Viceguvernér NBS Ľ. Ódor: Nielen ceny, ale aj mzdy porastú dvojciferne (index.sme.sk)
Kúpyschopnosť obyvateľstva sa bude odvíjať od cien energií, hovorí Ľudovít Ódor. Energetická kríza nie je otázkou jedného roka. Problém pravdepodobne pretrvá aj budúcu zimu, respektíve aj tú ďalšiu. Zatiaľ čo tento rok vláda domácnosti od nárastov v stovkách percent chráni, budúci rok si už podobnú mieru pomoci štátny rozpočet nebude môcť dovoliť.
Podľa viceguvernéra Národnej banky Slovenska Ľudovíta Ódora sa preto treba pripraviť na postupný nárast, pričom v roku 2025 budeme za energie platiť približne dvojnásobok toho, čo doteraz. „Návrat na predkrízovú úroveň zatiaľ nepredpokladá nikto. Je to nepravdepodobné jednak vzhľadom na pretrvávajúci konflikt na Ukrajine a jednak kvôli prechodu na zelenú ekonomiku,“ hovorí v rozhovore pre INDEX Ľudovít ÓDOR. V rozhovore sa dočítate:
- Ako porastú ceny v tomto roku a kedy sa zastavia?
- Nakoľko sa dá očakávať zvyšovanie platov?
- Aký vplyv má starnutie Slovenska na vysokú zamestnanosť?
- Aké ceny energií treba čakať v najbližších dvoch rokoch?
- Prečo môže mať Slovensko problém ďalej si požičiavať?
Nachádzame sa vo veľmi neistom období. Predikcie sa menia z mesiaca na mesiac. Dá sa predpovedať, ako sa slovenskej ekonomike bude dariť v tomto roku?
Neistota je pomerne veľká. Dosť veľa závisí od cien energií pre domácnosti. To totiž následne ovplyvní aj kúpyschopnosť obyvateľstva. Ak by sa faktúry naozaj podarilo udržiavať na avizovaných úrovniach, ekonomika by sa tesne vyhla recesii a mohli by sme vykázať aspoň nejaký, aj keď minimálny, nárast.
Aj predikcie ohľadom inflácie sa minulý rok niekoľkokrát menili. Čo teda čakať?
Bohužiaľ, v začiatkoch roka treba opäť rátať s dvojcifernou infláciou. Lepšou správou je, že už na konci tohto štvrťroka by mohla začať klesať a koncom roka sa môže dostať aj pod desať percent.
Inými slovami, veľký cenový šok, ktorý sme zažívali niekoľko štvrťrokov po sebe, postupne odznieva. Neznamená to však, že ceny nebudú rásť. Stále pôjdu hore, avšak už o niečo pomalšie než napríklad na konci roka 2022.
V ktorej oblasti okrem energií bude zdražovanie najviac citeľné?
Keďže energie sú pre firmy aj poskytovateľov služieb nákladovou položkou, ich zdraženie sekundárne prenášajú ďalej. Hlavne do cien svojich produktov a služieb, vrátane potravín.
Inflácia v minulom roku spôsobila prepad životnej úrovne aj reálnych miezd. Bude tento trend pokračovať?
Ak sa naplnia naše prognózy ohľadom inflácie, ďalší pokles reálnych miezd nastať nemusí. Trh práce je totiž relatívne silný a firmy musia dvíhať mzdy, aby si udržali tých najlepších zamestnancov. Nielen ceny, ale aj mzdy teda pravdepodobne porastú dvojciferným tempom.
Horšia bude len situácia domácností, ktorej členovia nie sú ekonomicky aktívni. Ak nepracujú a poberajú sociálne dávky, stabilizácia ich životnej úrovne závisí iba od celkovej strednodobej valorizácie dávok.
Tá by sa zatiaľ mala pohybovať niekde na úrovni inflácie, čo ich ochráni minimálne od hlbokého prepadu.
Nakoľko je reálne riziko mzdovo-inflačnej špirály, teda, že nárast platov opätovne zvýši aj cenu tovarov a služieb?
Nie veľmi. Ceny produktov a služieb sú totiž dosť vysoké na to, aby zo zvýšených miezd ukrojili dostatočne veľký kus, čo ľuďom vezme apetít k spotrebe. Nižší dopyt zároveň spôsobí, že firmy nebudú mať v ďalších obdobiach priestor pre prudký nárast miezd.
Celkom iná vec je, ak cenové nárasty vyústia do žiadosti o prudké navýšenie minimálnej mzdy zo strany odborov. To by síce nespustilo mzdovo-inflačnú špirálu, určite by však utrpela konkurencieschopnosť našej ekonomiky. A to aj v porovnaní s okolitými krajinami.
Kríza sa zatiaľ na zamestnanosti veľmi nepodpísala. Treba sa pripraviť na zmeny na trhu práce?
Nie, energetické šoky akoby sa pracovného trhu nedotkli. A to nielen na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách.
Nie je to zvláštne?
Je, aj nie je.
Ako to myslíte?
Zvláštne nám to príde hlavne preto, že sme na výrazné prepúšťanie zvyknutí z predchádzajúcich kríz. V súčasnosti tu však máme protivietor, a tým je starnutie populácie. Čoraz menej ľudí je v aktívnom veku, čoho dôsledkom je problém s hľadaním adekvátnej pracovnej sily.
Tento trend bude pretrvávať aj naďalej a nezamestnanosť na dvadsať či tridsať percent pravdepodobne nevyskočí ani počas budúcich kríz. Skôr bude oscilovať niekde pri jednociferných číslach.
Takýto vývoj je pozitívny aj z hľadiska finančnej stability. Ak splácate hypotéku a stále máte zamestnanie, dokážete vyžiť. Ak človek o prácu príde, splácať dlhy je náročnejšie a problémy ľudí sa prenesú aj do finančného sektora.
Do akej miery úspech štátnych energo opatrení voči domácnostiam ovplyvňuje vývoj tohtoročnej ekonomiky?
Vývoj cien pre domácnosti bol najväčšou neistotou v našej prognóze. Už na jeseň sme varovali, že ak náhodou neprídu žiadne opatrenia a bude platiť iba súčasný regulačný rámec od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, inflácia môže krátkodobo presiahnuť aj 20 percent. Aj preto sme zdôrazňovali potrebu prijať aspoň také opatrenia, ktoré by úpravy cien stlačili dolu na polovicu. Vtedy by sa ekonomika vyhla recesii.
Súčasné opatrenia sú ešte na nižšej úrovni, čo krátkodobo pomáha. Z dlhodobého hľadiska to však má minimálne tri veľmi zaujímavé riziká.
Aké?
Akonáhle držíme spotrebiteľské ceny oproti trhovým cenám na nízkej úrovni a nepremietajú sa do reálneho života koncového užívateľa, neexistuje žiadna motivácia vo významnejšej miere šetriť. Platí to predovšetkým pre stredné a vyššie príjmové kategórie, ktoré by, paradoxne, mali energo krízu pocítiť viac ako zvyšok populácie.
Druhá vec je, že takéto riešenie nie je pre štát vôbec lacné. Nechránime totiž len tých najzraniteľnejších, ale aj všetky ostatné domácnosti.
A v neposlednom rade, cenový nárast nie je jednorazová záležitosť. Trhové ceny síce už nepôjdu tak vysoko ako tomu bolo minulý rok, stále však budú vyššie ako súčasne platné koncové ceny. Preto bude zdražovanie energetických komodít pre domácnosti pokračovať aj budúci rok.
Pomoc je v miliardách eur, časť zrejme budú sanovať aj eurofondy. Ako to vnímate?
Človek má z toho vždy tak trochu zmiešané pocity. Na jednej strane je totiž dobre, že vieme kompenzovať aspoň časť fiškálnych nákladov z externých zdrojov a nenavyšovať ďalej verejný dlh.
Na druhej strane ale eurofondy nedostávame na to, aby sme ich tlačili do spotreby, ale na to, aby sme sa posunuli smerom k digitalizácii, inováciám a zelenej transformácii.
Slovensko má v investičnej oblasti veľmi veľa potrieb a každé euro, ktoré dávame do spotreby je stratenou príležitosťou otočiť našu prevažne montážnu ekonomiku k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou.
Bohužiaľ, aj končiace programové obdobie dokazuje, že máme zlý systém čerpania eurofondov a potom na poslednú chvíľu vymýšľame rôzne opatrenia, aby sme minuli peniaze. Pre mňa ako ekonóma je cieľ “minúť peniaze“ nepochopiteľný. Mali by sme sa skôr snažiť hľadať účel a efektívnosť.
Tento rok však máme k dispozícii nielen staré eurofondy, ale aj plán obnovy a nové programové obdobie. Veríte, že peniaze budeme vedieť efektívne míňať?
Veľmi nie. Aj skúsenosti z minulosti ukazujú, že ak sa snažíme minúť peniaze na poslednú chvíľu, efektivita ide bokom. Preto bude pri pláne obnovy, ale ja v prípade nových eurofondov dôležité hlavne priebežné čerpanie.
Jediné pozitívum je, že v ťažšom roku máme možnosť napumpovať do ekonomiky ďalšie tri percentá HDP. To však z dlhodobého hľadiska náš hospodársky rast nezrýchli. O ten by nám pritom v prípade míňania eurofondov malo ísť najviac.
Časť energo opatrení ale zaplatí aj štátny rozpočet. Čo to s ním urobí?
Dočasne poverená vláda komunikuje pomoc vo výške šesť miliárd eur. Naše výpočty hovoria o niečo nižšej sume. Tak či tak ide o veľký balík, ktorý zvyšuje verejný deficit, aj dlh. Ten sme dokonca v decembrovej prognóze museli oproti septembru revidovať smerom nahor.
Je pochopiteľné, že vlády v krízových časoch prijímajú krízové opatrenia na pomoc obyvateľstvu. Niekto to však zaplatiť musí, peniaze nespadnú len tak z neba.
Splácanie bremena, ktoré tým vytvoríme, ostane na ďalších generáciách. Môže to byť nepríjemné hlavne vtedy, ak náš dlh nebude klesať ani v budúcnosti. Stále sa totiž nachádzame nad horným sankčným pásmom dlhovej brzdy.
Čo okrem energií má najväčší vplyv na výšku dlhu?
Viacero faktorov, vrátane inflácie. Tá z krátkodobého hľadiska síce znižuje hodnotu dlhu a zvyšuje daňové príjmy cez vyššie ceny. Z dlhodobého hľadiska však v rozpočte spraví ďalšiu dieru, a to cez kompenzačné opatrenia, ale aj valorizácie dôchodkov, mzdové nárasty či nové platy zdravotníkov.
Je možné, aby vláda energo opatrenia ťahala aj v ďalších rokoch?
Všetko je možné, ak sú vhodné trhové podmienky. Na tie sa však v budúcom období nedá spoliehať. Navyše, dlh máme na 60 percentách, čo nie je bezpečná hranica. Obzvlášť nie, ak nám populácia starne súčasným tempom a náklady štátu na penzie, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť budú iba narastať.
Aké riešenia sa ponúkajú, ak kríza bude pokračovať aj ďalšiu zimu?
Zrejme nebude možné ľudí od pomoci odstrihnúť úplne. Aj preto v prognóze rátame s tým, že v istej forme bude fungovať aj budúci rok. Malo by ísť o približne miliardu eur. V roku 2025 by už zima mala byť bez štátnej pomoci.
Na aké faktúry za energie sa teda majú ľudia pripraviť v najbližších rokoch?
Ak by sme verili tomu, čo momentálne o dlhodobých cenách elektriny a plynu hovoria trhy, v roku 2025 zrejme budeme platiť dvojnásobné sumy oproti minulému roku. Návrat na predkrízovú úroveň zatiaľ nepredpokladá nikto.
Je to nepravdepodobné jednak vzhľadom na pretrvávajúci konflikt na Ukrajine a jednak kvôli prechodu na zelenú ekonomiku.
Domácnosti by sa teda mali pripravovať už teraz. Najlepšie efektívnym šetrením. Niekedy stačia naozaj maličkosti na to, aby každá pracujúca rodina dokázal ušetriť minimálne 10 až 15 percent svojej spotreby.
Nakoľko je pre krajinu rizikové požičiavať si na finančných trhoch, ak náš dlh od koronakrízy osciluje okolo 60 percent?
Proti inflácii bojujú aj centrálne banky zvyšovaním úrokových sadzieb. To sa pretavuje do nákladov na obsluhu štátneho dlhu. Štátne dlhopisy je možné vydávať len s vyššími úrokmi, čo ešte viac zvyšuje záťaž na verejné financie.
Okrem toho centrálne banky prestávajú nakupovať štátne dlhopisy, ako sa to dialo počas koronakrízy alebo v minulom roku. Znamená to, že pre malé krajiny eurozóny už nemusí byť také jednoduché umiestňovať svoje dlhopisy za priaznivých podmienok.
Finančné trhy by sme sa preto mali snažiť upokojiť. Ukázať im, že máme plán, ako do budúcnosti konsolidovať. Nemyslím tým medziročný skok dlhu zo 60 percent na 50, ale kredibilný postup, ako sa k nižšej hranici chceme postupom času dopracovať. Vtedy trhy uveria a poskytnú nám peniaze za lepších podmienok.
Dá sa tento krok centrálnych bánk chápať aj ako signál národným vládam, aby konsolidovali?
Primárnym cieľom je stlačenie inflácie. Ale je pravda, že sa to dá chápať aj ako signál, že časy ultranízkych úrokových sadzieb sú na isté obdobie preč a vlády by sa tomu mali prispôsobiť. Veď predsa, ak žijeme vo vysokoúročnom období, ktoré nás veľmi bolí, mali by sme znižovať výdavky a zvyšovať príjmy.
Úrokové sadzby sa zvyšovali aj pri hypotékach. Porastú aj v tomto roku?
K navýšeniu, ktoré nastavila Európska centrálna banka si treba vždy prirátať minimálne jeden až dva percentuálne body, aby sme dostali úroky na hypotékach. Predpokladám teda nárast do päť percent. Všetko však závisí aj od bonity konkrétneho dlžníka.
Dá sa čakať ochladzovanie na trhu s nehnuteľnosťami?
Áno. Aj pred nárastom úrokových sadzieb sme upozorňovali, že niektoré ceny nehnuteľností sa nachádzajú v rizikovom pásme a nejaká korekcia môže nastať. Aj vzhľadom na súčasný vývoj preto v tomto roku predpokladáme skôr útlm.
Poslednú prognózu ste vypracovávali vo veľkej ekonomickej ale aj politickej neistote. Dá sa to vôbec?
Veľmi ťažko. V poslednom období sme museli pracovať s premennými, ktoré sa veľmi ťažko predikujú. Spomeniem len rozhodovanie vlády v prípade cien energií. Ale aj vývoj vojny či pandémie nie je jednoduché predpovedať.
Zvykol som hovorievať, že naša krištáľová guľa je zahmlená a veci nevidíme čisto. Prognózovanie je naozaj oveľa zložitejšie ako pred piatimi či šiestimi rokmi.
Našou úlohou však je aj to, aby sme spoločnosti dali aspoň nejaký signál o tom, čo sa dá očakávať. Vyargumentovaný scenár je podľa mňa vždy lepší, ako nevedieť vôbec nič a vyvesiť bielu zástavu. Aby sme boli čo najpresnejší, zbierame oveľa väčšie množstvo dát. Stali sme sa pandemickými, vojnovými a posledne už aj energetickými expertmi.