Guvernér Peter Kažimír: Pod vrcholom ?

Včerajšie, očakávané a v poradí už deviate zvýšenie úrokových sadzieb nás dostalo na dosah vrcholu nášho snaženia. Inými slovami, blížime sa k zavŕšeniu sprísňovania nastavenia menovej politiky nevyhnutného pre znovunastolenie cenovej stability.

Je skvelé, že inflácia pokračuje v poklese, a to z pohľadu domácností, podnikov a ekonomiky ako takej. Pokles na želanú úroveň dvoch percent však neuvidíme ani v tomto a ani v budúcom roku. V prípade Slovenska bude tento pokles s veľkou pravdepodobnosťou trvať oveľa dlhšie. 

Kým celková inflácia pokračuje v spomaľovaní, predovšetkým vďaka externým faktorom, jadrová inflácia ostáva rekordne vysoká.  

To z môjho pohľadu znamená potrebu mimoriadnej ostražitosti do budúcnosti. Je to jadrová inflácia, ktorá v sebe skrýva riziká pre celkovú infláciu. Práve čísla jadrovej inflácie ukazujú na to, že ešte nemáme vyhraté.

Riziká pri inflácii vidím naďalej jednoznačne smerom nahor. Napriek chudokrvnému rastu ekonomiky eurozóny ostáva trh práce „horúci“. Nedostatok ľudí na trhu práce v kombinácii s vysokou infláciou tlačí na rast miezd, to pomáha spotrebe a vplýva na ceny. 

Sú to práve ľudia a domácnosti s najnižším príjmom, ktorí najviac trpia vysokými cenami a čím skôr sa vysporiadame s vysokou infláciou, tým lepšie.

Aj naďalej žijeme v neistote, tak pri inflácii, ako aj pri ekonomike. Dopady kolapsu platnosti Čiernomorskej obilnej dohody na ceny v tejto chvíli ešte nie je možné naplno vyhodnotiť. Uvidíme, aký bude dopad na trh s komoditami a na ceny potravín. Nekončiace horúčavy a sucho si na cenách potravín taktiež vyberú svoju daň.

Kumulatívny dopad sprísňovania v plnej sile na ekonomiku ešte nepoznáme. Vyhodnocujeme ho priebežne a na jeseň budeme múdrejší. 

Čím bližšie sme k vrcholu, tým dôležitejšie je komplexne vyhodnocovať situáciu. 

Nemám odpoveď na to, čo príde v septembri. Dnes by som povedal, že naša misia ešte stále nie je naplnená a že by sme mali pevným krokom pokračovať ďalej v ceste na vrchol. 

Ak by sme aj pristúpili k pauze v septembri, bolo by predčasné považovať to automaticky za koniec cyklu. O tom rozhodnú prichádzajúce údaje o ekonomike.

Sme ako horolezci, ktorí hľadajú to najbezpečnejšie miesto, kde sa rozhodnú prenocovať. Uprostred neznámych hôr a pri neustále meniacom sa počasí. Akurát, že my hľadáme to správne miesto, kde hodláme zotrvať veľkú časť budúceho roka.  A uznáte, že potom to musí byť miesto, na ktorom sa nám všetkým musí aj trochu páčiť.  Pri takej početnej výprave, akou je Rada guvernérov, to nie je ľahká úloha. 

V poslednom čase sa začínajú objavovať  ponosy a krik, že kroky ECB dusia ekonomický rast a škodia. S tým absolútne nesúhlasím. 

Áno, zvyšovanie úrokových sadzieb je badateľné na poklese záujmu firiem a ľudí o úvery.  Ekonomiku však nedusíme. 

Problém kriku je inde a je dlhodobý. Tkvie v nedostatku reforiem, v chorľavých verejných financiách, v slabých verejných investíciách do budúceho rastu, do inovácií a modernizácie. To je naša Achillova päta a ak chce niekto ukazovať prstom na príčiny stagnácie, nech sa pozrie týmto smerom, a nie na ECB.