Menová politika a klimatická zmena

Klimatická zmena má na menovú politiku významný vplyv. Zmeny atmosférických podmienok, prijaté a pripravované klimatické politiky a prechod na nízko-uhlíkovú ekonomiku ovplyvňujú prostredníctvom viacerých kanálov ceny, ekonomickú aktivitu, produktivitu práce a ďalšie kľúčové makroekonomické ukazovatele. Centrálne banky tieto faktory zohľadňujú pri napĺňaní svojho cieľa – udržiavaní cenovej stability v strednodobom horizonte.

Zmena atmosférických podmienok ovplyvňuje ceny potravín a nepriamo aj ceny energií, ktoré sú pre vývoj inflácie kľúčové.

Nárast teplôt a iné dlhodobé poveternostné zmeny majú vplyv na produktivitu práce a objem poľnohospodárskej výroby. Mimoriadne poveternostné udalosti môžu spôsobiť poškodenie infraštruktúry, znehodnotenie kapitálu, narušenie dodávateľských reťazcov alebo nerovnováhu na trhu práce, utlmiť ekonomickú aktivitu, a tak ovplyvniť ekonomickú aktivitu a rast v jednotlivých sektoroch.

Okrem fyzických rizík má na menovú politiku zásadný vplyv aj prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Prebiehajúce diskusie o návrhoch klimatických politík (napr. v podobe zdaňovania uhlíka) môžu prostredníctvom zvýšených očakávaných nákladov firiem alebo domácnosťami vnímanej cenovej hladiny vplývať na celkové inflačné očakávania. Uvedenie týchto návrhov do praxe môže vyvolať viac či menej výrazné zmeny cenovej úrovne. Rozsiahlejšie zmeny v štruktúre investícií alebo zmeny spotrebiteľského správania môžu ovplyvniť celkovú ekonomickú aktivitu, štruktúru hospodárstva, produktivitu práce a v dôsledku dočasných nerovnováh tiež infláciu.

Ekonomické a finančné následky klimatickej zmeny

V týchto podmienkach je úlohou centrálnych bánk porozumieť komplexným súvislostiam medzi fyzickými rizikami, rizikami súvisiacimi s prechodom na nízko-uhlíkovú ekonomiku a cenovou stabilitou. Je preto potrebné systematicky zohľadňovať klimatické faktory v makroekonomických analýzach, prognózach a menovo-politickom rozhodovaní.