Často kladené otázky k navrhovaným zmenám podmienok poskytovania úverov

Táto informácia bola aktualizovaná dňa 2. mája 2018

Navrhované zmeny podmienok poskytovania úverov sú aktuálne predmetom medzirezortného pripomienkovania konania, ktoré bolo zverejnené dňa 6. marca 2018.

1. Čo je dôvodom navrhovaných zmien podmienok poskytovania úverov?

Hlavným dôvodom je rýchly rast zadlženosti domácností. Úvery slovenských domácností presiahli koncom minulého roka 38 % HDP. Rast týchto úverov bol v posledných rokoch jednoznačne najrýchlejší v rámci EÚ. Ešte v roku 2009 bola zadlženosť našich domácností druhá najnižšia v strednej a východnej Európe. Odvtedy sa viac ako zdvojnásobila a dostala sa na najvyššiu úroveň v regióne. V roku 2014 predbehol podiel úverov domácností na HDP na Slovensku úroveň v Česku a vlani aj rýchlo rastúce Poľsko.

2. Prečo je napriek v minulosti prijatým opatreniam potrebné opätovná zmena podmienok poskytovania úverov?

Predchádzajúce opatrenia boli zamerané najmä na nastavenie podmienok poskytovania úverov. Tieto opatrenia prispeli k stabilizácii trhu a k zmierneniu rizík. Vzhľadom na nízke úrokové sadzby sa však trh neustále vyvíja, zadlženosť rýchlo rastie a na tento vývoj je potrebné ďalej reagovať.

Zadlženosť rastie pri súčasných veľmi nízkych úrokových sadzbách nadmerným tempom. Domácnosti s príliš vysokým dlhom v porovnaní s ich príjmom môžu mať neskôr vážne problémy so splácaním týchto úverov. A ak takýchto prípadov bude veľa, vážne problémy sa môžu dotknúť finančného sektora a aj domácej ekonomiky ako celku.

Hoci ekonomika zažíva priaznivé časy, dlh domácností rastie v súčasnosti príliš rýchlo – dokonca rýchlejšie ako ich príjem. To, že sa nadmerne zadlžujeme, nie je z dlhodobejšieho pohľadu udržateľné. Je potrebné si uvedomiť, že úroky môžu narásť a ekonomika sa môže zhoršiť.

Na riziká, ktoré vyplývajú z rastu zadlženosti, opakovane upozorňujú aj medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. Ratingová agentúra Standard&Poor’s vo svojej správe z 26. januára 2018 upozornila, že môže zvážiť zhoršenie ratingu Slovenskej republiky v prípade, ak bude pokračovať rýchly rast retailových úverov, ktorý vytvára ekonomické nerovnováhy zhoršujúce finančnú stabilitu. S&P zároveň uvádza, že očakáva implementáciu dodatočných opatrení s cieľom zmierniť tieto riziká.

3. Akých úverov sa zmeny týkajú?

Nové podmienky sa týkajú nových úverov, a to tak úverov na bývanie, ako aj spotrebiteľských úverov. Zmeny sa nedotknú už existujúcich úverov. Navyše podobne ako v minulosti, zmeny podmienok sa nevzťahujú na úvery, ktoré klienti využijú na refinancovanie svojich existujúcich úverov, pokiaľ zároveň nepožadujú ich navýšenie.

4. Aké sú hlavné zmeny?

Postupne sa zníži podiel úverov, ktoré by klientov v porovnaní s ich príjmom neprimerane zadlžili. Ide o úvery, pri ktorých celkový dlh (vrátane nového úveru) prevyšuje 8-násobok čistého ročného príjmu žiadateľov o úver (tzv. debt to income, DTI).

Osemnásobok čistého ročného príjmu nepredstavuje absolútny úverový strop. Stále bude možnosť poskytnúť istú časť úverov presahujúcich túto hodnotu, podobne ako pri LTV. Tento podiel sa bude len postupne znižovať. Od 1. júla 2018 bude môcť túto hodnotu presahovať až 20% nových úverov. Je to prakticky rovnaká úroveň, akú banky poskytujú aj v súčasnosti. Od 1. júla sa teda neočakáva v podstate žiaden dopad. Tento podiel sa bude postupne znižovať. Od 1. apríla 2019 budú môcť veritelia stále poskytovať 5 % úverov, ktoré presahujú úverový strop.

Príklad výpočtu:
Pri stanovení maximálnej výšky úveru vzhľadom k ročnému príjmu sa vychádza zo súčtu príjmov všetkých spoludlžníkov. Ak napríklad o úver na bývanie žiadajú dvaja žiadatelia s priemerným príjmom, ktorý bol na konci roka 2017 na úrovni 1041 €, čistý príjem každého z nich je cca 791 € a teda spoločný čistý príjem je 1582 €. Maximálna výška úveru bude 8-násobok ich spoločného čistého príjmu, teda 8 × 12 × 1582 = 151 872 €. Je však potrebné opätovne upozorniť, že časť úverov môže prekračovať aj takýmto spôsobom vypočítaný strop.

Podobný typ opatrenia bol prijatý aj v iných krajinách. Samotná úroveň 8-násobku ročného príjmu je však z hľadiska medzinárodného porovnania ešte stále pomerne mierna. V Nórsku nesmie zadlženosť klienta k  jeho ročnému čistému príjmu presiahnuť hodnotu medzi 6 až 7, v  závislosti od typu rodiny. Nórsko zároveň povoľuje výnimku z dodržiavania tohto limitu na úrovni 10 % nových úverov. Podobné limity sú stanovené aj v Spojenom kráľovstve a v Írsku, a to na úrovni zodpovedajúce približne 4,5 až 5-násobku čistého ročného príjmu.

5. Čo sa započítava do celkovej zadlženosti klienta?

Do celkovej zadlženosti vstupujú všetky úvery klienta (vrátane novoposkytovaného úveru). Započítavajú sa aj kreditné karty a povolené prečerpania na bežných účtoch. Vyčerpaná časť sa započítava v plnej výške, z nevyčerpanej časti úverového rámca len 20 %, nie plná suma.

6. Ako sa zmenia limity pre pomer úveru k hodnote nehnuteľnosti (loan to value, LTV)?

V súčasnosti môžu úvery, ktoré presahujú 80 % hodnoty založenej nehnuteľnosti, tvoriť najviac 40 % nových úverov. Od 1. júla 2018 sa tento podiel mierne zníži na 35 %. Neskôr sa tento podiel bude ďalej postupne znižovať na 20%.

Okrem toho sa od 1. júla 2018 zruší možnosť poskytovať úvery nad 90 % hodnoty nehnuteľnosti (vrátane úverov vo výške 100 % nehnuteľnosti). V súčasnosti však tvoria tieto úvery len 6 %, nejde teda o výraznú zmenu.

Snahou NBS je priblížiť úroveň nastavených limitov na úrovne, ktoré sú bežné v iných porovnateľných krajinách. Napríklad ČNB odporúča, aby podiel úverov medzi 80 % a 90 % hodnoty nehnuteľnosti neprekračoval 15 %, pričom úvery nad 90 % by sa nemali poskytovať vôbec.

Návrh neobmedzuje maximálnu výšku úveru na 70 % hodnoty nehnuteľnosti, ako uvádzali niektoré médiá. Banky budú môcť naďalej poskytovať časť úverov až do výšky 90 % hodnoty založenej nehnuteľnosti.

7. Aké budú mať navrhované zmeny vplyv na poskytovanie úverov klientom?

S cieľom zamedziť výraznému jednorazovému dopadu na trh úverov sa pripravované opatrenia budú uplatňovať postupne, ako to bolo aj v minulosti. Na začiatku (v období od 1. júla do 30. septembra 2018) budú nastavené na úrovni, ktorá zodpovedá aktuálnej situácii na trhu. V tomto období sa preto neočakáva takmer žiadny dopad na dostupnosť úverov.

Dopad pripravovaných zmien sa prejaví až v roku 2019 (v čase ich plnej účinnosti), kedy by malo dôjsť k miernemu spomaleniu rastu úverov, ktorý je momentálne nadmerný. Predpokladáme však, že tempo rastu úverov napriek tomu zostane jedno z najrýchlejších v rámci EÚ.

Domácnosti si naďalej budú môcť zobrať úver či už na bývanie, alebo spotrebiteľský úver, je však dôležité, aby to bolo v primeranej výške.

Nový limit by mal mať dopad najmä na úvery, ktoré sú neprimerane vysoké vo vzťahu k príjmom domácnosti. Týkať sa to bude najmä úverov na bývanie, ktoré sú v porovnaní s príjmom žiadateľov o úver neprimerane vysoké. Spotrebiteľské úvery budú ovplyvnené iba v prípade, že domácnosť už má aj úver na bývanie. Nové zmeny sa prakticky nedotknú poskytovania spotrebiteľských úverov klientom, ktorí zatiaľ nemajú žiaden úver.

Pripravované zmeny sa prakticky nedotknú domácností s nižšími príjmami. Na tieto domácnosti sa vzťahovala predovšetkým požiadavka na finančnú rezervu z príjmu, ktorá bola prijatá v minulosti a dodatočne prijaté opatrenia ich už neovplyvnia.

Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: press@nbs.sk, +421-2-5787 2162, +421-2-5787 2161,

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.