Výsledky verejnej anonymnej súťaže na výtvarný návrh zlatej zberateľskej euromince v nominálnej hodnote 100 eur k 500. výročiu bitky pri Moháči

I. cena a realizácia
Mária Poldaufová

II. cena
Karol Ličko

III. cena
Ing. Milan Virčík

Národná banka Slovenska vyhlásila v auguste 2025 verejnú anonymnú súťaž na výtvarný návrh zlatej zberateľskej euromince v nominálnej hodnote 100 eur k 500. výročiu bitky pri Moháči.

Do súťaže bolo predložených šestnásť výtvarných návrhov od desiatich autorov, pričom osem z návrhov bolo vytvorených v spoluautorstve. Komisia na posudzovanie výtvarných návrhov pamätných euromincí a zberateľských euromincí ich hodnotila v novembri 2025. Jej odbornými poradcami v procese hodnotenia boli Mgr. Diana Duchoňová, PhD. a Mgr. et. Mgr. Martin Neumann, PhD. z Historického ústavu SAV.

Prvú cenu a realizáciu získala Mária Poldaufová. Autorka využila na zobrazenie tragickej historickej udalosti, porážky uhorských vojsk osmanskou (tureckou) armádou, portréty vodcov znepriatelených strán – sultána Sulejmana I. v hornej časti mincového poľa (v profile) a uhorského panovníka Ľudovít II. v portrétnom zobrazení. Voľný priestor pod portrétmi panovníkov je vyplnený výjavom cválajúceho koňa. Nasmerovanie portrétnych hláv oboch predstaviteľov súperiacich mocností je zámerne riešené tak, aby si nepozerali navzájom do tvárí. Na reverze, ktorý má dynamickú koncepciu s križujúcimi sa kompozičnými líniami sa autorka pokúsila vyjadriť dianie na bojovom poli. Do výjavu zapojila zástupcov oboch bojových strán v rôznych pohybových akciách a rôznom reliéfnom odstupňovaní. Charakteristika smrteľného zápasu je podporená aj výjavom tureckého jazdca útočiaceho na nepriateľa zo sedla koňa. Výjav je doplnený náznakom bojových zástav ako aj náznakom ťažko zvládnuteľného močaristého terénu.

Druhú cenu získal Karol Ličko. Autor podáva na averze takmer kronikárske vyobrazenie historického výjavu, pričom kladie dôraz na zobrazenie dominujúcich tureckých bojových šíkov na čele s panovníkom Sulejmanom I. V diagonálnom umiestnení v ľavej časti mincového poľa zaberá menšiu plochu statický výjav uhorských bojovníkov. Nad ich zoskupením vyniká jazdecká figúra panovníka Ľudovíta II. Plošné znevýhodnenie uhorských bojovníkov podáva informáciu o vzájomnom rozvrhu síl a o tragickom dopade udalosti na dejiny uhorského kráľovstva. Na reverze veľkostne dominujú portréty panovníkov, pričom Sulejman I. je kompozične nadradený nad uhorského panovníka Ľudovíta II. Obe zobrazenia sú v profile, ale vďaka tomuto výškovému rozdielu (napriek ústretovému natočeniu) sa vlastne ich pohľady nestretnú. Dôležitým signálom upresňujúcim identitu týchto osobností sú aj charakteristické úpravy dobových účesov a pokrývok hláv. Tureckú armádu vyobrazil autor v rovnakom štylizačnom zjednodušení ako staticky zachytenú množinu jazdcov, pričom uhorské zoskupenie je zachytené v skupinovom výjave pochodujúcej formácie husto zoradených pešiakov.

Tretiu cenu udelila komisia výtvarnému návrhu Ing. Milana Virčíka. Riešenie averzu sa presadzuje razantnou kompozíciou výsostných znakov súperiacich mocností tak, že v strede mincového poľa je v dominantnom horizontálnom umiestnení zobrazený vľavo znak osmanskej ríše a vpravo heraldický symbol uhorského kráľovstva. Toto reliéfne pojednanie zaberá tretinu mincovej plochy pričom horné a dolné časti mincového poľa sú výrazne odľahčené a vytvárajú priestor pre umiestnenie štátneho znaku a nápisovej časti. Kompozičné riešenie reverzu aplikoval autor podľa schémy uplatnenej na averze. Horizontálne reliéfne pojednanie rozšíril do súvislého tvaru akoby ohraničeného výjavu, kde sa pokúša v dynamických stretoch vyjadriť sekvencie bojových scén muža proti mužovi. Vo výjave sú rozoznateľné okrem bojovníkov a ich odevov aj detaily použitých zbraní a  bojovej akcie. V analógii čistých plôch umiestnil autor opäť nápisové časti.

Plánovaný termín emisie zlatej zberateľskej euromince je v auguste 2026.