en en

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS: "Zdravotná prehliadka" finančného sektora (Ekonomika :24, stvr.sk)


Ivan Tománek, moderátor
Situácia vo finančnom sektore sa z pohľadu finančnej stability vyvíja pomerne priaznivo. Čo to v praxi znamená pre domácnosti, firmy, ale aj banky, tak to si rozoberieme s hosťom v štúdiu, už je teda Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska, dobrý deň.

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Dobrý deň prajem.

Ivan Tománek, moderátor
Pán Dvořáček, vy ste to tak ľudovo nazvali, že ste vykonali zdravotnú prehliadku slovenského finančného sektora, ako to dopadlo?

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Áno, my podrobujeme finančný sektor, ale aj dlžníkov, hlavne dlžníkov bánk pravidelnej preventívnej prehliadke, robíme ju 2× ročne a tentokrát to dopadlo celkom dobre. Na úvod musím povedať, že príčinou je to, že sa zmiernili riziká. Znamená to, že aj počas obdobia zvýšenej inflácie dlžníci boli schopní splácať svoje úvery a dneska sú stále v dobrej kondícii, tak isto aj banky sú vo výbornej kondícii, o čo vám potom poviem neskôr, ale v zásade môžme konštatovať, že riziká sa zmiernili a vývoj je v tejto chvíli pomerne priaznivý.

Ivan Tománek, moderátor
Čiže dá sa teda konštatovať, že slovenské domácnosti tie vyššie splátky úverov zvládli, nič dramatické sa na trhu nedialo.

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Presne tak, na trhu v zásade došlo k situácii, že ukazovateľ nesplácaných úverov, ktorý je pre nás veľmi dôležitý, zostal prakticky nezmenený aj počas tohto obdobia a špeciálne hovorím o ukazovateli splácania hypoték. Tento sa pohybuje dlhodobo okolo jedného percenta, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci sú stále schopní aj napriek tomu, že mali napäté rodinné rozpočty, aj napriek tomu, že boli ceny vyššie, aj napriek tomu, že splátky mali vyššie, boli schopní toto zvládnuť.

Ivan Tománek, moderátor
Banky posledné mesiace však znižujú úrokové sadzby pri hypotékach. Ako sa tento krok prejavil na trhu s hypotékami? Zaznamenali ste možno nejaký vyšší dopyt?

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Máme tu prvé náznaky oživenia, toto oživenie sa týka najmä trhu s hypotékami, čiže úverov na bývanie a súčasne ruka v ruke s tým aj trhu nehnuteľností. Ešte na začiatku roka tento trh bol taký mdlý, nehýbal sa, ale v priebehu roka, hlavne po letných mesiacoch dochádza k istému oživeniu, stúpa nám počet novoposkytnutých hypotekárnych úverov a tak isto ruka v ruke s tým nám stúpajú aj ceny nehnuteľností. Musím však hneď na úvod povedať, že nemôžme očakávať, že tu prídu také rasty, aké sme tu mali pred pandémiou alebo aké sme tu mali pred obdobím zvýšených úrokových sadzieb.

Ivan Tománek, moderátor
Čo možno očakávate do tých najbližších mesiacov?

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Ten výhľad do roku 2025 máme v tejto chvíli ešte taký trochu zahmlený, ešte je tam viacej takých neistých parametrov a je to spojené s rizikami, pred ktorými stojí finančný trh. Keby som mal pomenovať také nosné riziká, tak predovšetkým sú to riziká, ktoré prichádzajú z externého prostredia, je to riziko geopolitické, tu stále ešte nedochádza k nejakej úľave a skôr môžem povedať, že tieto riziká sa prehlbujú. Nemusím ich menovať, všetci vieme aké. Tak isto sú tu aj hrozby istých protekcionistických opatrení. Hrozia tarify, ktoré by sa mali zaviesť aj recipročne možno a toto všetko môže negatívne ovplyvniť, negatívne ovplyvniť aj našu ekonomiku, napr. automobilovú výrobu. A čo je takisto priťažujúci faktor, je hospodárska situácia v Nemecku. Nad Nemeckom sa stiahli mraky a v tejto chvíli môžme povedať, že od vývoja v Nemecku bude závisieť aj vývoj v našej ekonomike.

Ivan Tománek, moderátor
Vidíme to, aj dnes vyšla správa, ktorá hovorí o tom, že nálada, podnikateľská atmosféra, nálada sa výrazne zhoršila v Nemecku. Vráťme sa teraz sem na Slovensko. Zmenilo sa možno aj klientske správanie v prípade fixácií, keď už sa znižovali úrokové sadzby, zareagovali na to nejak klienti?

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Pokiaľ ide o fixácie, boli sme svedkami v minulom období po istom dopyte po čo najdlhších fixáciách, pretože prichádzalo obdobie zvýšených úrokových sadzieb, teraz klienti v podstate reagujú na ponuku bánk. Banky majú najvýhodnejšie ponuky niekde na také kratšie fixácie, najobvyklejšou fixáciou dneska je fixácia na 3 roky.

Ivan Tománek, moderátor
Aký bude mať konsolidačný balíček vplyv na schopnosť domácností splácať úvery? Pretože vieme, že 1. január sa blíži, odvtedy začnú platiť viaceré opatrenia a napr. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyčíslila, že od jednotlivcov až po domácnosti ten pokles disponibilných príjmov môže byť od 180 až do 500 eur.

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Konsolidačný balíček je v prvom rade veľmi dôležitý krok vlády, aby sa zabezpečila udržateľnosť verejných financií. Udržateľnosť verejných financií je veľmi dôležitý aj pre finančnú stabilitu. Takže my sme sa na túto otázku pozerali z tohto pohľadu a vyšlo nám, že ak budú úrokové náklady štátu, teda ceny štátnych dlhopisov nižšie, bude to mať priaznivý vplyv aj na cenu úverov pre podniky a domácnosti, takže toto je dobrá správa. Pravdaže, každá konsolidácia so sebou prináša aj isté uťahovanie opaskov, to je synonymum konsolidácie, takže musíme predpokladať, že dôjde k nejakému miernemu zhoršeniu. My ho vidíme skôr v podnikovom sektore ako u domácností. U domácnosti predpokladáme, že ten dopad bude veľmi mierny a schopnosť splácať svoje záväzky bude naozaj zachovaná na súčasnej skvelej úrovni.

Ivan Tománek, moderátor
Aká je momentálne celková zadlženosť domácností?

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Táto zadlženosť bola problémom hlavne v období, keď nám rástli, keď nám rástli úvery, úvery nám rástli dvojciferným tempom a to zadlžovanie bolo veľmi rýchle, bolo rýchlejšie ako v okolitých krajinách. V okolitých krajinách, napr. okolo roku 2020 už zadlženosť začala klesať, u nás rástla vlastne až to januára roku 2022, tu sme dosiahli nejaký vrchol, ale posledné 2 roky už táto zadlženosť začala klesať už o nejakých 5 %, čiže dneska sa nachádza niekde okolo 42 % z HDP, čiže vidíme v tejto oblasti isté zlepšenie a nepredpokladáme, že už tá zadlženosť bude v budúcnosti tak prudko rásť ako predtým.

Ivan Tománek, moderátor
Vy ste to už naznačili, trh nehnuteľností zareagoval na znižovanie úrokových sadzieb, ale čo možno do budúcnosti očakávať, lebo vidíme, že bude rásť aj DPH napr., od apríla budúceho roka začne platiť aj transakčná daň, ako sa toto môže na cenách prejaviť?

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Pokiaľ ide o trh nehnuteľností, tento stagnoval a ešte na začiatku tohto roka tam nebol nejaký výraznejší pohyb, ceny nehnuteľností boli dole, ale hlavne, ako som spomenul, v priebehu roka, po letných mesiacoch sme zaznamenali rast cien nehnuteľností. Ceny nehnuteľností idú ruka v ruke s tým, ako nám rastú úvery, sú to také spojené nádoby. A pokiaľ ide o ceny bytov, tak v rámci Slovenska máme cenu bytov, ten nárast predstavuje nejaké 4 percentá, v Bratislave je to trošku viac, je to 6 %. Do budúcna niečo prognózovať nie je úplne jednoduché, ale nepredpokladáme, že ten rast cien nehnuteľností bude taký extrémny a extenzívny, ako bol v minulom období.

Ivan Tománek, moderátor
To, čo naopak zaostáva, je úverová aktivita podnikov, objem podnikových úverov k septembru medziročne poklesol takmer o 4 percentá, čomu to pripisujete?

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Tento medziročný prepad je dôsledkom najmä slabšieho dopytu, tento slabší dopyt nie je v celom spektre podnikov, ale hlavne u veľkých podnikov, tam vidíme naozaj menší záujem, veľké podniky splatili svoje prevádzkové úvery a nové nenačerpali.,To je napr. 1 z tých príkladov. Logicky za vyššie úrokové sadzby sa snažia hospodáriť úspornejšie, hlavne ak nemajú objednávky. Závisí to od toho, aké dosahujú tieto podniky tržby. Máme aj pozitívny príklad, sú to mikropodniky, kde medziročne narástli úvery o 8 %. Pokiaľ ide o dopad konsolidačného balíčka na podniky, tam je tá situácia trošku náročnejšia, vplyvom rastu dane z príjmu a tak isto transakčnej dane predpokladáme, že to bude mať mierny dopad na zníženie ziskovosti podnikového sektora.

Ivan Tománek, moderátor
Dá sa to možno aj vyčísliť, ako sa to prejaví?

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Vyčísliť, ako sa to prejaví, je v tejto chvíli ešte možno trošku obtiažne. Aj dnes v tej hlavnej správe ste hovorili, že ešte transakčná daň sa bude meniť a my hlavne nevieme, keďže to je nová daň, ktorú sme tu predtým nemali, ako sa podniky zachovajú. Je možné, že budú hľadať nejaké cesty, ako optimalizovať túto daň, takže hovoriť o nejakom výnose z tejto dane alebo hovoriť o nejakom dopade tejto dane v tejto chvíli je ešte asi predčasné.

Ivan Tománek, moderátor
Už sme spomínali domácnosti, už sme spomínali podniky, poďme teraz k bankám. Finančné domy opäť platia bankový odvod, ako sa to prejavilo na ich ziskovosti, pretože je to staronová daň, ktorú opäť teda platia.

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Áno, banková daň je nastavená degresívne a v tomto roku platia banky najvyššiu daň. Musím povedať, že aj napriek tejto dani, teda bankového odvodu, dosahujú banky stále veľmi pekný zisk, je nižší, asi o 8 % oproti predchádzajúcemu roku, keď banková daň neplatila a ten výhľad do budúcnosti je priaznivý. Jednak banková daň má nastavenú v zákone istú degresivitu a banky budú profitovať ešte z refixácie úverov, hlavne retailových úverov aj v budúcom období, takže tá ziskovosť by mala byť zachovaná aj v nasledujúcom období. Je to dôležité a je to súčasne aj priaznivé preto, že na základe tejto ziskovosti budú banky mať aj vysokú úroveň kapitálovej primeranosti a táto presahuje dneska úroveň 20 %, čo je historicky najvyššie číslo za celé dekády, banky majú súčasne dobrú likviditu a pri stresovom testovaní sme sa presvedčili, že banky aj pri zhoršených podmienkach, aj keď by prišli nejaké nové šoky z toho extrémneho prostredia, o ktorých som hovoril, banky sú schopné a nielen banky, ale i celý finančný sektor je schopný si zachovať aj do budúcna vysokú mieru odolnosti.

Ivan Tománek, moderátor
Čiže dá sa to tak zhodnotiť, že je vysoká odolnosť. Ako sa prejaví možno tá transakčná daň na stabilitu bankového sektora? Ja viem, že ešte nie je úplne doladená, aj sme to teda v úvode spomínali, ale možno už nejaké náznaky z trhu máte.

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Pokiaľ ide o bankový sektor, tak bankový sektor bude mať s transakčnou daňou nárast prevádzkových nákladov, ktoré súvisia so zavedením toho mechanizmu transakčnej dane, pretože banky budú to miesto, odkiaľ sa tá transakčná daň bude odvádzať a musia sa na to pripraviť, preto je tam tá účinnosť od 1. 4, aby si vedeli upraviť svoje systémy. Čiže isté zvýšenie prevádzkových nákladov a potom samozrejme, to ešte presne nevieme, ale môže to mať dopad aj na istý odliv likvidity z bánk, pokiaľ by podniky začali optimalizovať svoje transakcie v rámci slovenských bánk.

Ivan Tománek, moderátor
To by možno pre ten sektor poznamenalo, čo v praxi?

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
V praxi by to mohlo znamenať mierny pokles likvidity bánk, ale musím uistiť aj verejnosť, že aktuálna situácia v likvidite bánk je skvelá, banky dosahujú dneska 200 percentnú likviditu krátkodobú, čo je jednonásobok požadovanej regulátornej výšky, čiže majú tam veľmi slušný dostatočný vankúš a znamená to, že nebudú musieť banky v budúcom období ani obmedzovať úverovanie, skôr si budú musieť hľadať klientov, ktorým tie úvery poskytnú, ale chcem súčasne uistiť, že nebudú robiť za každú cenu a nebudú uvoľňovať úverové štandardy.

Ivan Tománek, moderátor
Skúsme si ešte načrtnúť možno poistný trh, ako sú na tom poisťovne a stabilita tohto trhu?

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Poisťovne tiež dosiahli slušný zisk aj návratnosť kapitálu, aj keď musím povedať, že poisťováci hovoria, že ten nárast v životnom poistení aj v neživotnom poistení nie je až taký, ako by si predstavovali. Majú lepší nárast v neživotnom poistení, ale ten má taký inflačný charakter, keďže stúpli ceny, tak stúpa neživotné poistenie a sú tam isté problémy v oblasti poisťovníctva, hlavne pokiaľ ide o ukazovateľ škodovosti pri povinnom zmluvnom poistení. Je teraz veľmi pekný projekt pripravený, ktorý sa týka riešenia výšky nepoistených vozidiel. Na Slovensku máme naozaj nárast nepoistených vozidiel za posledné roky a ja s radosťou konštatujem, že existuje konsenzus ako poisťovní, tak aj zodpovedných ministerstiev na tom, aby sa s týmto urobil poriadok, a aby sa konečne zatočil s tými nedisciplinovanými vodičmi, ktorí si nepoisťujú svoje auto a potom musia na to poisťovne používať tzv. garančný fond.

Ivan Tománek, moderátor
Čiže nás čaká asi sprehľadnenie trhu.

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Určite áno.

Ivan Tománek, moderátor
To bol Vladimír Dvořáček z Národnej banky Slovenska, ďakujem veľmi pekne za váš čas.

Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska
Ďakujem aj ja, dovidenia.