Tajomstvo odolnosti spotreby domácností

• Slovenské domácnosti míňajú veľkú časť príjmu na základné životné potreby ako potraviny a bývanie. Ich výdavky na tieto položky rástli. Tento rast spotreby vyvažoval pokles iných nákupov.
• Ľudia sa síce zľakli krízy, ale bez lockdownu by sa boli správali, ako keby šlo o  dočasný výkyv v príjme.
• Účinná podpora spotreby domácností zo strany štátu by oživenie ekonomiky určite posilnila.

Kríza prišla nečakane a Európania sa jej zľakli. Hovorili o tom v rôznych prieskumoch. Neplánovali veľa míňať a báli sa, že môžu prísť o prácu. Pre spotrebu to neveštilo nič dobré.

Nič také dramatické sa však nestalo, resp. nestalo sa to na Slovensku. Inde v Európe si to spotreba citeľne „odniesla“.

V eurozóne sa spotreba domácností prepadla o 8 percent. Na Slovensku klesla iba o čosi viac ako jedno percento. Pritom prepad výkonnosti ekonomík Slovenska a eurozóny bol porovnateľný.

Kým v iných európskych krajinách začali ľudia po príchode krízy hromadiť značné úspory aj z opatrnosti, na Slovensku sa až do konca roka z tohto pohľadu nič mimoriadne nedialo.

Čo stojí za týmto vývojom?

Ľudia na Slovensku tradične míňajú veľkú časť toho, čo zarobia na základné životné potreby ako potraviny a bývanie. Pandemické opatrenia nákup týchto vecí neobmedzili a k tomu Slováci trávili v dôsledku pandémie doma ešte viac času než obyčajne. Viac jedli a kúrili doma, čo vyvažovalo fakt, že míňali menej na položky ako oblečenie, kultúra a cestovanie. Niet divu, že pokles celkovej spotreby domácností bol potom len mierny.

Ľudia na Slovensku sa báli krízy, ale správali sa, ako keby túto situáciu by považovali za dočasný výkyv. V zlých časoch sa bežne mierne uskromníme a prípadne načrieme do úspor, alebo si trochu požičiame, ak vieme. Spotreba tak klesá menej ako príjmy. V dobrých časoch si naopak spravidla sčasti užijeme väčší zárobok, doplníme úspory alebo splatíme časť svojich dlhov. Spotreba potom rastie pomalšie ako príjmy.

Rozdiel oproti bežnému správaniu v čase lockdownov spočíval v tom, že keď ľuďom príjem klesol, podobne klesla aj ich spotreba. Nadarmo by boli siahali po úsporách, keď nebolo veľmi kde míňať. A naopak, v čase uvoľnenia opatrení a rastúcich príjmov zase dobiehali nákupy, ktoré predtým nemohli uskutočniť. Nešetrili preto viac.

Zmena prišla až koncom roka, vtedy už úspory domácností výraznejšie narástli. Príjmy v ekonomike boli stabilné. Opatrenia, ale aj snaha držať si odstup však spôsobili, že spotreba klesala a peniaze sa začali viditeľnejšie hromadiť aj na účtoch v bankách. K nim ešte pribudnú tie ušetrené v prvom štvrťroku.

Otázka za milión je: „Čo spravia ľudia s týmito dodatočnými úsporami?“

V predpovedi NBS rátame s tým, že keď sa ekonomika opäť otvorí, rozbehne sa míňanie tak, ako sme naň boli zvyknutí pred pandémiou. Dodatočných úspor nahromadených v minulom roku sa však ľudia zväčša nedotknú, uvedomujúc si, že pokrízový svet bude iný a viac neistý.

Optimisti, ktorí považujú dodatočné úspory za skutočne vynútené alebo nechcené, očakávajú, že sa ich ľudia budú snažiť zbaviť a oživenie v spotrebe môže byť ešte silnejšie ako v našej predpovedi. Možno nepôjdeme na tri dovolenky za rok, ale obmeníme nábytok, alebo si kúpime auto.

Naopak, pesimisti môžu namietať, že si ľudia možno neskoro uvedomujú závažnosť situácie a v hromadení dodatočných úspor na horšie časy budú pokračovať aj po otvorení ekonomiky. Aby mali mäkší vankúš pre ďalšie tvrdé pristátia v budúcnosti.

Aj z týchto úvah musí byť jasné, že neistota ďalšieho vývoja je naďalej veľká. V čase veľkej neistoty by aj pre vládu malo platiť „Buď pripravený na najhoršie, dúfaj v najlepšie“.

Môže sa napríklad stať, že neúmerné šetrenie na zlé časy môže tieto zlé časy „pomôcť“ privolať. Takémuto bludnému kruhu sa iste potrebujeme vyhnúť.

Uvažujme preto spoločne o tom, akým spôsobom a za akých okolností by štát mohol podporiť oživenie nálad a spotreby. V minulom roku účinne stabilizoval príjmy ľudí podporou udržania zamestnanosti a špeciálnymi pandemickými dávkami. Mnohé skupiny, napríklad malých živnostníkov, však táto pomoc mohla minúť. Z toho dôvodu museli a musia robiť neľahké rozhodnutia v domácom rozpočte. Zrejme budú opatrnejší aj do budúcnosti.

V tomto roku by sme mali zvážiť, či nevyužijeme dostupnosť lacných úverov pre štát, aby sme podporili príjmy domácností. Mohli by sme tým vyvážiť možnú opatrnosť ľudí a urýchliť, posilniť návrat životnej úrovne na predkrízové úrovne.

---

« Späť na zoznam blogov

Chcete vedieť o ďalšom blogu?