Kodifikácia spisovnej slovenčiny – 150. výročie

Pamätná strieborná minca v nominálnej hodnote 200 Sk

Pod vplyvom ťažkého sociálneho postavenia, národnostného útlaku Slovákov a celoeurópskych tendencií silnejúceho národnoemancipačného hnutia sa v 30. rokoch 19. stor. vyprofilovala silná revolučná vlastenecná generácia. Na jej čele stáli: Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. Ich zásluhou výrazne pokročil proces konštituovania Slovákov na moderný národ, ktorý sa začal dožadovať svojho štátoprávneho postavenia. Významným krokom v tomto procese bola kodifikácia spisovnej slovenčiny. Zásady nového spisovného jazyka boli prijaté na stretnutí Štúra, Hurbana a Hodžu v Hlbokom v roku 1843, ktoré Štúr neskôr rozpracoval v diele Nauka reči slovenskej. Hoci pokusy o kodifikáciu slovenčiny sa vyskytli aj v predchádzajúcom období, no štúrovská slovenčina sa ukázala ako najvhodnejšia, najživotaschopnejšia a bola prijateľná pre celý národ.