Bratislava privítala ekonomickú elitu, rozhovor Ľuboša Pástora pre RTVS, Ekonomika:24
V Bratislave začala konferencia Európskej finančnej asociácie s účasťou viac ako 700 odborníkov na ekonomiku a financie. Bývalý člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska a spoluorganizátor Ľuboš Pástor, považuje konferenciu za príležitosť pre Národnú banku Slovenska získať reputačný prínos. Podľa Pástora podujatie prináša prínos aj pre slovenských ekonómov, ktorí môžu získať nové poznatky a motiváciu. Hlavné témy, ktorými sa konferencia zaoberá, sú kombináciou tradičných tém, ako napríklad finančné trhy a financie korporácií, a nových tém, ako je klimatické riziko a finančné technológie. Medzi hosťami konferencie je aj laureát Nobelovej ceny z roku 2022 Douglas Diamond, ktorý sa venoval skúmaniu bankovníctva a finančných kríz. Pástor v rozhovore hovoril aj o výzvach, ktorým čelí americká a európska ekonomika, ako aj o probléme dlhovej udržateľnosti verejných financií na Slovensku.
Pán Pástor, konanie prestížnej konferencie Európskej finančnej asociácie by vlastne ani nebolo možné bez vášho angažovania sa a patronátu, ide o odbornú konferenciu na svetovej úrovni. Čo to pre naše hlavné mesto znamená, ale aj pre Slovensko, že sa takáto výnimočná konferencia deje práve u nás?
Naozaj je to výnimočná konferencia, je to najkvalitnejšia a súčasne najväčšia odborná konferencia v oblasti finančnej ekonómie v Európe a uskutočňuje sa už 50 rokov, vždy raz za rok. Minulý rok to bolo v Amsterdame, budúci rok to bude v Paríži, no a tento rok máme príležitosť urobiť to u nás v Bratislave, takže to je skvelé a je to príležitosť, ktorej sme sa veľmi radi chopili. Príde sem, ako ste spomínali, vyše 700 ľudí, budú to špičkoví ekonómovia z celého sveta. Prídu jednak z univerzít, vrátane tých najrenomovanejších, prídu z centrálnych bánk, vrátane tých najväčších a aj keď drvivá väčšina účastníkov bude zo zahraničia, špeciálne sme pozvali aj dvojciferný počet slovenských ekonómov, jednak z univerzít, čiže profesorov, docentov, asistentov, ale aj doktorandov a tak isto aj zástupcov z rôznych slovenských inštitúcií vrátane Národnej Slovenska. Aby som sa vrátil k vašej otázke – bude to znamenať jednak obrovský reputačný prínos pre Národnú banku Slovenska, ale aj pre Slovensko ako také, ale súčasne to bude pôsobiť motivačne a vzdelávacím spôsobom na slovenských ekonómov, ktorí sa zúčastnia.
Povedzme si o tomto podujatí obsahovo viac, aké témy hostia do Bratislavy prinášajú?
Ide o odborné témy v oblasti finančnej ekonómie, takže bude to kombinácia takých tých tradičných nosných tém, ako aj nových tém. Medzi dlhodobými, tradičnými témami nájdete 3 hlavné oblasti – finančné trhy, finančné inštitúcie a korporátne financie. Takže finančné trhy, to je o tom, ako sa hýbu ceny akcií, dlhopisov na finančných trhoch. Finančné inštitúcie, to je viac o správaní bánk, investičných fondov alebo poisťovní a korporátne financie, to je predovšetkým o tom, akým spôsobom firmy investujú a ako zháňajú financie pre potreby svojich investícií. Čiže to sú tie tradičné nosné témy a na všetky tri tam budeme mať veľký počet príspevkov. Potom máme aj tie novšie témy – máme tam okolo 20 článkov na tému klimatických rizík a máme tiež články na tému FinTech, čiže finančné technológie, digitálne meny, kryptoaktíva a pod. Politické riziká začínajú byť zaujímavejšími ako pred pár rokmi, žiaľ, a nezabúdajme na umelú inteligenciu. Dokonca spomeniem, že Národná banka Slovenska ako hlavný organizátor má vlastnú sekciu na konferencii, ktorej témou je práve využitie umelej inteligencie, konkrétne strojové učenie vo financiách. Takže pestrá paleta tém, každý si príde na svoje.
Medzi pozvanými hosťami je aj laureát Nobelovej ceny z roku 2022 Douglas Diamond, ktorý získal toto ocenenie za prínos k výskumu v oblasti bankovníctva. Pána Diamonda poznáme aj pre jeho prácu v oblasti finančných kríz a bankových sporov. Čo tento laureát prinesie na túto konferenciu? Aká bude jeho hlavná téma?
Tak začnem tým, že Doug je môj kolega na Chicagskej univerzite a poznám ho už vyše 25 rokov a som veľmi rád, že moje pozvanie prijal, dokonca bez nároku na honorár, takže máme veľké šťastie, že ho tu môžeme privítať. A máte pravdu, najviac je známy svojou prácou v oblasti bankovníctva. Ja ho považujem – myslím, že je všeobecne považovaný – za takého intelektuálneho otca teórie bankovníctva. Jeho články nám ujasnili, prečo banky existujú, prečo robia práve to, čo robia a možno najdôležitejšie, že prečo banky občas zlyhávajú, čo vedie k zlyhaniu banky, že niekedy aj zdravá banka môže zlyhať a prečo. O tom je práve Dougova najlepšia práca. Jeho myšlienky sa stali takým intelektuálnym základom bankových regulácií, takže keď sa dívate na to, ako regulujú regulátori u nás, v Amerike, tak v pozadí toho, ako rozmýšľajú, sú práve myšlienky Douga Diamonda, je to naozaj gigant v našom poli. No a o čom bude rozprávať na konferencii? Zatiaľ mám predbežné avízo, že bude hovoriť o finančnom rozvoji. Je to teoretický príspevok, vlastne jeho najnovší výskum, teoretický príspevok o tom, ako krajiny môžu podporovať svoj finančný rozvoj a čo môžu preto urobiť, aby sa finančný sektor rozvíjal rýchlejšie a kvalitnejšie. V Európe je to aktuálna téma pretože, ako vieme, tak Európska únia zaostáva, čo sa týka finančného sektora, keď sa dívate na Spojené štáty alebo aj na Čínu a ich tempo, akým rastú atď., Európa zaostáva jednak čo sa týka kapitálových trhov a takisto v oblasti rizikového kapitálu pre podporu tých najmladších firiem. Doug to pojme tak teoreticky, hlboko, nebude dávať konkrétne odporúčania, urobte toto alebo toto, ale pevne verím, že nás to niečo naučí.
Vy aktuálne žijete a pôsobíte v Chicagu. Ak by ste porovnali ekonomiku Spojených štátov a ekonomiku eurozóny, stojí americká ekonomika pred možno podobnými výzvami, pred akými stojí tá európska?
Hlavné výzvy sú určite podobné aj v Amerike, aj v Európe, ale sú tam aj isté odlišnosti. Také tie hlavné výzvy – všetci si pamätáme na infláciu, ktorá prišla po pandémii a ktorá už našťastie vyzerá, že doznieva, ale povedal by som, že témou číslo 1, čo sa týka hospodárskej politiky na oboch kontinentoch, je práve boj s infláciou, úspešne ukončiť boj s infláciou bez toho, aby sme navodili recesiu. Zatiaľ sa tento boj darí vyhrávať na oboch kontinentoch, takže to je dobrá správa. A takisto na oboch kontinentoch sa stále trochu boríme s nedostatkom pracovnej sily po pandémii, stále sa boríme s fiškálnymi otázkami, dokonca čím ďalej, tým viac, pandémia viedla k navýšeniu dlhov na oboch kontinentoch. Amerika má stále obrovský fiškálny deficit, vyše 7 % ročne, nechápem celkom prečo, keďže je tam nízka nezamestnanosť, ale takto to je. Geopolitické riziká sú tiež spoločné – spoločnými výzvami pre Ameriku a pre Európu, no ale sú aj nejaké rozdiely. Jedným je určite to, že Európa sa stále ešte nestihla vysporiadať s energetickou krízou, ktorá tu bola. Ako všetci vieme, po výpadku ruského plynu a po zavretí nemeckých jadrových elektrární, je zrazu v Európe energetický deficit. Európa to zaplátala zemným plynom z iných zdrojov, najmä zo Spojených štátov, ale aj z Blízkeho východu, ale čo vidíme, je, že je nutnosť toho, aby Európa rýchlejšie prešla na obnoviteľné zdroje, solárne, vietor a pod. Nie je to otázka morálnej nadradenosti, že my sme tí, ktorí chcú zachraňovať planétu, skôr ide o to, že chceme zachrániť seba. V Európe po výpadku týchto zdrojov, ktoré sme spomínali, je nutnosť prejsť na tieto obnoviteľné zdroje rýchlejšie, ako sme si donedávna mysleli. Amerika nemá takýto problém. A možno ešte druhým rozdielom je demografia. V Amerike je fertilita trošku vyššia a tiež je tam vyššia miera imigrácie, takže demografia nie je až takým veľkým problémom v Amerike, ale v Európe je to významným problémom.
K tej demografii sa ešte dostaneme. Je podľa vás, pán Pástor, v Amerike niečo, z čoho by sa eurozóna mohla poučiť?
Tak hovorili sme napr. o finančných trhoch, bolo by skvelé, keby Európa dokázala rozvinúť napr. rizikový kapitál, trh s rizikovým kapitálom. Keď sa vy rozhodnete založiť si vlastnú firmu a bude to nejaká intelektuálna firma, nebudete mať čo založiť v banke, budete mať len nejaký patent alebo niečo podobné, aby ste mali možnosť získať kapitál bez väčších problémov, v Amerike sa to dá a robí sa to na dennej báze, máte desiatky firiem, ktoré bez problémov získajú kapitál.
Akým spôsobom?
Prídu k tzv. venture capitals, angel investors, takí tí anjelskí investori, ktorí nebudú požadovať záruky vo forme budovy alebo niečoho hmatateľného.
Ale budú veriť tomu projektu.
Budú veriť a sú dostatočne diverzifikovaní, že aj v prípade, že polovica tých projektov zlyhá, tak niektoré tie iné budú natoľko úspešné, že celkový výnos bude pozitívny, tak tohto má Európa menej a to je jedným z dôvodov, prečo vidíme o toľko vyššiu mieru inovácií zo Spojených štátov ako z Európy.
Mali sme tu obdobie nízkych alebo nulových úrokových sadzieb, mali by sme sa podľa vás k tomuto režimu vrátiť alebo to obdobie nízkych úrokových sadzieb je definitívne za nami?
Ťažko povedať, čo je definitívne, ale určite sa zhodneme, že to obdobie nulových, dokonca chvíľu aj záporných úrokových sadzieb bolo mimoriadne neobyčajné, bolo to prvý raz, čo sme niečo také mali, čo sa týka nominálnych úrokových sadzieb. A či sa k tomu vrátime, ja si myslím, že je to nepravdepodobné v najbližšej dobe, ale bude to závisieť od vývoja inflácie, vývoja ekonomiky. Centrálne banky pozerajú, ako sa vyvíjajú dáta a podľa nich sa rozhodujú, čo s úrokovými sadzbami. Momentálne nie je absolútne žiaden dôvod vrátiť sa na nulové alebo ani mimoriadne nízke úrokové sadzby, momentálne ešte stále nie je úplne vyhraný boj s infláciou, takže sadzby sú v okolí povedzme, piatich percent v Spojených štátoch a mierne začínajú ísť dole, ale nečakajte také úrokové miery na hypotéky, aké sme tu mali pred troma, štyrmi rokmi.
Podľa mnohých analytikov investičný dlh vo verejnom sektore na Slovensku narastá. Jednou z takých asi najčastejšie uvádzaných príčin dôchodkovej reformy je práve demografická kríza, o ktorej ste aj hovorili. Ako sa, pán Pástor, dá u nás s týmto nejako vysporiadať?
Nepoviem nič nové, keď vám poviem, že v starnúcich populáciách bude skôr či neskôr nutné postupne pomaličky zvyšovať vek odchodu do dôchodku, a nie je to ani taká tragédia. Ľudia žijú čím ďalej, tým dlhšie, povaha práce sa mení, čoraz menej ľudí pracuje manuálne, čoraz viac ľudí pracuje spôsobom, kde sa ich telo až tak neopotrebúva. Takže ja si myslím, že pomaly, ale iste, si ľudia budú musieť zvykať, že budú pracovať o čosi dlhšie a nehovorím o dramatických reformách, proste zvýšiť vek odchodu do dôchodku o 1 mesiac každých x mesiacov. A druhá vec je, bolo by veľmi užitočné, keby si Slováci a vôbec ľudia mohli šetriť na svoj dôchodok viac aj sami, aby sme neboli tak odkázaní na prvý pilier, ako tomu vlastne je v celej kontinentálnej Európe.
Akým spôsobom?
Spôsobom, kde investujeme do produktov, ktoré naozaj nejaké výnosy majú. Keď sa pozriete na slovenský druhý pilier, nebol zrovna nastavený ideálnym spôsobom, aby som to povedal veľmi mierne. Zoberte si dvoch ľudí, niekoho, kto je investovaný v garantovanom fonde, má tam samé dlhopisy a niekoho, ako povedzme ja, ktorý je v indexových fondoch, akciových indexových fondoch, tak tie výnosy za posledných 10 a 15 rokov sú úplne niekde inde. Ak by ste vy boli v garantovanom fonde, tak by ste si trošičku zarobili za posledných 10-15 rokov, zatiaľ čo moje indexové fondy sa strojnásobili za to isté obdobie. Proste žiaľ, Slováci tým, že nemáme zatiaľ tak dobre nastavený ten druhý pilier, tak nestihli zbohatnúť toľko, koľko mohli zbohatnúť.
Poďme ešte, pán Pástor, k téme ozdravenia verejných financií. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovensku sa už dlhšie obdobie nachádza v tzv. pásme vysokého rizika. Kadiaľ vedie cesta von z tohto celého? Je vôbec cesta, ako sa dostať z tejto pasce?
Vždy, keď máte vysoký dlh, najlepšia cesta von je vyrásť z toho dlhu, tzn. rásť rýchlejšie ako vlastne výška úrokov, ktoré musíte splácať na tom dlhu. Proste vyrásť z toho dlhu, áno, a to je tradičný spôsob, ako sa krajiny dostávajú z vysokého dlhového bremena. Nie je to tým, že by odpísali svoj dlh, aj keď samozrejme boli aj také prípady, je to tým, že proste rastú rýchlo a tým pádom ten pomer dlhu k veľkosti ekonomiky postupne klesá. A to by bolo ideálne, samozrejme, aj na Slovensku. Takže ako rásť, aby sme vyrástli z toho dlhu, to je tá kľúčová otázka. No a tam je vždy hlavne najlepší spôsob, tradične história ukazuje, je investovať do inovácií, inovovať. V praxi, čo to znamená pre verejné financie? Byť obozretní v tom, ako zachádzame s verejnými financiami a míňať ich na výdavky investičného charakteru. To znamená, aby som dal príklad, menej trinástych dôchodkov, ktoré nemajú investičný charakter a viac investícií do vzdelávania, do inovácií, ktoré majú investičný charakter, kde sa nám čosi vráti v budúcnosti a kde potom krajina rastie a mladí sa budú mať lepšie.
Štatistiky OECD hovoria, že Slovensko investuje do vedy a výskumu pomerne nízke percento HDP, je to ani nie 1 %, ak by sme to porovnali s inými krajinami únie, je to naozaj dosť málo. Je toto podľa vás kľúč k tomu, aby naša ekonomika rástla, ak budeme toto percento zvyšovať?
Áno.
Mnohí mladí ľudia na Slovensku majú záujem o štúdium ekonómie, financií, ale preferujú skôr zahraničné vysoké školy, prečo je to tak?
Ekonómia a financie konkrétne sú na tom trošku inak, ako povedzme prírodné vedy u nás. Ekonómia a financie nemajú na Slovensku dlhodobú tradíciu. Mali sme tu komunistov 40 rokov a komunisti mali svoj vlastný názor na to, ako má fungovať ekonomika a financie. Ten názor sa ukázal všade, kde to skúsili, ako nesprávny, ale to ovplyvnilo aj našu súčasnosť. Je to prekvapivé, ale je to tak, že viac ako 30 rokov po páde komunizmu, sme sa stále nepozviechali z toho intelektuálneho deficitu v oblasti ekonómie a financií. Proste nie je tu základ, nie je to tradícia, takže napriek tomu, že sa snažíme, tak nie sme tam, kde by sme chceli byť. Prírodné vedy sú niekde inde, aj počas komunizmu prírodné vedy fungovali, máme kvalitnú matematiku, fyziku, programovanie a mnohé ďalšie polia, ale žiaľ, ekonómia a financie sú trošku pozadu.
A ako vylepšiť tento reputačný problém, ktorý vnímate na vysokých školách, ktoré súvisia s ekonómiou a financiami?
Napr. touto konferenciou, ktorú tu práve organizujeme.
Ako vnímate potenciál študentov na univerzite v Chicagu, na ktorej aktuálne pôsobíte?
Máme skvelých študentov, máme globálnych študentov, sme na globálnom trhu vzdelávania, tzn. hlásia sa k nám študenti nielen zo Spojených štátov, ale zovšadiaľ a tento rok sme prijali zhruba 4, menej ako 5 % uchádzačov o bakalárske štúdium, a to z globálneho výberu. Čiže zoberte si, že naozaj máme to šťastie, že si môžeme vyberať z veľkého množstva a malý počet, takže máme skvelých študentov. Ja učím na biznis škole, takže to sú ľudia, ktorí robia na svojom MBA, no a tí sú skvelí. Niektorí si potom zakladajú vlastné firmy, niektorí sa stávajú lídrami existujúcich firiem, napr. šéf Microsoftu Satya Nadella je náš absolvent.
Máte tam aj slovenských študentov?
Raz za čas sa objaví aj slovenský študent, ale je ich menej, ako by ste čakali.
Pomerne hlasno sa na Slovensku v odborných kruhoch hovorí o tzv. odlive mozgov. Čo by sme podľa vás mali urobiť pre to, aby študenti odchádzali do zahraničia za štúdiom, ale vracali sa naspäť na Slovensko?
Urobiť Slovensko atraktívnou krajinou pre život. Čo to znamená? Je tam viac dimenzií. Samozrejme, prvú vec, ktorú čerstvý absolvent hľadá, je práca, takže čo najlepšie pracovné príležitosti na Slovensku, dobre ohodnotené, zaujímavé, s možnosťou kariérneho postupu, to musí byť na prvom mieste. No a potom, čo ešte mladý človek hľadá? Hľadá bývanie a chce kvalitné školstvo pre svoje deti, chce príjemné životné prostredie, aby mal kde ísť bicyklovať, hľadá príjemné kultúrne prostredie, príjemné mediálne prostredie, to je práve to, s čím vy môžete niečo robiť.
Rozprávali sme sa s Ľubošom Pástorom, bývalým členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska, ďakujeme veľmi pekne.