Ako štátu vznikli vyššie príjmy (a prečo ich míňať len veľmi opatrne)

• Očakávané dodatočné príjmy súvisia s nečakane vysokou infláciou.
• Hoci sa to nedeje v pomere jedna k jednej, vyššia inflácia tlačí hore aj našu spotrebu, príjmy, ako aj zisky firiem vyjadrené v eurách.
• Štát potom vyberie na daniach zo spotreby a z príjmov vyššie sumy.
• Inflácia však neobíde ani štát. S menším-väčším  časovým odstupom prinesie aj vyššiu záťaž na verejné financie.
• Ak sa na toto zabudne a dodatočné príjmy vláda hneď minie, diera v rozpočte sa len ďalej prehĺbi.

V posledný júnový deň, ako určuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, Ministerstvo financií zverejnilo najnovšiu prognózu daňových príjmov, schválenú Výborom pre daňové prognózy. Táto prognóza priniesla dlho očakávaný údaj o prognózovaných dodatočných príjmoch nad rámec pôvodne schváleného rozpočtu. Za rok 2022 bude štátna kasa na daniach a odvodoch oproti schválenému rozpočtu plnšia o 1,6 mld. eur.

NBS na základe svojej najnovšej prognózy (Ekonomický a menový vývoj – leto 2022) je mierne opatrnejšia a očakáva dodatočné navýšenie príjmov rozpočtu o 1,2 mld. eur¹.

Obe čísla sú však hneď na prvý pohľad vysoké. Kde sa toľko dodatočných zdrojov vzalo? Treba povedať, že rozpočet vznikal v úplne iných makroekonomických podmienkach. Nižšia očakávaná inflácia mala za následok nižší rast, nižšiu očakávanú úroveň miezd aj spotreby vyjadrenej v eurách. Všeobecný cenový rast však všetky tieto premenné tlačí nahor a tým rastú aj daňové príjmy. 95 % očakávaných dodatočných príjmov môžeme pripísať trom faktorom: vyšším daniam a odvodom z trhu práce (45 %), vyššej DPH zo súkromnej spotreby (40 %) a vyššiemu odhadu dane podnikov (10 %).

Ako vznikli dodatočné príjmy z trhu práce?

Základom dane z príjmu a sociálnych a zdravotných odvodov je mzda zamestnanca. Vyššie daňové príjmy tak môžu vznikať buď keď je v hospodárstve viac zamestnancov alebo im rýchlejšie rastú mzdy. Očakávaný rast priemernej mzdy v schválenom rozpočte bol 5,5 %. Súčasná makroekonomická prognóza MFSR už ráta s rastom 7,3 %. Spolu s vyšším odhadom zamestnanosti tak štátu plynie viac prostriedkov než pôvodne očakával.

Graf 1: Porovnanie rastu miezd a zamestnanosti (schválený rozpočet, aktuálna prognóza, %)

Zdroj: Ministerstvo financií, vlastné výpočty

Ako vznikli dodatočné príjmy zo spotreby?

Zo samotnej DPH plynie o niečo viac ako 40 % dodatočných príjmov, oproti pôvodnému odhadu v rozpočte. Pri bližšom pohľade na daňové priznania vidíme, že DPH plynie najmä zo sektorov, kde je rast cien najrýchlejší. Za prvú tretinu tohto roka sa dá povedať, že rast DPH je tvorený dvoma sektormi – veľko- a maloobchodom (s dôrazom na veľkoobchod) a v dodávkach elektriny, plynu a pary. Pri veľkoobchode navyše prevládajú podniky, ktoré sa zaoberajú palivami, energiami a tabakom². Keďže DPH sa platí z ceny produktu, nie z množstva (ako je to napr. pri spotrebných daniach), vyššie ceny tovarov prinášajú dodatočné príjmy do štátnej kasy.

Graf 2: Kumulatívna dynamika DPH po komponentoch z daňových priznaní (% a p. b.)

Zdroj: Finančná správa, vlastné výpočty

Ako vznikli dodatočné príjmy zo zdanenia podnikov?

Daň z príjmu podnikov prináša mierne, no stále nezanedbateľné dodatočné príjmy. Vyššie ceny ropy (a výraznejšie cenové rozdiely medzi jednotlivými druhmi) a vyššie ceny kovov sa premietajú aj do ziskov našich najväčších podnikov, z čoho následne platia vyššiu daň.

Prečo tieto príjmy ešte budeme potrebovať?

Jedna strana mince je, že inflácia prináša vyššie príjmy. Treba však hneď spomenúť aj druhú stranu mince, zatiaľ menej očividnú – zvyšovanie výdavkov. Tým, že všetko okolo nás zdražieva, mzdy rastú rýchlejšie a investuje sa náročnejšie, tieto výzvy čakajú aj štát. V blízkej dobe (a už aj v súčasnosti) bude aj štát čeliť vyšším výdavkom na tovary a služby, bude musieť aj svojim úradníkom a zamestnancom zaplatiť vyššie mzdy, bude musieť rekonštruovať, modernizovať a stavať v prostredí vyšších cien materiálov a surovín.

Bude sa však treba aj adekvátne postarať o poberateľov sociálnych dávok (napríklad dôchodcov, invalidov, ľudí v hmotnej núdzi a pod.), ktorých dávky sú väčšinou naviazané na infláciu, resp. životné minimum a to bude (nie možno v plnej miere ako inflácia) takisto v blízkej dobe výrazne rásť. Istý čas však trvá, kým sa vyššie ceny premietnu do vyššieho životného minima a to následne do výšky sociálnych dávok. Tieto výdavky tak prídu s ročným oneskorením a ak sa dovtedy inflačné nadpríjmy minú, budú musieť byť tieto výdavky financované novým dlhom. A ten je v súčasnosti na historickom maxime.

---

[1] Tento údaj je upravený o prognózu DPPO, ktorá je založená na dátach za marcové daňové priznania. Tie v čase publikácie letnej prognózy NBS ešte neboli k dispozícii.

[2] V tomto roku sa legislatívne zvyšovali sadzby tabakových výrobkov, čo má dodatočný pozitívny vplyv aj na výber DPH.