-
Úlohy NBS
Prehľadávať témy
- Menová politika
-
Dohľad nad finančným trhom
- Oblasti dohľadu FinTech Ochrana finančného spotrebiteľa Legislatíva Zoznam dohliadaných subjektov Registre dohľadu Dokumenty na stiahnutie
- Iné zoznamy Oznámenia a upozornenia Výroky právoplatných rozhodnutí Výroky neprávoplatných vykonateľných rozhodnutí Publikácie, údaje, prezentácie Poplatky a príspevky
- Finančná stabilita
- Bankovky a mince
- Platby
- Štatistika
- Výskum
- Legislatíva
-
Publikácie
- Analytické komentáre Analýza návrhu rozpočtu verejnej správy Analytické štúdie (Policy Briefs) Blogy NBS Čo hovoria dáta Ekonomický a menový vývoj Frankfurtské hárky Klimatická správa o nemenovopolitickom portfóliu NBS Makroprudenciálny komentár Rýchle komentáre Správa o činnosti Inovačného hubu NBS
- Správa o činnosti útvaru dohľadu nad finančným trhom Správa o finančnej stabilite Správa o vývoji trhu s krytými dlhopismi Štatistický bulletin Štrukturálne výzvy Vyhlásenie o investičnej politike Národnej banky Slovenska Výročná správa Výskumné a príležitostné štúdie (WP/OP) Letáky a iné publikácie Prihlásenie na odber notifikácií
- O národnej banke
- Informácie pre médiá
- Časté otázky
-
Pre verejnosť
Prehľadávať témy
- O národnej banke
- Vzdelávanie
- Kurzy a úrokové sadzby
- Bankovky a mince
- Platby
- Finančná stabilita
-
Dohľad nad finančným trhom
- Upozornenia NBS Zoznam dohliadaných subjektov Registre dohľadu Poplatky a iné úhrady vyžadované bankou od klienta Ako postupovať keď ste nespokojní s konaním finančnej inštitúcie
- Finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo Výroky právoplatných rozhodnutí Výroky neprávoplatných vykonateľných rozhodnutí Legislatíva Vybrané údaje
- Štatistika
- Legislatíva
-
Publikácie
- Analytické komentáre Analýza návrhu rozpočtu verejnej správy Blogy NBS Ekonomický a menový vývoj Frankfurtské hárky Makroprudenciálny komentár Rýchle komentáre Správa o činnosti Inovačného hubu NBS
- Správa o činnosti útvaru dohľadu nad finančným trhom Správa o finančnej stabilite Štatistický bulletin Štrukturálne výzvy Výročná správa Výskumné a príležitostné štúdie (WP/OP) Letáky a iné publikácie Prihlásenie na odber notifikácií
- Časté otázky
- Pre médiá
- Kariéra
- Kontakty
-
1. 6. 2011
SEPA SIPS
Schválením realizácie projektu SEPA SIPS sa začali práce na úpravách medzibankového platobného systému EURO SIPS, ktoré súvisia so zavedením tuzemských SEPA úhrad v rámci domáceho platobného styku.
Zavedenie spoločnej meny euro a následné používanie spoločného platidla v hotovostnej oblasti v rámci krajín eurozóny bolo základným impulzom myšlienky vytvorenia spoločného priestoru platieb aj v bezhotovostnom platobnom styku. Projekt, ktorého cieľom je zjednotenie pravidiel a štandardov pri realizácii bezhotovostných platieb bol nazvaný SEPA – Single Euro Payments Area (Jednotná oblasť platieb v eurách).
Základným cieľom SEPA je, zjednodušene povedané, faktické zrušenie hraníc pre realizáciu bezhotovostných platieb v mene euro. V rámci SEPA teda budú môcť spotrebitelia, podniky a ďalšie hospodárske subjekty zasielať a prijímať platby v eurách, či už v rámci jednej krajiny alebo medzi jednotlivými krajinami, za rovnakých základných podmienok, práv a povinností a bez ohľadu na to, v ktorej krajine majú vedený platobný účet. Priamym dôsledkom implementácie SEPA platobných nástrojov bude nahradenie v súčasnosti používaných domácich platobných nástrojov, konkrétne úhrad a inkás spoločnými SEPA platobnými nástrojmi. SEPA platby budú vykonávané podľa rovnakých pravidiel, rovnakými postupmi a v súlade s rovnakými štandardmi vo všetkých SEPA krajinách (krajiny Európskej únie plus Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Monako).
Realizácia projektu SEPA prinesie do praxe harmonizáciu uskutočňovania miliónov každodenných retailových platieb. Tento harmonizačný proces je podporovaný Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou, národnými centrálnymi bankami, ako aj poskytovateľmi platobných služieb a prinesie nové výhody tak pre spotrebiteľov, ako aj pre podniky, ktoré platby v eurách realizujú.
Čoraz väčší počet ľudí v Európe žije mimo svojej domovskej krajiny alebo vykonávajú pravidelné platby so zahraničia, čo znamená potrebu vedenia účtov vo viacerých krajinách, resp. aj vznik prípadných problémov, ktoré cezhraničné transakcie so sebou prinášajú. Vďaka SEPA nebude potrebné, aby mal používateľ platobných služieb vedený jeden účet v SR a druhý v inej SEPA krajine a zároveň sa odstránia akékoľvek rozdiely medzi domácimi a cezhraničnými transakciami.