• Analytický komentár

• Tvrz Stanislav
  

Aj keď tempo rastu slovenského HDP je výrazne nižšie ako v predkrízovom období, postačuje k vyvolaniu porovnateľného rastu zamestnanosti na agregovanej úrovni. S ohľadom na inštitucionálne a štrukturálne zmeny, ktoré priniesla hospodárska kríza v rokoch 2008-2009 bolo potrebné preskúmať rozsah prípadnej zmeny vzťahu medzi reálnou ekonomickou aktivitou a zamestnanosťou, ktorý implikuje Okunov zákon, a načrtnúť jeho dôsledky pre budúci vývoj na trhu práce. Výsledkom analýzy je, že tento vzťah sa v priebehu času do značnej miery menil – elasticita zamestnanosti s ohľadom na reálnu ekonomickú aktivitu sa počas krízy 2008-2009 zvýšila a odhady bodu obratu (teda dynamiky rastu ekonomiky pri ktorej sa začínajú tvoriť pracovné miesta) poklesli z hodnoty blízkej 3 % na hodnoty medzi 1,3 % a 1,8 %. Zistené zmeny v danom vzťahu je do istej miery možné vysvetliť dlhodobým posunom ťažiska ekonomiky smerom od priemyselných odvetví k pracovne náročnejšiemu sektoru služieb. Štrukturálny posun robí zamestnanosť citlivejšou na rast HDP, najmä ak je hospodársky rast generovaný domácim dopytom, ako protiklad rastu ťahaného zahraničným dopytom. Ďalším dôvodom môže byť aj výrazné zníženie počtu zamestnancov v čase krízy (väčšie v porovnaní s ostatnými ekonomikami). To mohlo viesť k situácii, v ktorej sú zamestnávatelia ochotní znovu najať niektorých zamestnancov, čo i len pri miernom ekonomickom oživení, s cieľom obnoviť prevádzku v bežnom rozsahu (nakoľko rozsah počtu odpracovaných hodín je obmedzený). Sčasti preto môže byť pokrízový pokles bodu obratu len dočasným.

---