en en

Všetko o menovej politike, čo sa (možno) bojíte opýtať #1

Časť prvá „Ako vznikajú peniaze“

Prvý zo série blogov NBS, ktorej cieľom bude zorientovať sa v menovej politike, resp. možno pomôže rozptýliť nejasnosti, ktoré sa týkajú spôsobu výkonu a dôsledkov menovej politiky.

  • Peniaze vznikajú a kolujú vďaka centrálnym a komerčným bankám.
  • Množstvo peňazí kolujúcich v ekonomike závisí najmä od ochoty a schopnosti komerčných bánk požičať a od ochoty a schopnosti ľudí, firiem a vlád požičať si.
  • Ak ľudia, firmy, vlády nechcú ďalšie peniaze a/alebo komerčné banky nie sú v pozícii im ich dať, inflácia v ekonomike nebude bez ohľadu na to, koľko nových prostriedkov pustí do obehu centrálna banka.

Keď sa hovorí o prísune nových peňazí do ekonomiky, väčšina ľudí si zrejme predstaví ilustračné zábery v spravodajských reláciách, kde na tlačiarenských strojoch rotujú kotúče eurových alebo dolárových bankoviek. V skutočnosti peniaze vznikajú úplne inak a fyzickou tlačou sa v závislosti od zvyklostí obyvateľstva dostáva do obehu iba zlomok celkového množstva peňazí v ekonomike.

Všetko o menovej politike, čo sa (možno) bojíte opýtať #1

Ako naozaj vznikajú peniaze

Začína to tým, že centrálna banka v počítači priklepne na účet komerčnej banky u nej nejakú sumu. Nerobí to len tak za nič. Buď si od komerčnej banky niečo kúpi – napríklad vládny dlh alebo dlh firiem voči bankám, alebo banke požičia, pričom dostane zábezpeku vo forme nejakého cenného papiera. Tak, ako keď si požičiate na kúpu bytu a založíte kupovaný byt, alebo nejaký iný majetok.

Komerčné banky si v záujme bezpečnosti finančného systému musia držať isté množstvo prostriedkov na svojich účtoch v centrálnej banke ako rezervu. Keď sa im na účte zjavia nové prostriedky, môžu vytvoriť viac dlhu bez toho, aby to ohrozovalo bankový systém.

Vytvoriť dlh znie akosi čudne… Tak to volajme peniaze.

Áno, súkromné banky tvoria peniaze, keď poskytnú nový úver, či už firmám, jednotlivcom alebo vládam. Zároveň im vtedy vytvoria u seba vklad. Čáry-máry fuk, vzniknú peniaze. Možno nimi potom uhradiť nákup notebooku, bytu, vysokozdvižného vozíka alebo antigénových testov.

Po takom nákupe peniaze zostávajú v bankovom systéme v podobe nového vkladu napríklad predajcu vozíkov vo svojej banke. Takto vytvorených peňazí je za bežných okolností násobne viac, ako je objem prostriedkov, ktoré prvotne pustí do obehu centrálna banka.

Všetko o menovej politike, čo sa (možno) bojíte opýtať #1

Prečo komerčné banky tvoria peniaze?

Vklady komerčných bánk v centrálnej banke majú háčik. Výnos na nich je nízky a nestabilný, pretože sadzby môže centrálna banka kedykoľvek zmeniť. Aktuálne sú takéto vklady pre komerčnú banku nákladné, keďže úroková sadzba na nich je záporná. Dôvody vysvetlíme v jednej z ďalších častí série. Nečudo ale potom, že banky hľadajú spôsoby, ako zarobiť a podľa možností dlhodobo predvídateľnejším spôsobom. Takým spravidla býva poskytovanie úverov.

Poskytovanie úverov sa nedeje len tak. Banky sú prísne regulované a uvedomujú si aj svoje záväzky voči svojim majiteľom a veriteľom. Nemôžu len tak bez rozmyslenia rozdávať peniaze.

Keď aj banky požičať chcú, ešte nie je isté, že podnik či domácnosť bude úver chcieť.

Prečo sa niekto rozhodne zobrať si úver a iný možno nie?

Keď sa niekto rozhoduje o tom, či si zoberie úver, dôležitá je správna cena – cena peňazí. Teda úroková sadzba. Tu opäť do hry vstupuje centrálna banka. Nákupy vládneho a firemného dlhu centrálnymi bankami tlačia úrokové sadzby v celej ekonomike dole. Je vďaka nim lákavejšie si požičať.

Ani dobrá cena však nemusí stačiť. Ak napríklad obyvateľstvo starne, myslí na pôžičky čoraz menej. Ľudia, najmä v čase krízy, môžu mať obavy o stratu zamestnania a chcú skôr viac šetriť, ako si viac požičať. Firmy môžu mať pochybnosti o návratnosti ďalších investícií. Domácnosti, firmy aj vlády môžu byť so svojimi existujúcimi dlhmi blízko hranice, pri ktorej ich ešte vedia vierohodne splatiť a o nové tým pádom nemajú záujem.

Hranice vplyvu centrálnych bánk

Centrálna banka môže otvoriť hrádzu s hotovosťou pre banky, ale keď ľudia, firmy, vlády nechcú ďalšie peniaze a/alebo banky nie sú v pozícii im ich dať, v takto vysušenej ekonomike záplava peniazmi nebude. Nové prostriedky vytvorené centrálnou bankou budú nečinne sedieť na účtoch v nej. Nebude ani viac príjmov, viac spotreby, viac investícií. A nebude ani inflácia.


« Späť na zoznam blogov

Chcete vedieť o ďalšom blogu?

Mailing list: v prípade záujmu o zasielanie notifikácií o ďalších blogoch sa prihláste do mailing listu NBS.