Slovensko nie je investične pripravené na zmeny v rozpočte EÚ 

Už viac než dvadsať rokov sú európske peniaze kľúčové pre verejné investície na Slovensku. Pravidlá hry sa však onedlho zmenia. Európska komisia navrhuje v rozpočte Európskej únie (EÚ) zmeny, ktoré môžu, okrem iného, znamenať menej peňazí na verejné investície a zároveň viazanie ich čerpania na plnenie reforiem. 

Slovensko na túto evolúciu nie je (zatiaľ) pripravené. V praxi to bude znamenať väčšiu potrebu financovať diaľnice, železnice, digitalizáciu služieb alebo výstavbu nemocníc zo štátneho rozpočtu. Bez lepšej prípravy projektov a zodpovedného rozpočtového plánovania to však nepôjde. 

Na investície dávame najmenej v regióne

Slovensko sa od vstupu do Únie vo veľkej miere spolieha na európske zdroje ako na motor verejných investícií. Domáce zdroje nepokrývajú ani len opotrebenie verejného majetku a ich podiel na HDP v poslednom desaťročí stagnuje medzi 2 a 3 percentami (graf 1). Spomedzi desiatich krajín, ktoré spoločne s nami vstúpili do EÚ, sme dlhodobo na chvoste regiónu. Napríklad Česko za desať rokov investovalo z vlastných zdrojov v priemere o tretinu viac ako my  a  pobaltské krajiny dokonca až o dve tretiny.  

Graf 1. Verejné investície očistené o prostriedky z rozpočtu EÚ (% HDP)

Poznámka: Regióny SVE tvoria krajiny, s ktorými Slovensko vstúpilo spoločne do EÚ v roku 2004: CZ, PL, HU, SI, LV, LT, EE. 
Vysvetlivky: OS – očakávaná skutočnosť a R – rozpočet VS podľa Rozpočtu verejnej správy SR na roky 2026 až 2028. 

Nový rozpočet zatlačí na efektivitu 

Nový viacročný rozpočet EÚ pre obdobie 2028-2034 vytvorí tlak na „preklenovacie“ financovanie z bežného rozpočtu alebo na dlh. Európska komisia (EK) totiž navrhuje zásadnú zmenu architektúry európskeho rozpočtu. Drvivá väčšina prostriedkov EÚ dnes smeruje do dvoch tradičných oblastí. Prvou je politika súdržnosti na podporu regiónov, z ktorej sa v členských štátoch financuje modernizácia a rozvoj ciest, železníc, verejných budov, škôl či nemocníc, ale aj podpora podnikania a zamestnanosti. Druhou je spoločná poľnohospodárska politika, ktorá stojí najmä na dotačných platbách farmárom a projektoch rozvoja vidieka.  

Po novom sa majú tieto oblasti spojiť do jedného nástroja, v ktorom sa bude financovanie odvíjať od plnenia reformných míľnikov. Podobne funguje už v súčasnosti Plán obnovy a odolnosti. EK sa takýmto spôsobom snaží zatlačiť na efektivitu čerpania spoločných prostriedkov. Jedným z dôsledkov je však väčšia neistota v časovaní čerpania, keďže prísun peňazí bude viazaný na splnenie rôznych podmienok a cieľov. 

Okrem toho budeme oveľa viac odkázaní na vlastnú schopnosť financovať investície  z iných zdrojov. Návrh nového rozpočtu totiž prináša aj znižovanie celkových zdrojov pre tradičné politiky EÚ. Únia totiž čelí novým výzvam, na ktoré nadväzujú nové priority. Tie sa zameriavajú na podporu technologickej konkurencieschopnosti,  klimatickú adaptáciu, obranný priemysel či bezpečnosť,  dopravnú mobilitu a energetiku. Skrátka, EÚ sa zameriava na posilnenie pozície Európy ako globálneho hráča. Nové priority zároveň zužujú priestor pre kohézne výdavky. Znamená to, že aj objem „garantovanej“ podpory pre Slovensko sa pravdepodobne zníži^[1]. 

Investičná kondícia slovenských verejných financií nie je ideálna

Systém plánovania a rozpočtovania verejných investícií na Slovensku na takéto zmeny nie je pripravený. Vo verejnom rozpočte nevytvárame dostatočný priestor ani len na pokrytie opotrebenia verejného majetku, nieto ešte pre nové stimuly na modernizáciu. Zdroje, ktoré by sme z daní dokázali na investície vyčleniť, sú nedostatočné. Ukazovateľ, ktorý to vystihuje, tzv. hrubé úspory, predstavuje rozdiel daňových príjmov a bežných výdavkov na verejnú spotrebu a transfery. Úspory sú, samozrejme, cyklické, v období ekonomického rastu majú tendenciu rásť a počas recesie klesať (graf 2), no pozícia Slovenska je v porovnaní s regiónom pomerne kritická. Dlhodobo nízke bežné úspory neumožňujú vytvárať dostatočný priestor pre spolu-krytie investičných potrieb.  

Graf 2. Rozdiel bežných príjmov a bežných výdavkov verejnej správy – hrubé úspory verejnej správy (% HDP)

Poznámka: Graf zobrazuje hrubé úspory verejnej správy (Eurostat, ESA položka B.8G). Hrubé úspory predstavujú rozdiel bežných príjmov (najmä dane a odvody) a bežných výdavkov (výdavky na mzdy, tovary a služby, sociálne dôchodky, dotácie, úroky a ostatné bežné transfery). V horizonte rokov 2025-2028 je výhľad vypočítaný z aktuálneho rozpočtu verejenej právy SR. 

Musíme posilniť domácu investičnú pripravenosť 

Návrh nového európskeho rozpočtu prináša zmeny, ktoré sú ľahšie zvládnuteľné pre krajiny so stabilnejšou domácou investičnou kapacitou. Slovensko sa v tejto oblasti musí zlepšiť. Potrebujeme prehodnotiť objem a štruktúru výdavkov rozpočtu tak, aby sme z bežných príjmov mali priestor čiastočne financovať aj investičné potreby. Pre oblasti, ktoré fondy EÚ už nebudú pokrývať v dostatočnej miere, by sme mali mať aj vlastný investičný plán založený na národných zdrojoch. 

---

Dáta ku grafom

127.27 kB

---

[1] MZVaEZ SR, 2025: Rámcová pozícia SR k viacročnému finančnému rámcu EÚ na roky 2028 – 2034.