O „gréckej ceste“ bez paniky: čo by si z nej Slovensko mohlo vziať

• Príčiny súčasných slovenských fiškálnych problémov pripomínajú príbeh Grécka.
• Podobne ako Grécko, prvotne hľadáme riešenie najmä vo zvyšovaní daní, no efekt toho zatiaľ veľmi nevidno pre spomaľujúcu ekonomiku.
• Gréci napokon pristúpili k opatreniam výrazne tlmiacim sociálne výdavky a platy vo verejnej sfére.
• Naša zadlženosť bude udržateľná, keď podobne ako Gréci prispôsobíme súčasnú úroveň našich výdavkových politík príjmovým možnostiam, alebo budeme hľadať zdroje vo vyšších daniach a ich lepšom výbere.

Pojem „grécka cesta“ na Slovensku zľudovel vďaka médiám a politikom ako metafora nezodpovedného hospodárenia s verejnými financiami. Skutočný príbeh Grécka má však aj druhú kapitolu. Odvolávať sa dnes na grécku cestu je urážkou gréckeho úsilia, ktoré po rokoch odriekania prináša konkrétne výsledky. Ozdravná liečba nasmerovala Atény na cestu k udržateľnému hospodáreniu a k rastúcej ekonomike.

Grécko bolo donútené nasadiť ozdravnú liečbu nárazovo a v chaotických podmienkach rozvratu svetovej ekonomiky po veľkej finančnej kríze, a preto v krajine spôsobila veľa bolesti. Slovensko, ktorého dlh tiež neudržateľne rastie, má šťastie, že nemusí konať pod tlakom finančných trhov a nadnárodných organizácií. Liečba preto môže byť postupná a môže menej bolieť.

V posledných rokoch ozdravujeme verejné financie najmä opatreniami zvyšujúcimi príjmy štátnej kasy. Otázkou zostáva, či a v akom zložení napokon prídu aj výraznejšie škrty vo verejných výdavkoch. Ak by sa vláda rozhodla pre výraznejšie šetrenie na sociálnych dávkach a platoch vo verejnej správe, paralely s príbehom Grécka by zosilneli. Alternatívou sú ešte vyššie dane a ich efektívnejší výber.

Od rozšafnosti k zodpovednosti a naopak

Akokoľvek čudne to pre ucho bežného Slováka znie, Grécko je dnes rozpočtovo zodpovedné. Krajina, ktorá  bola v minulosti (nielen) u nás terčom kritiky ako najväčší fiškálny hriešnik eurozóny, má dnes verejné financie nastavené tak, že verejné výdavky bez úrokových splátok financujú celé z daní. Na konci roka im dokonca ešte niečo ostane, čo použijú na úhradu časti stále veľmi vysokého dlhu. Odborne sa tomu hovorí, že vytvárajú primárne prebytky (Graf 1b).

Hospodárenie Grécka pred globálnou finančnou krízou bolo iné ako dnes. Grécka cesta znamenala vtedy štedrý rast výdavkov. V priebehu siedmich rokov pred krízou (2001-2008) sa grécky rozpočet dostal z primárnych prebytkov do vysokých deficitov, najmä nárastom sociálnych výdavkov a výdavkov na platy verejných zamestnancov (Graf 2). Príjmy sa v tomto období nijako významne nemenili, dokonca mierne klesli.

V úvodnom štádiu ozdravného procesu do roku 2015 vysoké primárne deficity o niečo poklesli, no najmä vďaka razantnému zvýšeniu daňových príjmov (o takmer 8 % HDP, Graf 3) a sčasti aj zníženiu spotreby vlády a platov verejných zamestnancov. Grécko však v dôsledku prepadu ekonomiky nevedelo generovať primárne prebytky a udržateľný obrat vo vývoji zadlženosti bol v nedohľadne. Nasledovalo preto ďalšie, viac bolestivé zníženie sociálnych výdavkov a ďalšie, tvrdšie znižovania platov úradníkov.

Pôvodne problémová krajina sa napokon stala odolnou. Zo série kríz v posledných rokoch  – pandémie COVID, energetickej krízy a vysokej inflácie – vyviazla  bez väčšieho rozvratu verejných rozpočtov. Gréci dokonca počas tohto obdobia svoj dlh znížili, a to najmä po pandémii (Graf 1a).

Slovensko prešlo opačným vývojom. Pozitívny trend spred pandémie sme nedokázali udržať a v posledných rokoch sme sa výrazne zadlžili (Graf 1a).

Graf 1 a, b:

Zdroj: Eurostat, vlastné prepočty

Nápadné paralely so Slovenskom

Za posledných sedem rokov sa slovenské hospodárenie taktiež dostalo z primárnych prebytkov do vysokých deficitov, najmä dôsledkom nárastu sociálnych výdavkov a výdavkov na platy verejných zamestnancov.

Slovensko má proces ozdravenia, našťastie, vo vlastných rukách. Domáci finančný sektor je na rozdiel Grécka spred vyše dekády zdravý, avšak vonkajšie podmienky ani nám neprajú. Aj z toho dôvodu vplyvy konsolidácie na deficitoch zatiaľ až tak nevidno.

Presný spôsob ozdravenia verejných financií je, samozrejme, na rozhodnutí politikov. Konsolidujeme zatiaľ najmä cez rast príjmov rozpočtu. Ak by sme pokračovali po „gréckej ceste“, mohlo by  po doterajšom raste príjmov nasledovať postupné okresanie výdavkov.

Grécko od roku 2015 znížilo svoje sociálne výdavky o sumu rovnú 7 % svojich príjmov (na Slovensku by to bolo o 3,8 mld. eur) a výdavky na platy verejných zamestnancov o 4 % svojich príjmov (v kontexte Slovenska by to znamenalo 2,2 mld. eur). Spolu je to 6 mld. Eur. To sa úplne náhodou približne rovná sume postupnej dodatočnej konsolidácie, ktorú potrebujeme, aby sme zadlženosť krajiny nasmerovali na klesajúcu dráhu počas ďalšieho desaťročia.

Graf 2:

Zdroj: Eurostat, vlastné prepočty

Poznámka: Graf zobrazuje zmenu slovenského hospodárenia za posledných 7 rokov a vývoj gréckeho hospodárenia v sedemročných intervaloch a v súčasnosti. 

Graf 3:

Zdroj: Eurostat, vlastné prepočty

* – rok 2025 je odhad

Na Slovensku máme väčšinu ozdravného procesu ešte pred nami. Ak sa nevyberieme po gréckej ozdravnej ceste, alternatívou je najmä ďalšie zvyšovanie daní, ktoré môže obmedziť lepší boj s daňovými únikmi. Ozdravené verejné financie sú však len jedným z pilierov úspešnej ekonomiky. K pocitu spokojnosti s napredovaním krajiny budeme potrebovať aj vzdelaných ľudí, inovácie a efektívnejšiu verejnú správu.

---

Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: press@nbs.sk

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.