Kedy „tam“ už budeme?

Minulotýždňové spomalenie tempa zvyšovania úrokových sadzieb neznamená, že sme dosiahli koniec našej cesty. Sprísňovanie nastavenia menovej politiky bude pokračovať.

Vývoj jadrovej inflácie, očakávaný vývoj rastu platov v eurozóne a s tým súvisiace dopady na infláciu, jednoznačne potvrdzujú potrebu pokračovať so zvyšovaním základných úrokových sadzieb.

Spomalenie tempa sprísňovania menovej politiky, zvyšovanie sadzieb o 25 bázických bodov, je návrat k normálu.

Na základe dnes dostupných údajov sa nazdávam, že budeme musieť dvíhať sadzby dlhšie, ako sme si pôvodne mysleli. Aj preto si myslím, že tempo 25 bázických bodov je už spomínaný návrat k normálu, ktoré nám dovolí dvíhať sadzby dlhšie. Za predpokladu, že to bude potrebné a odôvodnené dátami.

Bitka s infláciou zďaleka nie je vyhratá a máme ešte čo robiť.

Nechcem však predbiehať udalosti a počkáme si na to, čo ukážu dáta v nasledujúcich mesiacoch a na to, ako sa bude vyvíjať fiškálna politika. Ak vlády nezačnú s postupným odchodom od často neadresných a plošných podporných opatrení, vyrobia nám problém, na ktorý by menová politika musela jednoznačne reagovať. Bolo by fajn sa tomu vyhnúť.

Vyhodnotiť kumulatívny vplyv rastúcich úrokov a sprísňujúcich sa podmienok na finančných trhoch, budeme vedieť najskôr v septembri.

Aktualizované prognózy vývoja inflácie a ekonomiky na nasledujúce obdobie nám dajú dlho očakávanú odpoveď na to, aké účinné sú naše opatrenia a či sa darí smerovať infláciu k cieľu.

Odpoveď nepríde skôr ako na jeseň.