Hlavný ekonóm NBS M. Horváth: Ak vláda dodrží svoje sľuby, ceny už nebudú rásť tak prudko, hovorí hlavný ekonóm NBS (e.dennikn.sk)
Inflácia na Slovensku dosiahla v decembri 15,4 percenta, rovnaká bola aj v novembri. No vrchol zrejme ešte nedosiahla, malo by sa tak stať v najbližších mesiacoch, predpokladá hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth.
Hovorí, že ak vláda dodrží slovo a podnikom a domácnostiam bude kompenzovať drahé energie, inflácia bude nižšia ako vlani. Priemerná inflácia dosiahla minulý rok takmer 13 percent, v tomto roku by to mohlo byť okolo 10 percent. „Veríme, že sľuby, ktoré vláda dala občanom, aj naplní,“ hovorí.
Podľa Horvátha v eurozóne naďalej pretrvávajú riziká, že inflácia môže byť nad dvojpercentným inflačným cieľom dlhší čas. Trhy očakávajú ďalšie zvyšovanie základnej úrokovej sadzby niekde na úroveň 3 až 3,5 percenta v prvom polroku.
V rozhovore ešte vraví:
- že rast cien potravín na našich regáloch by sa mal v tomto roku zmierňovať,
- prečo bola decembrová inflácia v Maďarsku až 25 percent,
- že ochladenie ekonomiky v eurozóne príde, ale nejakú dramatickú recesiu momentálne zrejme nikto nečaká.
Vypočujte si podcast
V decembri bola medziročná inflácia 15,4 percenta, rovnaká bola aj v novembri. Dosiahla už vrchol alebo čakáte, že bude ešte ďalej rásť?
Inflácia v decembri bola o čosi nižšia ako naše posledné predikcie. Už dlho sa nám niečo také nestalo. Takmer celý priaznivý vplyv na cenový vývoj môžeme pripísať cenám pohonných hmôt. Očakávame, že inflácia dosiahne vrchol v týchto mesiacoch. Otázka je, ako vysoko bude. V našej predpovedi sme mali, že by inflácia nemala ísť výrazne vyššie, ale začiatok roka zvykne byť vždy pomerne špecifický a môžu sa ešte udiať veci.
Vlani výrazne zdraželi potraviny, v decembri v priemere za rok až o 29 percent. Náklady na bývanie stúpli o 17 percent. Budú potraviny a energie výrazne rásť aj v tomto roku?
Podľa našich očakávaní už nie. A máme na to dobré dôvody, že sme optimisti, aspoň čo sa týka najbližšieho výhľadu. V prípade cien energií pre domácnosti platí, že sa vláda rozhodla pomerne štedro zakročiť a obmedziť rast cien elektriny, plynu, tepla a podobne. Čo sa týka vývoja cien potravín, ktoré nás trápili hlavne v minulom roku, už dlhšie vidíme, že sa spomaľuje rast cien poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch, čo sa postupne bude dostávať aj k nám.
Čiže bežný zákazník pocíti už aj v obchodoch, že ceny potravín nebudú z mesiaca na mesiac skákať tak nahor?
Áno, deje sa to vždy s istým odstupom oproti svetovému dianiu a práve by mali postupne nasledovať mesiace, keď by sa už aj rast cien potravín na regáloch u nás mal zmierňovať.
Čo vlastne spôsobilo, že ceny poľnohospodárskych komodít na burzách klesajú?
Ceny potravín boli v uplynulom období poháňané viacerými vplyvmi. Časť z nich ešte súvisela s pandémiou a zotavujúcou sa globálnou ekonomikou. Obrovský vplyv mali ceny energií, ktoré ovplyvňujú aj ceny hnojív. Niektoré poľnohospodárske produkty sú aj substitútom (náhradou – pozn. red.) vo výrobe pohonných hmôt. Niekde vo svete bolo aj zlé počasie, čo ovplyvnilo ceny kávy, kakaa a podobne. Tieto vplyvy už jednoznačne odznievajú a potvrdili nám to aj výrobcovia, nedávno sme s nimi hovorili. Takže v tomto roku by už z tohto zdroja nemali prameniť také silné tlaky na zvyšovanie cien ako vlani. Vo vývoji cien potravín to bol podstatný faktor.
Hovorili ste sa aj s domácimi farmármi?
Diskutovali sme sa s výrobcami, potravinármi a obchodnými reťazcami.
Inflácia vlani v priemere dosiahla takmer 13 percent, čo je najviac od roku 1994. Prognózu na tento rok ste postavili na tom, že vláda bude kompenzovať podnikom a domácnostiam vysoké ceny energií. Aj vzhľadom na ten zmätok s vysokými zálohovými platbami, ktoré dostali v novom roku niektoré podniky, stále čakáte, že bude okolo 10 percent?
Veríme, že sľuby, ktoré vláda dala občanom, aj naplní. Možno to nejde úplne hladko, ale veríme, že do veľkej miery bude platiť to, čo bolo sľúbené. A je to z hľadiska vývoja inflácie na Slovensku úplne kľúčový faktor – tieto opatrenia zásadným spôsobom zmenili výhľad cenového vývoja na Slovensku.
Mohli vysoké zálohové platby niektorých podnikateľov zneistiť? Mohli preto meniť svoje plány?
Neviem, to sa asi musíte spýtať podnikateľov. Keď sa s nimi rozprávame, počúvame, že už dlho – v zásade od leta – existujú v podmienkach mimoriadnej neistoty pre ceny energií. Aj vstupy tých, ktorí nie sú nutne energeticky nároční výrobcovia, môžu pochádzať od takých výrobcov, pričom v minulom roku panovala obrovská neistota, za akú cenu. Samozrejme, tieto „dodatočné“ nejasnosti iste neprispeli k dobrej nálade, ale verím, že aj to sa utrasie.
Čo podľa vás bude najviac trápiť podnikateľov v tomto roku? Ceny energií, problémy s dodávkami komponentov, problémy v dodávateľských reťazcoch?
Aj ceny energií. Podmienky v dodávateľských reťazcoch sa globálne zlepšili, ale stále počúvame, že sú s tým na Slovensku problémy. V priebehu roka by sa to však mohlo zlepšiť. Dôležitý faktor je vývoj cien energií, naďalej však panuje neistota aj ohľadom toho, akou formou a dokedy bude prichádzať vládna pomoc. V našich prepočtoch sme rátali, že to, čo bolo sľúbené teraz ako pomoc do konca jari, bude pokračovať do konca roka. Treba to, samozrejme, dotiahnuť na vládnej úrovni.
V decembri síce priemerná inflácia bola 15,4 percenta, ale dôchodcovská inflácia a inflácia nízkopríjmových skupín bola o niečo vyššia. Vieme bližšie opísať skupiny, na ktoré inflácia dopadla najviac?
Inflácia momentálne najviac zasahuje položky, ktoré patria do kategórie nevyhnutných. Ide o potraviny, energie vrátane tepla, dopravu. Osobitne nízkopríjmoví ľudia míňajú na tieto položky podstatne väčšiu časť svojich príjmov. Keby sme zostrojili spotrebný kôš nízkopríjmových skupín vrátane dôchodcov, meraná inflácia by bola vyššia ako priemerné čísla, ktoré sa zverejňujú. Robí to však oficiálne štatistický úrad. Ráta infláciu aj pre dôchodcov, keďže to následne vstupuje aj do valorizačných mechanizmov, na základe čoho sa upravujú každý rok dôchodky.
Môžeme detailnejšie povedať, kto všetko patrí do nízkopríjmových skupín? Sú to ľudia na sociálnych dávkach, nezamestnaní, ľudia v hmotnej núdzi, slobodné matky, ktoré vychovávajú svoje dieťa, čiže kto všetko?
Aj nízkopríjmoví zamestnaní a bežní ľudia.
Máme dáta o tom, že by ľudia menili pre vysokú infláciu svoje nákupné správanie a nakupovali lacnejšie verzie produktov?
Nemáme o tom veľmi dobré dáta. Keďže sa rozprávame aj s obchodnými reťazcami, máme informácie o tom, ako ľudia menia to, čo nakupujú. Ale zaujímavé je to (a vidíme to na agregovaných dátach a vyplýva to aj z prieskumov), že v prípade takejto situácie, ako je dnes, majú ľudia tendenciu čerpať zo svojich úspor. Ani nie tak veľmi meniť svoje nákupné plány, vrátane väčších nákupov tovarov dlhodobej spotreby, ako sú chladničky, televízory, ale skôr idú do svojich úspor, pokiaľ nejaké majú.
Je rozumnejšie si teraz tvoriť väčšiu hotovostnú rezervu, alebo radšej investovať, keďže akcie po vlaňajších prepadoch zlacneli?
Dôležité je hlavne nepanikáriť. Ľudia teraz napríklad dostávajú výpisy z tretieho piliera a aj na vývoji svojich investícií vidia, že čísla sú často záporné. Minulý rok na svetových akciových aj dlhopisových trhoch bol pomerne negatívny, takže veľa investícií stratilo zo svojej hodnoty. Bolo by zlé, keby tieto investície, ktoré ľudia iste pôvodne zamýšľali ako niečo dlhodobé, momentálne v panike korigovali alebo presúvali peniaze niekam inam. Naďalej si myslím, že keď má niekto priestor investovať dlhodobo, dobre diverzifikované portfóliá sú rozumnou investíciou. Pýtali ste sa aj na hotovostné rezervy; je dobré, ak ľudia majú odložený ekvivalent niekoľkých mesačných príjmov ako rezervu.
Podľa údajov Eurostatu sme mali v decembri siedmu najvyššiu infláciu v Európskej únii. Len o niečo vyššiu malo Poľsko a Česká republika, no Maďarsko ju malo až 25 percent. Prečo bola v Maďarsku až taká vysoká?
Došlo tam k uvoľneniu mnohých administratívnych zásahov vlády do cenotvorby, či už v oblasti energií, alebo aj – čo asi ľudia registrovali najviac – pohonných hmôt. Keďže pred rokom boli pomerne lacné a teraz ich cena stúpla, citeľne to zvyšuje infláciu. V prípade Maďarska a aj ostatných okolitých krajín netreba zabúdať ani na vývoj výmenného kurzu. Maďarský forint sa v priebehu minulého roka citeľne oslaboval voči euru aj voči iným svetovým menám. Samozrejme, aj to sa s odstupom premieta do spotrebiteľských cien.
Slovensko má vďaka euru výhodu nižších úrokových sadzieb. Základná sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) je 2,5 percenta, je takmer tretinová v porovnaní s Českom alebo Poľskom, v Maďarsku je sadzba 13 percent. Pôjdu tieto úroky ešte významne vyššie a ako sa to dotkne úročenia hypoték?
Trhy očakávajú v prvom polroku ďalšie zvyšovanie základnej úrokovej sadzby ECB niekde na úroveň medzi 3 a 3,5 percenta. Úroky na hypotékach sú však zložitejšia vec. Jednak sú to úroky na úvery s dlhšou splatnosťou, ale keď hovoríme o základnej úrokovej sadzbe, hovoríme o krátkodobej sadzbe. Pri tvorbe dlhodobých úrokových sadzieb sa berie do úvahy aj očakávaný budúci vývoj. Trhy očakávajú, že dlhodobá úroveň sadzieb, konzistentná s inflačným cieľom, je nižšie ako tých 3 až 3,5 percenta. Takže pri hypotékach so splatnosťou nad tri alebo štyri roky už vstupuje do hry aj tento faktor. Banky majú, samozrejme, svoju vlastnú politiku, ktorá zohľadňuje rizikovosť klientov, náklady vlastného financovania a aj maržu, ktorá odzrkadľuje konkurenčné prostredie. Vždy je otázka, do akej miery je to už všetko premietnuté do existujúcich sadzieb. Zrejme tam ešte bude pohyb smerom hore.
Teraz sa úroky napríklad pri 5-ročnej fixácii pohybujú už aj okolo štyroch percent. Keď zarátame očakávaný vývoj kľúčových sadzieb, potom úroky, za ktoré si banky požičiavajú peniaze na medzibankovom trhu, a k tomu nejakú maržu, dostávame sa už aj k piatim percentám tento rok?
Nechcel by som špekulovať. Je to asi lepšia otázka pre ľudí z prostredia bánk. My to, samozrejme, sledujeme a vyhodnocujeme, ale nechcel by som predikovať vývoj. Trhové očakávania sú také, že krátkodobé úrokové sadzby budú vrcholiť v budúcom roku a potom by mohlo dôjsť k miernemu poklesu.
Začiatkom februára je prvé zasadnutie ECB v tomto roku. Bloomberg priniesol z kuloárov banky informáciu, že zvažuje miernejšie zvyšovanie sadzieb, čiže nie o 50 bodov, ale o 25 bodov. Čo si o tom myslíte?
Je to v rukách guvernérov – oni majú na to svoj názor v závislosti od toho, ako čítajú situáciu. Aj v eurozóne boli posledné dve inflačné čísla už pomerne priaznivé. Do veľkej miery za tým stoja faktory ako pokles cien energií na svetových trhoch, ktorý je minimálne do istej miery ovplyvnený vývojom počasia. Sú krajiny, kde sa tieto vplyvy veľmi rýchlo premietajú do cien pre spotrebiteľov, a to tlačilo inflačné čísla za celú eurozónu dole. Navyše tam boli rôzne vládne zásahy, ktoré sa podobajú tomu, čo robíme aj u nás doma. Cieľom je ochrániť spotrebiteľov od vývoja svetových cien, akurát opatrenia sú rýchlejšie implementované a trvajú kratšie, a aj tieto ovplyvnili zásadným spôsobom vývoj v decembri. Ide však o dočasné vplyvy, ktoré by nemali až natoľko ovplyvňovať rozmýšľanie o tom, kam sa sadzby pohnú v budúcnosti.
Na druhej strane jadrová inflácia, ktorá je očistená o tieto pohyblivejšie položky mimo priameho vplyvu centrálnych bánk, naďalej rástla. Riziká, že inflácia môže byť nad inflačným cieľom dlhšie, naďalej pretrvávajú. To by napovedalo tomu, že nie sú zásadné dôvody meniť teraz kurz oproti decembrovej komunikácii.
Inflácia v eurozóne klesla v decembri z 10,1 percenta na 9,2 percenta, čo je viac, ako sa čakalo; rástla však jadrová inflácia, teda ceny ostatných tovarov a služieb. Ako to teda ECB číta?
Analýza je veľmi komplexná. Asi najdôležitejšie je vyhodnotenie aktuálnych čísel: čo znamenajú pre inflačný vývoj o nejaký rok, rok a pol. Nie je to jednoduchá otázka. Vládne intervencie síce môžu teraz tlmiť inflačný vývoj, ale môžu znamenať, že inflácia v budúcnosti bude vyššia ako bez nich, teda zvyšujú zotrvačnosť inflácie. To je niečo, na čo si centrálne banky dávajú veľký pozor. Práve zo zotrvačnosti môže prameniť riziko, že inflácia sa zakorení do ekonomiky a zostane s nami dlhšie. Preto nie je jednoduché povedať, že keď sme mali pomerne dobré čísla, automaticky to znamená, že môžeme poľaviť v tempe sprísňovania menovej politiky.
Už ste spomenuli, že ceny elektriny a plynu na komoditných burzách klesajú. Čo to znamená pre našich občanov a pre podniky, a faktúry za energie napríklad v roku 2024?
Z pohľadu firiem, ktoré operujú či už na spotových trhoch, alebo fungujú cez krátkodobejšie kontrakty, je to jednoznačne dobrá správa minimálne v najbližšej budúcnosti. Nákladové tlaky z tohto zdroja budú menšie. Aj pri poklese na svetových trhoch si treba uvedomiť, že do veľkej miery to súvisí s vývojom počasia v Európe a súvisiacim poklesom dopytu. Takže tomuto príbehu ešte zďaleka nie je koniec, neistota je veľká, ceny sa môžu vrátiť späť na vyššie úrovne. Podstata z pohľadu domácností na Slovensku je to, že aj pri tomto poklese je cenový výhľad vyšší, ako máme v súčasnosti. Aj v poslednej predikcii sme upozornili na to, že vládne opatrenia síce „vyriešili“ rok 2023, ale máme pred sebou nevyriešený problém, že ceny energií budeme musieť zreálniť tak, aby viac zodpovedali vývoju na svetových trhoch. A tam očakávania do budúcna neklesli o toľko, aby sme zásadným spôsobom menili výhľad na rok 2024 alebo 2025.
Čiže budúca vláda bude znova stáť pred otázkou, či a do akej miery kompenzovať rastúce ceny energií pre podniky a domácnosti?
Áno. Momentálne sa nachádzame v prostredí, keď domácnosti sú do veľmi veľkej miery izolované od vonkajšieho diania vo svete, a niekedy budeme musieť ceny zreálniť. Buď sa stane zázrak a svetové ceny klesnú na rozumnejšie úrovne pred pandémiou a podobne, ale to momentálne čaká málokto. Alebo je alternatívou, že ceny budeme musieť upraviť. Už sme na Slovensku zažili niekoľkokrát takzvanú cenovú liberalizáciu, keď sa radikálnym spôsobom prestavili ceny energií. Vtedy je vždy otázka, že to treba spraviť, ale zároveň máme skupiny obyvateľstva, ktoré to nezvládnu, a tým bude treba poskytnúť nejakú kompenzáciu.
V prvej aukcii tohto roka si štát pri dlhších splatnostiach úrokov požičal lacnejšie ako na jeseň. Zviezli sme sa na európskej vlne. Môže sa to zmeniť a otočiť aj vzhľadom na to, že ECB ukončuje programy nákupov dlhopisov a možno investori budú viac pozerať na zdravie verejných financií?
Áno, centrálna banka ohlásila, že skončila s nákupmi, ale už pomaly začína aj s koncom reinvestícií. Doteraz to fungovalo tak, že keď boli nakúpené dlhopisy splatné, tak v rovnakom objeme nakupovala nové. Práve tieto nákupy, tieto reinvestície sa budú končiť od jari tohto roka. Áno, otázka je, či to ovplyvní dianie na dlhopisových trhoch. ECB to bude v praxi uplatňovať tak, aby k takým rozruchom nedošlo, a pôjde sa cestou postupných krokov. Nechcem ešte predbiehať. Momentálne sa konkrétne plány a čísla len vytvárajú. Po najbližšom zasadnutí Rady guvernérov by mala byť informácia o objemoch, tempe a o tom, akým spôsobom sa bude tento proces v praxi uplatňovať.
Poďme ďalej. Akú pravdepodobnosť dávate tomu, že v tomto roku spadne naša ekonomika do recesie?
Na Slovensku je tá pravdepodobnosť malá. V eurozóne je menšia, ako sme si mysleli pred pár mesiacmi, ale stále je tam možnosť, že niektorý štvrťrok sklzne do mierne záporných čísel na medzištvrťročnej báze. Skôr sa však očakáva hladšie pristátie. Samozrejme, ochladenie ekonomiky príde a už prebieha do istej miery, ale nejakú citeľnú dramatickú recesiu zrejme nikto momentálne nečaká.
Čiže nemusíme sa obávať napríklad zvyšovania nezamestnanosti na Slovensku?
Na Slovensku nie, respektíve vo veľmi obmedzenej miere, ale aj to až niekedy asi v budúcnosti. Vzhľadom na to, že tento rok budeme existovať pomerne v takej príjemnej izolácii okolo nás, aj situácia na trhu práce by mala byť naďalej priaznivá, berúc do úvahy aj fakt, že pretrváva nedostatok pracovnej sily.