Od asfaltu k poznatkom a skúsenostiam - nové eurofondy musíme využiť lepšie, ako doteraz
- Mení sa charakter toho, na čo míňame eurofondy
- S rastom našej životnej úrovne sa znižuje podpora zo zdrojov EÚ, musíme zapojiť aj vlastné zdroje a celkovo lepšie investovať
Od roku 2004 čerpalo Slovensko európske zdroje z troch programových období. To, na čo sme peniaze zo spoločnej európskej kasy míňali, sa v čase menilo. Posun v prioritách názorne ilustruje, ako sa potreby Slovenska menia.
Na začiatku sme najviac investovali do verejnej infraštruktúry v oblasti dopravy. S postupným rozvojom dopravných tepien sa naše potreby menia na rozvoj vzdelávania, výskum, inovácie a zmenšovanie rozdielov v životnej úrovni medzi regiónmi, komunitami a rodinami. Nezanedbateľná pozornosť sa venuje otázke energetickej bezpečnosti a adaptácii na klimatickú zmenu.
V novembri 2022 nám Európska komisia odobrila naše priority pre nové, štvrté programové obdobie 2021-2027. Na zmiernenie spoločenských a regionálnych rozdielov dostaneme 12,8 mld. €, čo je o 1,7 mld. € menej ako za roky 2014 -2020.
Štvrtina zdrojov z rozpočtu EÚ v nasledujúcich rokoch by mala byť využitá na podporu trhu práce, sociálneho začlenenia a vzdelávania (graf 1). Investície do ľudského kapitálu by mali pokrývať aj začleňovanie rómskej komunity. Keďže potrebujeme preorientovať ekonomiku na takú, ktorá je založená na poznatkoch, druhou prioritou je podpora výskumu a inovácií. V tejto priorite je pokrytá aj energetická bezpečnosť a prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Financovať by sa mali obnoviteľné zdroje a znižovanie spotreby energií a emisií skleníkových plynov. V tomto období by sa z fondov EÚ mala spolufinancovať aj modernizácia Hornej Nitry po útlme baníctva (v grafe 1 Ostatné priority).
Graf 1 Priemerná ročná alokácia eurofondov politiky súdržnosti podľa programových priorít a programových období (% alokácie programových období)
Zmena priorít politík EÚ, ako aj postupný rast životnej úrovne v slovenských regiónoch naznačuje, že sa Slovensko bude musieť prispôsobiť novým príležitostiam v oblasti financovania a efektívnejšie využívať vnútorné zdroje rozvoja. Ako dôsledok týchto zmien sa nám totiž zníži priemerne ročné čerpanie približne o 0,8% HDP (graf 2).
Graf 2 Alokácia štrukturálnych fondov EÚ podľa období (% HDP)
Od dobrého zámeru preorientovať čerpanie zdrojov EÚ po jeho realizáciu však treba prejsť ešte kus cesty. Čerpanie fondov by malo byť lepšie ako v uplynulej dekáde, investície by sa nemali odsúvať na koniec programového obdobia a snáď prinesú želaný impulz. Neschopnosť čerpať by nemala byť vnímaná ako „schopnosť“ či príležitosť využívaná na financovanie ad hoc vládnych opatrení. Cieľom predsa je, aby regióny získali podporu na modernizáciu a mohli sa priblížiť k rozvinutejším častiam Európy.