Opatrenie NBS č. 3/1995

O P A T R E N I E č.  3

Národnej banky Slovenska zo dňa 3. marca 1995,

o Pravidlách hodnotenia pohľadávok a podsúvahových záväzkov

bánk

podľa rizík v nich obsiahnutých

a pre tvorbu zdrojov na krytie týchto rizík.

Národná banka Slovenska podľa § 15 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách a §

19 zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska ustanovuje:

PRVÁ ČASŤ

Základné ustanovenia

§ 1

Účel opatrenia

Účelom tohto opatrenia je ustanoviť jednotné pravidlá správneho

vykazovania a oceňovania pohľadávok a podsúvahových záväzkov bánk,

ktoré by zohľadňovali riziká strát v nich obsiahnuté.

§ 2

/1/ Banky a pobočky zahraničných bánk (ďalej len „banky“) v

súlade s ustanoveniami tohto opatrenia pravidelne kategorizujú pohľadávky

a podsúvahové záväzky podľa rizík v nich obsiahnutých alebo z nich

vyplývajúcich. Zohľadnia pritom konkrétne rozpoznané a predpokladané

riziká strát, ktoré bankám vznikli v priebehu bežného účtovného obdobia,

v priebehu predchádzajúcich účtovných období alebo by mohli vzniknúť v

budúcich účtovných obdobiach (vysvetlivka č. 1 v prílohe).

/2/ Pohľadávkou na účely tohto opatrenia rozumieme každý nárok banky na

plnenie od inej osoby, ktorý vznikol v dôsledku podnikateľských aktivít.

/3/ Pohľadávkou pre účely tohto opatrenia nie je pohľadávka z dlžobných

cenných papierov okrem prípadu, keď má banka voči emitentovi cenného

papieru zároveň pohľadávku z úveru.

/4/ Dlžobné cenné papiere sú cenné papiere, ktoré zakladajú nárok ich

majiteľa na peňažné plnenie voči emitentovi prípadne ručiteľovi

(avalistovi), ale nie na podiel na majetku emitenta.

/5/ Podsúvahovým záväzkom pre účely tohto opatrenia rozumieme záväzok

banky, ktorého splnenie znamená súčasne vznik pohľadávky voči osobe, voči

ktorej splnila banka svoj záväzok alebo voči tretej osobe.

§ 3

Zisťovanie rizík

/1/ Zistenie rizík obsiahnutých v pohľadávkach alebo vyplývajúcich z

podsúvahových záväzkov bánk je výsledkom ich inventarizácie.

/2/ Inventarizácia pohľadávok, sa vykonáva najmenej:

a) raz za rok u pohľadávok, ktorých nominálna hodnota je menšia ako

0,1% základného imania banky¹⁾,

b) štyrikrát za rok u všetkých ostatných pohľadávok.

/3/ Ak má banka viacero pohľadávok voči jednému klientovi, inventarizujú

sa tieto podľa odseku 2 ako keby mala banka voči klientovi jednu

pohľadávku s nominálnou hodnotou rovnajúcou sa súčtu nominálnych hodnôt

týchto pohľadávok.

/4/ Podsúvahové záväzky voči klientom, voči ktorým banka nemá pohľadávky,

sa inventarizujú podľa odseku 2. Podsúvahové záväzky voči klientom, voči

ktorým má banka pohľadávky a tieto majú väčšiu nominálnu hodnotu ako

jednotlivé podsúvahové záväzky, sa inventarizujú spolu s pohľadávkami. V

opačnom prípade sa inventarizujú podľa odseku 2.

/5/ Inventarizácie sa uskutočňujú počas účtovného obdobia v pravidelných

intervaloch a jedna z nich sa uskutoční ku dňu zostavenia ročnej účtovnej

závierky. /6/ Riziko nezaplatenia (úverové riziko), ktoré pohľadávka

obsahuje, sa zisťuje analýzou klienta a pohľadávky podľa dvoch hlavných

kritérií:

a) výsledkov finančnej analýzy a posúdenia hospodárskej situácie

klienta (vysvetlivka č. 2 v prílohe), prípadne i jeho

občianskej bezúhonnosti,

b) dĺžky oneskorení v splácaní záväzkov klienta voči banke.

/7/ Na základe zistení rizík pri inventarizácii sa pohľadávky a

podsúvahové záväzky zaradia do jednej z kategórií pohľadávok alebo

podsúvahových záväzkov. (§ 5).

/8/ Ak banka zistí závažnú skutočnosť, ktorá negatívne ovplyvňuje

schopnosť klienta splácať svoje záväzky voči banke inou cestou ako pri

inventarizácii pohľadávok, zohľadní túto skutočnosť zmenou kategorizácie

pohľadávok voči tomuto klientovi v tom mesiaci, v ktorom sa túto

skutočnosť dozvedela.

/9/ Ak má banka voči jednému dlžníkovi viacero pohľadávok, ktoré

predstavujú nárok na vrátenie poskytnutých prostriedkov, posudzujú sa

tieto v zásade ako celok. Ak banka takéto pohľadávky kategorizuje

rozlične, musí to vedieť Národnej banke Slovenska odôvodniť.

1) U pobočiek zahraničných bánk je to 0,1% z trvale poskytnutých

zdrojov centrálou alebo 0,1% základného imania potrebného na založenie

novej banky podľa osobitného predpisu.

/10/ Banky pri kategorizácii pohľadávok a podsúvahových záväzkov bánk

nebudú brať do úvahy prijaté záruky alebo záložné práva, okrem zvláštnych

prípadov uvedených v § 12.

§ 4

Systém riadenia rizík

/1/ Účelom systému riadenia rizík je čo najpresnejšie sledovať a účinne

riadiť vlastnosti a kvalitu pohľadávok a podsúvahových položiek.

/2/ Systém riadenia rizík musí obsahovať vnútorný predpis banky podľa §

21, vnútorné predpisy banky o postupoch pri poskytovaní úverov, o

spôsoboch a postupoch oceňovania zabezpečení, o systéme opatrení na

predchádzanie nepriaznivým stavom a pre ich nápravu, systém zberu a

spracovania potrebných informácií a systém vnútornej kontroly účinnosti

riadenia rizík.

/3/ Systém zberu a spracovania informácií musí zabezpečovať sledovanie

pohľadávok a podsúvahových záväzkov okrem požiadaviek vyplývajúcich z

iných ustanovení tohto opatrenia, aj podľa toho, či ide o pohľadávky pred

uplynutím doby splatnosti alebo po uplynutí doby splatnosti, z hľadiska

koncentrácie voči jednému dlžníkovi alebo skupine vzájomne spätých

dlžníkov, odvetví hospodárstva, geografických regiónov a krajín.

DRUHÁ ČASŤ

Kategorizácia pohľadávok a podsúvahových záväzkov

§ 5

Kategórie pohľadávok a podsúvahových záväzkov

/1/ Pohľadávky sa rozdeľujú podľa závažnosti rizika strát ktoré obsahujú,

do piatich kategórií:

a) štandardné pohľadávky,

b) štandardné pohľadávky s výhradou,

c) neštandardné pohľadávky,

d) pochybné a sporné pohľadávky,

e) stratové pohľadávky.

/2/ Podsúvahové záväzky sa rozdeľujú do kategórií podľa odseku 1 písm.

a), c), d) a e).

/3/ Pohľadávky podľa odseku 1 písm. c), d) a e) sa nazývajú klasifikované

pohľadávky. Podsúvahové záväzky podľa odseku 1 písm. c), d) a e) sa

nazývajú klasifikované podsúvahové záväzky.

§ 6

Štandardné pohľadávky

/1/ Štandardné pohľadávky sú také pohľadávky, u ktorých nie je dôvod

pochybovať o tom, že pohľadávka bude splatená včas a v plnej výške jej

nominálnej hodnoty pri súčasnom dodržaní ostatných podmienok podľa

zmluvy.

/2/ V kategórii štandardných pohľadávok sa vykazujú tie pohľadávky, ktoré

majú všetky tieto znaky:

a) klient je solventný, jeho ekonomická situácia a platobná schopnosť

sú také, že sa v budúcnosti nepredpokladá ohrozenie splácania istiny,

úrokov a platenie poplatkov,

b) oneskorenia v platbách (splácanie istiny, úrokov, platenie

poplatkov a odplát²⁾ nie sú dlhšie ako 30

dní,

c) banka poskytla klientovi vzhľadom na jeho požiadavky správny druh

úveru,

d) klient použil úver na tie účely, ako bolo dohodnuté v úverovej

zmluve.

§ 7

Štandardné pohľadávky s výhradou

/1/ Štandardné pohľadávky s výhradou sú také pohľadávky, u ktorých prišlo

k zhoršeniu kritérií ich kvality, ale na základe dostupných informácií sa

predpokladá, že budú splatené v plnej výške ich nominálnej hodnoty.

/2/ V kategóri štandardných pohľadávok s výhradou sa vykazujú tie

pohľadávky, ktoré majú aspoň jeden z týchto znakov:

a) klient má hospodárske a finančné ťažkosti, ktoré ale vzhľadom na

jeho doterajší a ďalší očakávaný vývoj neoprávňujú predpokladať, že

by ich nevedel prekonať a že by ohrozili splácanie dlhu,

b) oneskorenia v platbách (splácanie istiny, úrokov, platenie

poplatkov a odplát) sú dlhšie ako 30 dní, ale nie dlhšie ako 90 dní,

c) klient neposkytol bankou požadované finančné výkazy a údaje aspoň

30, najviac však 90 dní odo dňa, kedy mali byť banke poskytnuté,

d) banka poskytla klientovi vzhľadom na jeho požiadavky nesprávny

druh úveru (vysvetlivka č. 3 v prílohe),

e) klient použil úver na iné účely, ako bolo dohodnuté v úverovej

zmluve.

2) § Zákona č. 513/1991 Zb.- Obchodný zákonník v znení neskorších

predpisov

§ 8

Neštandardné pohľadávky

/1/ Neštandardné pohľadávky sú také pohľadávky, u ktorých je

pravdepodobné, že nebudú splatené v plnej výške ich nominálnej hodnoty,

pričom splatenie väčšej časti ich nominálnej hodnoty je vysoko

pravdepodobné.

/2/ Neštandardné pohľadávky sú pohľadávky, ktoré majú aspoň jeden z

týchto znakov:

a) dlžník má výrazne zlý hospodársky vývoj a finančné a ekonomické

ťažkosti na základe ktorých možno očakávať, že sa stane v blízkej

budúcnosti (resp. ešte počas trvania zmluvného vzťahu s bankou)

platobne neschopným,

b) oneskorenia v platbách (splácanie istiny, úrokov, platenie

poplatkov a odplát) sú väčšie ako 90 dní, ale nie väčšie ako 180 dní,

c) klient neposkytol bankou požadované finančné výkazy a iné údaje

viac ako 90 dní odo dňa, kedy mali byť banke poskytnuté, najviac však

180 dní.

§ 9

Pochybné a sporné pohľadávky

/1/ Pochybné a sporné pohľadávky sú také pohľadávky, ktorých splatenie

dlžníkom v plnej výške ich nominálnej hodnoty je na základe dostupných

informácií vysoko nepravdepodobné alebo sporné. Čiastočné splatenie je

vysoko pravdepodobné.

/2/ Pochybné pohľadávky sú pohľadávky, ktoré majú aspoň jeden z týchto

znakov:

a) dlžník je insolventný,

b) oneskorenia v platbách (splácanie istiny, úrokov, platenie

poplatkov a odplát) sú väčšie ako 80 dní, ale nie väčšie ako 360 dní,

c) klient neposkytol bankou požadované finančné výkazy a iné údaje

viac ako 180 dní odo dňa, kedy mali byť banke poskytnuté, najviac

však 360 dní.

/3/ Sporné pohľadávky bánk sú pohľadávky, o ktorých uznanie alebo

zaplatenie druhou stranou sa vedie spor.

§ 10

Stratové pohľadávky

/1/ Stratové pohľadávky sú také pohľadávky, ktoré sa na základe

dostupných informácií javia ako nenávratné, prípadne návratné len

čiastočne vo veľmi malej hodnote alebo po splnení mnohých podmienok.

/2/ Stratové pohľadávky sú pohľadávky, ktoré majú aspoň jeden z týchto

znakov:

a) klient neplatí záväzky voči banke viac ako 360 dní,

b) klient neposkytol bankou požadované finančné výkazy a iné údaje

viac ako 360 dní odo dňa, kedy mali byť banke poskytnuté,

c) klient je v konkurznom konaní alebo likvidácii (bez ohľadu na

výšku odhadnutých strát).

§ 11

Pohľadávky, ktoré sa podľa § 3 ods. 2 písm. a) inventarizujú raz za

rok, sa v priebehu účtovného obdobia kategorizujú podľa dĺžky

oneskorenia ich splácania klientom.

§ 12

/1/ Pohľadávky zabezpečené záložným právom na

a) peniaze v nominálnej hodnote všetkých pohľadávok z poskytnutého

úveru danými do zálohy veriteľskej banke či už klientom alebo

ručiteľom bez možnosti, aby si ich tento mohol vybrať pred splatením

všetkých pohľadávok z úveru,

b) záložným právom na štátne pokladničné poukážky a štátne

dlhopisy³⁾, pokladničné poukážky a dlhopisy

centrálnych bánk štátov zóny A⁴⁾ v nominálnej

hodnote všetkých pohľadávok z poskytnutého úveru danými do zálohy

veriteľskej banke, ktorých doba splatnosti nie je kratšia ako doba

splatnosti pohľadávok, ktoré zabezpečujú

a pohľadávky zabezpečené neodvolateľnými štátnymi zárukami sa

kategorizujú iba ako neštandardné a štandardné s výhradou.

§ 13

Pohľadávky, ktoré vznikli realizáciou podsúvahových

záväzkov

/1/ Pohľadávka, ktorá vznikla realizáciou podsúvahového záväzku voči

tretej osobe v prospech klienta sa spravidla považuje za pochybnú,

prípadne stratovú.

/2/ Ak má banka v momente vzniku pohľadávky z realizácie podsúvahového

záväzku voči klientovi nejaké pohľadávky, je potrebné analyzovať situáciu

klienta a podľa toho zaradiť takúto pohľadávku do jednej z troch

kategórií klasifikovaných pohľadávok, prípadne jednotne preklasifikovať

všetky pohľadávky voči tomuto klientovi.

3) Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších

predpisov

4) Opatrenie č. 2 Národnej banky Slovenska z 31. januára 1994 o

kapitálovej primeranosti bánk

§ 14

Pohľadávky, ktoré vznikli odstúpením banky od úverovej zmluvy

alebo jej vypovedaním

Pohľadávky, ktoré vznikli odstúpením banky od úverovej zmluvy alebo jej

vypovedaním zo strany banky sa posudzujú podľa § 13.

§ 15

Reštrukturalizované pohľadávky

/1/ Reštrukturalizovaná pohľadávka je taká, u ktorej banka pristúpila na

zmenu dohodnutých podmienok poskytnutia úveru, ktorú by nebola urobila,

keby dlžník nemal ekonomické a finančné problémy. Sú to tieto zmeny

uskutočnené jednotlivo alebo v kombinácii:

a) predĺženie termínov splácania istiny alebo úrokov (prolongácia),

b) zníženie úrokovej sadzby z úveru,

c) zníženie výšky dlhu (istiny alebo nesplatených úrokov),

d) zámena peňažnej pohľadávky za iné aktívum.

/2/ Pohľadávka, ktorá bola reštrukturalizovaná podľa odseku 1 písm. a)

alebo c) alebo v kombinácii písm. a), b), a c), sa považuje najmenej za

neštandardnú, ak bola reštrukturalizovaná viackrát, považuje sa za

pochybnú. Takúto pohľadávku je možné preradiť medzi štandardné s

výhradou, ak klient uhrádza všetky splátky istiny a úrokov podľa

dohodnutého harmonogramu platieb minimálne počas prvej štvrtiny

dohodnutej doby splatnosti a banke nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré

by ju oprávňovali predpokladať, že v budúcnosti klient nebude tento

harmonogram dodržiavať.

/3/ Pohľadávka, ktorá bola reštrukturalizovaná podľa odseku 1 písm. b),

sa zaradí do tej istej kategórie, do akej bola zaradená pred

reštrukturalizáciou alebo do rizikovejšej, okrem prípadu, keď pred

reštrukturalizáciou bola pohľadávka štandardnou. Takáto pohľadávka sa

považuje za štandardnú s výhradou.

/4/ Riziká obsiahnuté v aktívach podľa odseku 1 písm. d) sa hodnotia

podľa zásad stanovených osobitným predpisom⁵⁾.

Pokiaľ tieto aktíva predstavujú pohľadávky, postupuje sa podľa tohto

opatrenia.

/5/ Pohľadávka, u ktorej banka prepracovala plán splátok bez toho, aby

predĺžila jej dobu splatnosti a neuskutočnili sa u nej zmeny podľa odseku

1 písm. b) a c), sa považuje za štandardnú s výhradou.

5) Vydá ho Národná banka Slovenska. Dokiaľ nebude vydaný, banky sa

riadia inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a svojimi

vnútornými predpismi.

§ 16

Refinancované pohľadávky

/1/ Refinancované pohľadávky sú také pohľadávky, ktoré vznikli

poskytnutím jedného alebo viacerých úverov alebo podsúvahových záväzkov

dlžníkovi na uspokojenie iných, skôr vzniknutých pohľadávok banky alebo

ich častí voči nemu.

/2/ Ak všetky úroky, poplatky a odplaty z pohľadávky ktorá bola neskôr

refinancovaná boli riadne splácané, pohľadávka vzniknutá jej

refinancovaním sa považuje za štandardnú s výhradou.

/3/ Ak úroky, poplatky a odplaty z pohľadávky ktorá bola neskôr

refinancovaná neboli splácané, pohľadávka vzniknutá jej refinancovaním sa

posudzuje ako keby k refinancovaniu nebolo prišlo, to znamená ako keby

naďalej trvala pôvodná pohľadávka.

/4/ Ak z pohľadávky ktorá bola neskôr refinancovaná neboli splatené

úroky, poplatky a odplaty, v ich výške sa dňom vzniku refinancovanej

pohľadávky vytvorí opravná položka k nej.

§ 17

Klasifikácia neodvolateľných podsúvahových záväzkov

/1/ Riziká strát z neodvolateľných podsúvahových záväzkov voči iným

osobám alebo voči tretím osobám v prospech iných osôb, voči ktorým vedie

banka vo svojom úverovom portfóliu nejaké klasifikované pohľadávky, sú

rovnaké ako z pohľadávok voči takýmto osobám. Tieto podsúvahové záväzky

sa považujú za klasifikované v tej kategórii, v akej sú klasifikované aj

pohľadávky voči týmto osobám.

/2/ Riziká strát z neodvolateľných podsúvahových záväzkov voči tretím

osobám v prospech iných osôb, ktorých realizácia je možná z dôvodu

neplnenia ich záväzkov voči tretím osobám pričom voči druhým osobám nemá

banka pohľadávky, sa posudzujú podľa toho, či je pravdepodobné, že banka

bude musieť realizovať svoj záväzok (vysvetlivka č. 4). Ak áno,

takéto podsúvahové záväzky sa považujú za pochybné, prípadne i za

stratové ak tomu nasvedčujú informácie, ktoré má banka k dispozícii.

§ 18

Pohľadávky, ktoré sa kategorizujú inak ako podľa § 5

/1/ Pohľadávky z bankových činností, ktoré majú charakter poplatku alebo

odplaty za bankové služby a nie za poskytnutie

prostriedkov⁶⁾, sa rozdeľujú do dvoch kategórií,

štandardné a stratové. Takáto pohľadávka sa stáva stratovou, ak nebola

zaplatená viac ako 90 dní odo dňa splatnosti alebo po uplynutí lehoty

splatnosti. Rovnako sa kategorizujú aj pohľadávky z iných ako bankových

činností, ktoré majú charakter poplatku za poskytnuté služby.

/2/ Pôžičky osobitného charakteru sa vzhľadom na ich povahu rozdeľujú do

dvoch kategórií, štandardné a pochybné a posudzujú sa individuálne.

/3/ Pôžička osobitného charakteru je taká pôžička, pri poskytnutí ktorej

veriteľ súhlasil s tým, že práva na uspokojenie pohľadávky aspoň jedného

iného veriteľa toho istého dlžníka budú mať prednosť pred jeho právami na

vysporiadanie pohľadávky z pôžičky a táto skutočnosť je obsiahnutá v

ustanoveniach zmluvy o poskytnutí pôžičky. Takéto ustanovenie sa nazýva

doložkou podriadenosti.

TRETIA ČASŤ

Tvorba zdrojov na krytie možných strát z pohľadávok a

podsúvahových záväzkov bánk

§ 19

Požiadavky na krytie rizík

/1/ Banka v súlade so zásadou obozretnosti podnikania vytvára zdroje na

krytie možných strát v dôsledku rizík obsiahnutých v pohľadávkach alebo

vyplývajúcich z podsúvahových záväzkov bánk vo forme opravných položiek

alebo rezerv, vo výnimočných prípadoch vo forme zvláštnych rezervných

fondov v minimálnej výške:

a) k štandardným pohľadávkam s výhradou 5% ich nominálnej hodnoty,

b) k neštandardným pohľadávkam 20% ich nominálnej hodnoty,

c) k pochybným a sporným pohľadávkam 50% ich nominálnej hodnoty,

d) k stratovým pohľadávkam 100% ich nominálnej hodnoty,

e) k splatným, ale k 31. 12. nezaplateným úrokom a poplatkom vrátane

sankčných a odplatám z klasifikovaných pohľadávok 100 % ich

nominálnej hodnoty,

f) k úrokom z klasifikovaných pohľadávok časovo rozlišovaných ako

príjmy budúcich období, ktorých termín splatnosti je v budúcom

účovnom období, 100 % ich nominálnej hodnoty,

g) k stratovým pohľadávkam podľa § 18 ods. 1 100% ich nominálnej

hodnoty,

h) k pochybným pohľadávkam podľa § 18 ods. 2 vo výške rozpoznanej

možnej straty.

6) § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách

/2/ Pri výpočte hodnoty zdroja potrebného podľa odseku 1 písm. b) až d) a

písm. h) na krytie rizík obsiahnutých v tej-ktorej pohľadávke alebo

podsúvahovom záväzku sa berie do úvahy hodnota zabezpečenia tejto

pohľadávky alebo podsúvahového záväzku. Postupuje sa pri tom tak, že od

nominálnej hodnoty pohľadávky alebo podsúvahového záväzku sa odráta

hodnota zabezpečenia. Zostatok sa prenásobí koeficientom podľa kategórie,

do ktorej je pohľadávka alebo podsúvahový záväzok zaradený a v tejto sume

sa vytvorí zdroj krytia.

/3/ Zabezpečenie, či už záruka alebo predmet záložného práva, sa podľa

odseku 2 nezoberie do úvahy ak:

a) ručiteľ je v zlej finančnej a ekonomickej situácii,

b) zabezpečenie je sporné (vymáhateľnosť zabezpečenia sa stáva

spornou či už z formálnych alebo vecných dôvodov, hodnota založených

aktív je sporná alebo podlieha významným cenovým výkyvom a banka nie

je chránená proti ich znehodnoteniu),

c) zabezpečenie je nevymáhateľné,

d) aktívum, ktorým je pohľadávka zabezpečená je nelikvidné, pričom

aktívum ako predmet záložného práva sa považuje za nelikvidné, ak je

opodstatnené predpokladať, že ho nebude možné realizovať do jedného

roku od nadobudnutia práva nakladať s ním,

e) aktívum, ktorým je pohľadávka zabezpečená, sa znehodnotilo a banka

neurobila jeho nové, reálne ocenenie,

f) predmetom záložného práva sú pre zabezpečenie funkčnosti a plnenia

základných funkcií dlžníka nevyhnutné výrobné prostriedky a

zariadenia, ďalej špeciálne výrobne prostriedky, u ktorých je pre ich

veľmi špecializované výrobné funkcie málo pravdepodobné, že by sa

našiel záujemca o ich odkúpenie.

/4/ Formu zdroja volí banka v súlade s platnými všeobecne záväznými

právnymi predpismi⁷⁾.

/5/ K pohľadávkam podľa ods. 1 písm. e) a g) sa tvoria výlučne opravné

položky.

/6/ K pohľadávkam podľa ods. 1 písm. f), pokiaľ platné postupy účtovania

neumožňujú tvoriť k nim opravné položky, sa tvoria zvláštne rezervy.

7) Najmä zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, zákon č. 610/1992 Zb.

o rezervách pre zistenie základu dane z príjmov, opatrenie MF SR č.

65/520/1994 ktorým sa ustanovuje účová osnova a postupy účtovania pre

banky.

ŠTVRTÁ ČASŤ

Prechodné a záverečné ustanovenia

§ 20

Banka je povinná upraviť svoje účtovníctvo na analytickej úrovni tak,

aby mohlo poskytnúť všetky informácie potrebné na výkon a kontrolu

uplatňovania tohto opatrenia.

§ 21

/1/ Banka vydá vnútorný predpis, ktorým upraví v banke pravidlá

hodnotenia rizík obsiahnutých v pohľadávkach a podsúvahových záväzkoch a

tvorby zdrojov na ich krytie v súlade s týmto opatrením. Tento vnútorný

predpis bude súčasťou systému riadenia rizík podľa § 4 a bude obsahovať

aj určenie ukazovateľov a postupov, ktorými bude banka analyzovať

finančnú situáciu klienta a určenie iných vecí potrebných na výkon tohto

opatrenia.

/2/ Vnútorný predpis podľa odseku 1 predloží banka bankovému dohľadu

Národnej banky Slovenska do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti

tohto opatrenia. Novovzniknutá banka predloží takýto predpis do troch

mesiacov odo dňa svojho vzniku. Banka tiež predloží bankovému dohľadu

Národnej banky Slovenska všetky zmeny a doplnky vnútorného predpisu ihneď

po ich prijatí.

/3/ Bankový dohľad Národnej banky Slovenska môže vysloviť výhradu k

vnútornému predpisu podľa odseku 1. V takom prípade je banka povinná

prepracovať svoj vnútorný predpis podľa pokynov bankového dohľadu

Národnej banky Slovenska.

/4/ Bankový dohľad Národnej banky Slovenska môže rozhodnúť o

kategorizácii konkrétnej pohľadávky alebo skupiny pohľadávok odlišne od

kategorizácie ktorú uskutočnila banka. V takom prípade je banka povinná

viesť predmetné pohľadávky v účtovných knihách podľa tohto rozhodnutia.

/5/ Bankový dohľad Národnej banky Slovenska môže ustanoviť výšku zdroja

potrebného na krytie rizika obsiahnutého v konkrétnej pohľadávke alebo v

skupine pohľadávok a v konkrétnom podsúvahovom záväzku alebo skupine

podsúvahových záväzkov odlišne, ako ju stanovila banka.

§ 22

Hlásenia

/1/ Banka vypracuje k poslednému dňu každého štvrťroku hlásenie o

kategorizácii pohľadávok a doručí ho bankovému dohľadu Národnej banky

Slovenska najneskôr do tridsiateho dňa nasledujúceho mesiaca.

/2/ Hlásenie sa zostavuje podľa vzoru, ktorý vypracuje a oznámi bankám

bankový dohľad Národnej banky Slovenska.

/3/ Bankový dohľad Národnej banky Slovenska je oprávnený meniť vzor

hlásenia. Zmenu vzoru hlásenia oznámi bankový dohľad bankám oznámením

bankového dohľadu Národnej banky Slovenska.

/4/ Hlásenia musia byť podpísané dvomi osobami oprávnenými konať v mene

banky a zodpovednými za riadenie banky ako celku.

/5/ Útvar vnútornej kontroly banky overuje úplnosť a správnosť údajov

obsiahnutých v hláseniach.

§ 23

Výkon tohto opatrenia usmerňuje bankový dohľad Národnej banky Slovenska

metodickými usmerneniami.

§ 24

/1/ Banke môže byť na jej žiadosť poskytnutá výnimka z ustanovení § 19

ods. 1 písm. a) až d) a h) z dôvodu reštrukturalizácie úverového

portfólia banky, najdlhšie na obdobie troch rokov.

/2/ Podmienkou poskytnutia výnimky je predloženie plánu

reštrukturalizácie úverového portfólia banky bankovej rade Národnej banky

Slovenska.

/3/ Výnimku podľa odseku 1 udeľuje banková rada Národnej banky Slovenska,

pričom prihliada na to, či predložený plán reštrukturalizácie obsahuje

záväzok banky, že počas trvania výnimky bude rozdeľovať zisky akcionárom

a do fondov, z ktorých plynú požitky zamestnancom len v obmedzenej miere,

prípadne ich nebude takto rozdeľovať vôbec. Zároveň posúdi, či rozsah

tohto záväzku je primeraný situácii a realisticky odhadnutému vývoju

banky počas budúcich troch rokov .

/4/ Súčasne s poskytnutím výnimky budú banke ustanovené osobitné

požiadavky na krytie rizík podľa § 19 ods. 1.

§ 25

Toto opatrenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

guvernér

Vydávajúci odbor: Odbor dohliadací

Vypracoval: Ing. Ľubomír Kučera, tel. 362 160

Vysvetlivka č. 1: Z ďalších ustanovení je

zrejmé, že posudzovanie rizík obsiahnutých v pohľadávkach nie je možné

úplne automatizovať a úverový pracovník má v tomto procese nezastupiteľné

miesto.

Vysvetlivka č. 2: Pod finančnou analýzou a

posúdením hospodárskej situácie klienta sa rozumie výpočet rôznych

ukazovateľov, ako sú napr. okamžitá a bežná likvidita, zistenie a

posúdenie finančného toku (cash-flow) ale aj analýza súvahy a výsledovky,

posúdenie schopnosti uhrádzať obchodné záväzky a záväzky voči iným

bankám, posúdenie pozície klienta na relevantom trhu, dojednané zmluvy,

ktorých dôsledkom bude plnenie odberateľa klientovi banky a iné.

Vysvetlivka č. 3: Napríklad ak banka poskytne

na financovanie dlhodobých aktivít klienta krátkodobý úver.

Vysvetlivka č. 4: Ak banka v zmluve nezaviazala

klienta poskytovať jej informácie o sebe, posudzuje takýto záväzok hlavne

z hľadiska znižovania hodnoty garancie, čo vyjadruje, ako klient plní

svoje záväzky voči osobe, ktorej sa banka za klienta zaručila.