Slováci šetria plynom, len keď sa oteplí
Spotreba plynu v slovenských domácnostiach klesla už tretí rok po sebe. Spôsobili to však vyššie priemerné teploty, vďaka ktorým stačilo menej kúriť. Na rozdiel od Česka, kde štát energie plošne nedotuje, slovenské domácnosti motiváciu šetriť plynom nemajú.

Spotreba plynu je veľmi úzko spojená s počasím, na Slovensku to však platí viac ako inde. Ukazujú to opakovane i štatistiky – čím teplejšie, tým nižšia spotreba zemného plynu.1 Graf 1 ilustruje tento protichodný vzťah na dátach za roky 2021 až 2024.
Graf 1: Vývoj ročnej spotreby zemného plynu domácnosťami a priemernej teploty na Slovensku
Nižšiu spotrebu plynu domácnosťami možno aj minulý rok opäť spoľahlivo pripísať vplyvu vonkajšej teploty. Vzťah medzi teplotami a spotrebou sme modelovali na základe údajov spred roka 2022, pričom sme zohľadnili aj teplé mesiace, počas ktorých sa nekúri. Skutočná spotreba v rokoch 2022 až 2024 bola len o 1,3 % nižšia ako odhad, ktorý vychádzal z teplôt zaznamenaných v týchto rokoch (Graf 2).
Graf 2: Odhad spotreby plynu na Slovensku na základe teploty
Na porovnanie, v susednej Českej republike bola skutočná spotreba zemného plynu v domácnostiach v období od januára 2022 do septembra 2024 o 13 % nižšia, ako by naznačoval odhad len na základe teplôt (Graf 3)2.
Graf 3: Odhad spotreby plynu v Česku na základe teploty
V oboch krajinách spotreba zemného plynu domácnosťami za posledné roky klesla. Kým na Slovensku možno pokles prisúdiť takmer úplne teplote, v Česku bol pokles nielen väčší, no i príspevok iných faktorov, napríklad cien, zohrával omnoho väčšiu úlohu (Graf 4).
Graf 4: Pokles spotreby plynu domácnosťami na Slovensku a v Česku oproti roku 2021 a príspevok vplyvu teploty, v percentách (%)
V Česku boli ceny energií výraznejšie ovplyvnené trhom. V rokoch 2022 a 2023 koncové ceny zemného plynu pre spotrebiteľov rástli medziročne v priemere o 68% a 36 %, kým na Slovensku o 20% a 12 %. V roku 2024 ceny v Česku klesali vďaka trhovému vývoju, na Slovensku sa držali na úrovni roka 2023 (Graf 5).
Graf 5: Vývoj spotrebiteľských cien zemného plynu (priemer mesačných medziročných mier rastu v COICOP kategórii Zemný plyn a svietiplyn, CP04521)
Príklad Česka ukazuje, že ak ceny energií pre domácnosti reagujú na vývoj na trhu, úzka väzba medzi teplotou a spotrebou sa oslabí. Je zrejmé, že niektoré domácnosti na zvládnutie vyšších cien energií potrebujú pomoc od štátu. Plošná pomoc vo forme rovnakej subvencie cien pre všetkých má však svoje nevýhody. Tou prvou sú obrovské náklady, najmä v čase nutnej fiškálnej konsolidácie. Tou druhou je, že neadresná pomoc nemotivuje domácnosti k investíciám do energetickej efektívnosti, ako napríklad do zateplenia alebo kúpy tepelného čerpadla, keďže možná finančná úspora je pri umelo nízkych cenách energií tiež nízka. To vedie aj k negatívnym environmentálnym dopadom a prehlbovaniu slovenskej závislosti od dovozu plynu. Adresnejšie opatrenia by mohli zabiť viacero múch jednou ranou.
1. Viď NBS Analytický komentár Príprava na Slovensko bez ruského plynu, apríl 2022 a blog Vďaka teplému počasiu sa plynom kúrilo málo, december 2023.
2. Údaje za Česko máme k dispozícii len do konca septembra 2024. V rovnakom referenčnom období, t. j. od januára 2022 do septembra 2024, bola skutočná spotreba na Slovensku nižšia ako tá predikovaná na základe teploty o 0,7 %.
Mailing list: v prípade záujmu o zasielanie notifikácií o ďalších blogoch sa prihláste do mailing listu NBS.