O platovej nerovnosti medzi ženami a mužmi

• Tohtoročná laureátka Nobelovej ceny za ekonómiu profesorka Claudia Goldin z Harvardovej univerzity zásadným spôsobom prispela k pochopeniu zložitej témy rozdielov v zárobkov žien a mužov.
• V konečnom dôsledku o nerovnostiach medzi pohlaviami istým spôsobom vypovedá aj jej životný príbeh: Goldin je len treťou ženou v 55-ročnej histórii udeľovania Nobelovej ceny za ekonómiu a je zároveň prvou ženou reprezentujúcou Harvardovu univerzitu.
• Jej výskum otvára obzory a uľahčuje chápanie zásadných spoločenských problémov, poskytuje dôležité ponaučenia a je inšpiráciou pre tvorbu verejných politík, aj tu na Slovensku. Jednoznačne sem patria tri nasledovné:

1. Zapojenie žien na trhu práce z dlhodobého hľadiska je viac o spoločenských zmenách než o ekonomickom raste. Tradičné chápanie postavenia žien v ekonomike vychádza z predpokladu, že s rastom ekonomiky priamoúmerne narastá aj počet zamestnaných žien. Nie je to tak. Spochybnila a preukázala to práve Goldin. Zhromaždila a spracovala dáta súvisiace s touto témou za takmer dvesto rokov. Samotné zhromaždenie dát už bol aj jedným z jej najväčších prínosov k ekonómii trhu práce. Na základe týchto dát jasne ukázala, že zamestnanosť žien v období od roku 1790 do 1990 nevzrástla rovnomerne s rastúcou ekonomikou. Skôr mala tvar písmena U (obrázok 2). Tým poukázala na to, že kľúčovú úlohu v zamestnanosti žien zohrali najmä štrukturálne zmeny a zmeny spoločenských noriem týkajúcich sa úlohy a postavenia žien v domácnosti a ich starostlivosti o deti.

2. Nerovnosti a neadekvátne očakávania vedú k nevyužitiu ľudského talentu. Goldin taktiež ukázala, že nerovnosti v príjmoch a možnostiach pôsobia nepriaznivo na zastúpenie žien na trhu práce. Skúmala úlohu a vplyv technologického pokroku, legislatívy a inštitucionálnych bariér pri korigovaní týchto nerovností. Dôležitým poznatkom bolo aj uvedomenie si, že na pracovnom trhu existujú súčasne viaceré generácie, pričom každá môže byť ovplyvnená rôznymi sociálnymi normami formujúcimi ich očakávania. Napríklad generácia žien, ktorých matky boli predovšetkým ženami v domácnosti, mohla mať skreslené očakávania súvisiace s ich budúcimi pracovnými možnosťami. To následne viedlo k podceňovaniu vzdelávania žien. To v konečnom dôsledku bránilo naplno využiť a odomknúť naplno ich potenciál a talent. Pri tvorbe moderných inkluzívnych verejných politík a využívaní talentu je preto kľúčové dôsledne monitorovať bariéry a očakávania ovplyvňujúce ženy a menšiny. Príkladom môže byť aj rozpoznávanie bariér, ktoré ovplyvňujú nízke zastúpenie žien v manažmente centrálnych bánk.

3. Dáta, dáta, dáta. Agregátne ukazovatele často skresľujú realitu. Dobrým príkladom je prechod na ekonomiku založenú na službách znižujúci príjmové rozdiely medzi mužmi a ženami. Avšak časť tohto rozdielu, ktorá sa nedá vysvetliť rozdielnou produktivitou, naopak, stúpla. Kým v minulosti znevýhodňovala ženy voči mužom nižšia fyzická sila, dnes sú to očakávania zamestnávateľov, že matky s malými deťmi sú menej flexibilné. Lepšia prístupnosť týchto údajov pre výskumníkov, výskumníčky, analytikov a analytičky je alfou a omegou pre vylepšovanie politík a ich zavádzaní do praxe. Na Slovensku, v Európe, kdekoľvek vo svete.

Vďaka inovatívnej práci a prínosu Claudie Goldin nájdete aj v našej publikácii „Štrukturálne výzvy“ výraznejšie rozdiely v zamestnanosti a odmeňovaní medzi pohlaviami, vzhľadom na vek a dosiahnutú vzdelanosť.

Napríklad rozdiel v príjmoch mužov a žien v roku 2021 sa na Slovensku zvýšil a to najmä u vekovej skupiny 45-54 rokov, pričom priemerne v krajinách EÚ v rovnakom období pokračoval trend mierneho znižovania rozdielov. Pri zhodnotení 30 rokov vývoja Slovenska sme venovali pozornosť aj evolúcii sociálnych noriem týkajúcich sa úloh žien a ich postavenia na pracovnom trhu.

Záver a odkaz Goldin je z nášho pohľadu jednoznačný. Za uplynulých dvesto rokov sme prešli veľký kus cesty, no z pohľadu rodovej rovnosti a k odstráneniu existujúcich nerovností a bariér nás ešte čaká dlhá cesta.