náš model hospodárskeho rozvoja, rast našej životnej úrovne a blahobytu bol postavený práve na tom, že sme zapojení do celosvetových obchodných reťazcov, tie sa prehlbujú a dokážeme obsluhovať tieto trhy.
Toto sa už poslednú dekádu narúša. Postupne náš model založený na lacnej pracovnej sile už skončil. Máme tu ďalšiu vrstvu, konkurencieschopnosť Európy v rámci celosvetovej ekonomiky. A toto je ďalšie vážne narušenie nášho modelu, ktorý tu dlhodobo budujeme. Z dlhodobej perspektívy, ak zhoršenie celosvetového obchodu zníži rast, a ani to nemusí byť o veľké percento, keď si to natiahneme v 10- až 20-ročnom horizonte, straty na životnej úrovni môžu byť veľké.
Ako by naša vláda mala pomôcť slovenskému priemyslu? Mala by sa zamerať na niektoré odvetvia, na tie najväčšie, alebo by mala uvažovať inak?
V časoch, keď sa narúšajú obchodné vzťahy vo svete, je veľmi dobrá príležitosť posilniť ich v rámci Európskej únie. Toto by bolo veľmi žiaduce z rôznych hľadísk, ale najmä teraz je tá správna chvíľa ešte viac sa priblížiť v rámci Európskej únie. Či už ide o obchod s tovarmi, ale najmä v oblasti obchodu so službami. Toto je asi najúčinnejšie dlhodobé odvetné opatrenie, ktoré by Európska únia mohla prijať.
Máme obrovské resty v oblasti spoločného kapitálového trhu. Znie to ako veľmi technická agenda a niečo ako v prospech bánk a podobne, ale nie. Toto je o tom, aby slovenské firmy, aby menšie firmy v Európe dokázali rásť v rámci Európy. Je veľmi veľa práce, ktorú by sme mali spraviť práve v tejto oblasti a práve teraz.
To, že americký akciový trh zaznamenáva výrazné prepady, samozrejme, aj európsky, pomáha v konečnom dôsledku európskemu trhu?
Videli sme, že nemecké dlhopisy plnili v posledných dňoch funkciu bezpečného prístavu vo svete v čase, keď investori utekali aj z amerických dlhopisov, čo je pomerne nevídaná situácia. Ocenenie nemeckých dlhopisov vymazalo straty, ktoré mali po ohlásení veľkého fiškálneho stimulu. Celé to bolo ťahané práve tým, že investori hľadali niečo bezpečné, niečo stabilné vo svete. Ale pokiaľ bude mať problémy najväčšia svetová ekonomika, budú mať problémy najväčšie finančné trhy vo svete, dostane sa to aj k nám.
Ako blízko sme k recesii?
Až tak by som sa neupieral k tomu, či recesia bude alebo nie. To je technická vec, či budú negatívne rasty niekoľko štvrťrokov alebo nebudú. Je rovnako zlé a možno ešte aj horšie, ak by sme mali výrazne nižšie rasty dlhšie obdobie. Ak sa obchodné vojny rozmôžu ešte viac, zrejme sa svetová ekonomika výrazne spomalí. Bežne rastie tempom nad 3 percentami. Už len jej spomalenie na úroveň niekde okolo 2 percent je výrazne zlá vec.
To isté platí aj pre európsku ekonomiku. Je oslabená, nie a nie sa zotaviť zo šokov, ktorými teraz prešla. Očakávania boli, že bude rásť jednopercentným tempom v tomto aj v nasledujúcich rokoch, čo tiež nie je veľa. A tento vývoj zrejme aj z toho ukrojí. Či sa prehupneme do záporných čísel dočasne, alebo nie, to je sekundárna vec. Výkonnosť je veľmi slabá a pre mnohých je iste sklamaním.
Ľudia posudzujú svoju životnú úroveň aj podľa toho, či im rastú platy. Aj podľa vašej poslednej prognózy by tento a ďalšie roky mali rásť nielen nominálne mzdy, ale aj reálne po zohľadnení inflácie. Bude to platiť aj po zohľadnení aktuálneho vývoja vo svete?
Ak by sme nejakú predpoveď robili dnes, zrejme by očakávania boli opatrnejšie. Iste by sme išli s rastom dole, takže aj reálne mzdy by asi rástli menej, ak by vôbec rástli. Nechcem v tomto štádiu špekulovať ani šíriť paniku alebo vyvolávať zlé nálady. Ale je úplne zjavné, že to, čo sa momentálne deje, nijako neprospieva vyhliadkam slovenskej ekonomiky.
Americký prezident svoje kroky zdôvodňuje veľkými obchodnými deficitmi, ktoré majú Spojené štáty s mnohými krajinami, a snahou presunúť výrobu späť domov a nahrádzať dovozy domácou výrobou. Môže jeho plán fungovať?
Krátka odpoveď je nie. Ako ekonómovia sme sa nádejali, že takýto pohľad na fungovanie ekonomiky sme už prekonali. Vývoj išiel v posledných dekádach vo svete opačným smerom, skôr k zintenzívňovaniu obchodu a výrobe tam, kde sú na to najlepšie podmienky. Z toho enormne ťažili rôzne kúty sveta.
Chápem motiváciu, že sú skupiny obyvateľstva vo vyspelých krajinách, ktoré nie sú víťazmi tohto procesu. Ale to sa musíme pozrieť na naše inštitúcie, na naše politiky, ako je možné, že sme ten rozmach nedokázali pretaviť do niečoho, čo by bolo zasa v ich prospech. Inak povedané, ak sme tým ľuďom nedokázali pomáhať v čase, keď spoločný koláč rástol, je ťažké si predstaviť, že im budeme vedieť efektívne pomôcť v čase, keď koláč bude podstatne menší.
Aká je pravdepodobnosť, že inflácia bude rásť a 4-percentná, ktorá sa odhaduje v tomto roku na Slovensku, pretrvá alebo bude v nasledujúcich rokoch ešte vyššia?
Podľa našich prepočtov aj prepočtov iných inštitúcií by obchodné vojny mali v Spojených štátoch pôsobiť skôr inflačne, kým v iných častiach sveta vrátane eurozóny možno ani nie. Prekvapivé je možno to, že napríklad v eurozóne by nemuseli byť tlaky na ceny nutne smerom hore. To však súvisí skôr s ochladením celosvetovej ekonomiky, s poklesom dopytu aj s poklesom cien energií na svetových trhoch, kurzovými pohybmi.
Keď si človek dá všetko dokopy, niektoré veci pôsobia skôr proinflačne, iné protiinflačne, ale vplyv ochladenia ekonomiky vychádza ako silnejší. Aj v USA existujú obavy, že by spomalenie americkej ekonomiky malo dominovať. Nie som si tým úplne istý. Vnímam tam veľké riziká pre cenový vývoj najmä z dôvodu, že opatrenia sú svojím rozsahom obrovské. Keď človek uvalí dane de facto na dovoz všetkého odvšelikadiaľ, pre dovozcov sa veľmi ťažko hľadajú nové krajiny, odkiaľ by dokázali doviezť tovar lacnejšie. Prenos do dovozných a potom aj do spotrebiteľských cien môže byť podstatne silnejší.
Netreba myslieť iba na dovozcov, ale aj na domácich dodávateľov, keďže mnohé produkty majú aj domáce náhrady. Tým, že sa celosvetová konkurencia trošku stlmí, firmy budú na domácom trhu v inej konkurenčnej pozícii. Budú si možno môcť dovoliť pýtať aj vyššie ceny. Domáce výrobky by mali byť relatívne lacnejšie než dovezené, preto sa aj dopyt presunie smerom k tým domácim, ale nie je isté, že dokážu trh rýchlo obslúžiť novou ponukou. Je viacero dôvodov sa domnievať, že cenové tlaky v Spojených štátoch by mohli byť silnejšie a nakoniec pôsobiť proinflačne. Finančné trhy to zatiaľ vidia, to je veľmi zaujímavá situácia. Ale vo svetovej ekonomike by zrejme mal mať silný vplyv práve slabší dopyt a nižšie ceny energií.
Nálady medzi podnikateľmi na Slovensku ovplyvňuje aj transakčná daň, ktorú začali platiť od apríla. Už sú návrhy na jej zrušenie nielen od opozície, ale jej obmedzenie avizuje aj koaličná SNS. Ako veľmi je táto daň škodlivá a ako môže prispieť k pomalšiemu rastu?
Ako Národná banka sme od začiatku komunikovali, že toto opatrenie patrí medzi neštandardné. Od začiatku bolo ťažké predvídať presné dosahy, či už koľko daní sa cez toto opatrenie vyberie, ale aj to, akým spôsobom to zasiahne firemný sektor. Aj naše analýzy hovoria, že po ohlásení konsolidačného balíčka narástla v ekonomike neistota a výrazne sa zhoršila nálada aj spotrebiteľov, aj firiem. Prispela k tomu zrejme i transakčná daň. Viackrát sa k tomu menila legislatíva, takže nie je kontroverzné povedať, že je to zdrojom neistoty vo fungovaní ekonomiky na Slovensku.
O vplyvoch zatiaľ možno len špekulovať. V januári sme mali atypický nárast cien služieb. A to práve v sektoroch, pre ktoré sa výrazne znížila daň z pridanej hodnoty. Zamýšľame sa nad tým, čo mohla byť motivácia alebo prečo historický rekordný januárový nárast cien bol napríklad práve v hoteloch, reštauráciách a podobne. Možno rôzne nákladové tlaky vyplývali aj z očakávaného zavedenia transakčnej dane.
Počas úradníckej vlády ste s kolegami pripravili zoznam rôznych konsolidačných opatrení, takzvané lego kocky. Sú tam ešte opatrenia, ktoré by bolo rozumné použiť na ďalšie balíčky, aby zlepšili hospodárenie? Akú ďalšiu konsolidáciu podľa vás potrebujú naše verejné financie?
Iste, bolo tam veľmi veľa opatrení, z ktorých si aj akokoľvek politicky nastavená vláda dokáže vybrať a zďaleka všetky ešte neboli preskúmané vo verejnej debate alebo uvedené do praxe.
Čo sa týka potreby konsolidácie, je zjavné, že ešte aj pri danom nastavení verejných financií by miera zadlženia krajiny v nasledujúcich rokoch ďalej rástla. A my potrebujeme, aby sa postupne začala obracať a klesať. Aj vzhľadom na to, že po roku 2030 nás čaká veľmi silný tlak z oblasti demografie na vývoj verejných financií a zadlženia. Očakávame, že vláda plán dodrží, musíme ísť oveľa bližšie k vyrovnanému rozpočtu. Takže preto sme aj rozpočet na tento rok komentovali ako veľmi dôležitý prvý krok na dlhej ceste konsolidácie verejných financií.
Mal by sa pomer opatrení na príjmovej a výdavkovej strane otočiť v prospech toho, že sa budú viac znižovať výdavky? Je to potrebné aj z pohľadu neistoty, ktorá je teraz vo svete, a podobne?
To je politické rozhodnutie vlády. Existuje dosť veľa štúdií, ktoré vyhodnocujú relatívne prínosy a riziká rôznych opatrení a aj pohľad na rovnováhu medzi príjmami, štruktúru príjmov, výdavkov, verejných rozpočtov. Ale na konci dňa je to politická otázka.
Európska komisia nedávno zverejnila analýzu, podľa ktorej majú slovenské verejné financie najhoršiu udržateľnosť, vlani sa však najviac zlepšila. Aký je to odkaz pre Slovensko?
Ja by som to bral ako povzbudenie. Začali sme pracovať na ozdravovaní verejných financií a myslím si, že aj pre finančné trhy bol veľmi dôležitý signál, že sa prijali opatrenia a aj to vidno na výsledkoch hospodárenia. Samozrejme, väčšia časť cesty je ešte pred nami. Čo sa týka budúcnosti, bolo by dobré mať premyslený a jasne komunikovaný plán. To, že to robíme z roka na rok, je dobré v tom, že niečo robíme. Ale myslím si, že pre firmy aj pre obyvateľstvo je dôležitá predvídateľnosť prostredia na Slovensku. Preto by bolo dobré, keby vláda aspoň načrtla kontúry, kam to celé bude smerovať.
Zdroj: