ECB chce v júli zvýšiť úroky - guvernér Peter Kažimír (TA3)
Rastislav Iliev, moderátor:
„O tom, že vypnú tlačiarne peňazí, rozhodli európski centrálni bankári na zasadnutí v Amsterdame. Zúčastnil sa ho aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. V exkluzívnom rozhovore teraz pre TA3 vysvetlí, prečo je po dlhých rokoch opäť potrebné zvýšiť úroky v eurozóne. Počujeme sa pán Kažimír, pekný deň do Amsterdamu.“
Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska:
“Prajem dobrý deň z Amsterdamu.”
Rastislav Iliev:
“Európska centrálna banka rozhodla o tom, že o mesiac prestane pumpovať miliardy do ekonomiky a zároveň chce v júli prvýkrát po jedenástich rokoch zvýšiť úroky, prečo ste sa tak rozhodli? Nie je to populárne.”
Peter Kažimír:
“No populárne to rozhodne nie je, ale zároveň je to z pohľadu dnešných čísel nevyhnutné. Myslím si, že všetci vnímame narastajúci tlak cien, ktorý sa odohráva nielen v oblasti energií, ale aj v oblasti potravín a všetkých nákladov spojených s bývaním. Ale v ďalšom už v podstate aj v oblasti služieb a ďalších tovarov, s ktorými sa naši občania ale aj firmy stretávajú. Vzhľadom na to, že posledné čísla z júna tohto roka a vzhľadom na naše prognózy, ktoré vidia priemernú infláciu v eurozóne niekde na úrovni niekde okolo 7 percent, teraz hovorím číslo za eurozónu – 7 percent za celý tento rok, budúci rok niekde na úrovni 3,5 a v roku 2024 vidíme infláciu niekde na úrovni naspäť okolo 2 percent, niekde na úrovni 2,1 percenta vzhľadom na náš mandát, ktorý súvisí s udržaním cenovej stability hlavne z toho strednodobého hľadiska rozhodli sme sa konať. My samozrejme nevieme reagovať takým spôsobom, aby sme zastavili nárast cien, ktorý je hlavne spôsobený vojenským konfliktom alebo poruchou logistických vzťahov. Mám teraz na mysli dodávku tovarov a služieb, náhradných dielov a rôzne nedostatky týchto tovarov. Toto nevieme riešiť okamžite, ale vieme zasiahnuť strednodobo a podľa mňa dozrel ten čas. Toto zasadnutie v Amsterdame boli historické z pohľadu svojich záverov. Zastavujeme takzvaný kvantitatívny lízing, ktorý tu roky s nami bol. Od 1. júla prestávame robiť takzvané čisté nákupy. A áno, avizujeme nárast základnej úrokovej miery, predpokladáme, že v júli zdvihneme základnú úrokovú mieru o štvrť percentuálneho bodu. A takisto budeme pokračovať aj v septembri tohto roka, to znamená, avizujeme, že najbližšie dve stretnutia Rady guvernérov v júli a v septembri budú poznamenané nárastom úrokových mier.”
Rastislav Iliev:
“Bude to stačiť na spomalenie toho rekordného zdražovania, čo myslíte?”
Peter Kažimír:
“O tom je teraz predčasné hovoriť. Samozrejme, pre nás sú dôležité dáta, ktoré zbierame z celej Európy a snažíme sa pochopiť dôvody a príčiny. Asi všetci chápeme, že tie kľúčové rozhodnutia nie sú dnes v rukách politikov a ekonómov, ale veľmi veľa závisí naozaj od toho geopolitického napätia, ktoré tu máme v podobe reálneho vojnového konfliktu na východ od našich hraníc. Sú krajiny, ktoré sú menej a sú krajiny, ktoré sú viac citlivé na tieto problémy. Závisí to samozrejme od závislosti dodávok energií z Ruskej federácie. Aj teda od tohto bodu. Ale inflácia sa postupne hlavne cez mzdové vyjednávania dostáva proste do ďalšieho kola. A sú tu aj, samozrejme rozhodnutia vlád, ktoré úplne logicky aj na našu výzvu v podstate sa snažia sanovať najzraniteľnejšie skupiny občanov, čo znamená ďalšie peniaze v podstate v systéme. A to všetko má samozrejme proinflačné tlaky. Takže summa summarum, dnes je predčasné hovoriť o tom, kam až budeme stúpať s úrokovými mierami. Rozhodne si nemyslíme, že to budú úrovne, ktoré vidíme napríklad v okolitých krajinách strednej Európy, kde úrokové miery sú niekde na úrovni medzi piatimi a šiestimi percentami. Toto je ďaleko od takzvanej neutrálnej sadzby pre eurozónu, ale avizujeme celkom transparentne, že náklady financovania, to znamená cena peňazí prirodzene pre občanov a pre firmy v eurozóne a teda aj na Slovensku stúpne a toto je proste reálny fakt, s ktorým treba rátať. Týka sa to samozrejme úverov na bývanie, spotrebných úverov, ale aj korporátnych úverov, úverov, ktoré sú potrebné pre financovanie našej ekonomiky. Snažíme sa, samozrejme, tieto veci robiť s ohľadom na možné negatíva. Podľa nás tento opatrný, lebo naozaj ten prístup je veľmi opatrný, takzvaný postupný, hovoríme o gradualizme, hovoríme o postupnej normalizácii menovej politiky, pretože snáď každý uzná, že mnoho rokov fungovania v podmienkach záporných úrokových sadzieb je stav trvalo neudržateľný. Takže z istého pohľadu aj úľava, vraciame sa v podstate do normálneho pásma. Niekedy v tomto roku sa dostaneme nad nulu so základnou úrokovou sadzbou. A kam to až všetko pôjde, uvidí čas a samozrejme o všetkom budeme transparentne informovať.”
Rastislav Iliev:
„No ak Európska centrálna banka zvýši úroky v tom prvom kroku o toho štvrť percenta, v septembri to môže byť pán Kažimír plus-mínus o koľko asi?“
Peter Kažimír:
“V našom inštrumentáriu, ak to tak nazvem, je možné ísť alebo za normálne sa bude považovať nárast o štvrť alebo pol percentuálneho bodu. O tom sa ale rozhodneme v septembri na základe úplne aktuálnych dát septembrových prognóz. Žijeme v dobe, keď sa naozaj všetko turbulentne mení a nechceme si zväzovať ruky nejakými konkrétnymi prísľubmi. Nechceme ani predbiehať situáciu, ani strašiť. A snažíme sa naozaj na základe najlepšieho vedomia a poznania robiť kroky, ktoré budú v prospech ekonomiky, ale aj občanov eurozóny.”
Rastislav Iliev:
“Centrálni bankári dnes prepisovali aj odhady. V tomto roku teda počítate s pomalším ekonomickým rastom a prudším zdražovaním, než ste pôvodne očakávali a odhadovali. Súvisí to práve s vojnou?”
Peter Kažimír:
„Súvisí, do veľkej miery, ak trošku cestujeme v čase, tak asi si pamätáme, že posledné dva roky, roky 2020 a 2021 sme prežili v kŕčoch niekoľkých covidových vĺn. A už sme sa v podstate začali tešiť po poslednej vlne z veľmi prudkého oživenia. To oživenie v podstate zapálilo inflačné tlaky, to znamená nárast cien. Pretože prudké oživenie znamenalo, predznamenalo to, že ľudia začali míňať svoje úspory, ktoré boli v podstate nedobrovoľné alebo nezamýšľané. Tie úspory vznikli z toho, že ľudia nemohli, občania nemohli vlastne spotrebúvať svoje peniaze na tovary a služby, pretože lockdownami a rôznymi opatreniami v podstate boli obmedzovaní v spotrebe. Tak tieto vynútené spotreby v podstate začali spotrebúvať a na to výrobcovia, dodávatelia a obchod neboli schopní v podstate reagovať dostatočnou ponukou. A to aj kvôli nedostatkom alebo poruchám v logistických väzbách. O tých som hovoril úplne na začiatku. Viete, že žijeme dnes v globálnej ekonomike, kde poskladať auto, práčku aj oveľa obyčajnejšie produkty alebo potraviny za nami putujú tisícky kilometrov. A všetky tieto problémy v logistike spôsobujú nedostatok tovarov. Logické pravidlo, keď je niečoho nedostatok, tak jeho cena stúpa. Takže toto je v podstate za prvými inflačnými tlakmi. A do toho oživenia nám v podstate vbehol vojenský konflikt, ktorý znamená obrovské špekulácie v podstate s cenami energií, či už je to klasická ropa a z nej dôležité projekty ako je benzín, nafta alebo plyn, alebo ďalšie proste energie, ďalšie veľmi dôležité materiály. No a toto samozrejme spôsobuje spomaľovanie ekonomiky a aj následne ochladzovanie domácej spotreby, vyčerpávanie aj zdrojov a úspor obyvateľstva. Obmedzenie nejakého zahraničného dopadu. Preto hovoríme o znižovaní ekonomického rastu. Stále ale hovoríme o pozitívnych číslach, to znamená, nehovoríme zatiaľ o žiadnej recesii. I keď technická recesia sa v niektorých krajinách možno bližšie ku konfliktu vojenskému nedá vylúčiť. Viete, že aj na Slovensku sme hovorili v podstate o ekonomickom raste ešte pred vojnou na úrovni okolo piatich, šiestich percent, posledná prognóza hovorila o číslach medzi dvoma až troma percentami. O dva týždne budeme prezentovať našu prognózu Národnej banky Slovenska, kde sa obávam, že s číslami pôjdeme opäť trochu nižšie. Ale stále pri realistických scenároch by sme nemuseli sa niekde kúpať v negatívach recesie, to znamená zastavenia ekonomického rastu. Takže toto je spojené s rastom. Čo je paradox, že aj pri slabom raste máme rekordnú zamestnanosť a vlastne obrovské problémy na trhu práce z pohľadu nedostatku pracovných síl. A to platí úplne všade. A vidíte to vlastne na vlastné oči, či už na letisku v Amsterdame alebo v turistických centrách, alebo aj v Bratislave v centre mesta z hľadiska nedostatku čašníkov, kuchárov a ľudí, ktorí pracujú v oblastiach, ktoré boli veľmi postihnuté COVID-om a tí ľudia akoby sa nechceli vrátiť pracovať do týchto oblastí. Čo zase v týchto sektoroch samozrejme znamenám aj spôsobuje tlak na zvyšovanie miezd, pretože za predcovidové vlastne platy ľudia nie sú ochotní v týchto odboroch pracovať. Takže mnoho ďalších fenoménov. Ďalší fenomén, ktorý môžeme očakávať túto letnú sezónu, je asi enormný záujem o dovolenky, ktorý zaznamenávame dokonca aj na európskej úrovni. Mnoho ľudí sa vlastne logicky chce po mnohých mesiacoch covidových vĺn ako keby si trochu užiť a možno odpočinúť a vyvetrať hlavu. Otázka je, či kapacity služieb či už leteckých spoločností, hotelov a reštaurácii budú stačiť. A to všetko sa samozrejme odzrkadlí aj v cenách, vo vyšších cenách. V takomto svete dnes žijeme a to sú proste nové veci, ktoré poznamenávajú naše životy.“
Rastislav Iliev:
„A ďalšia vec, koľkí z nás si budú môcť tú letnú dovolenku pre tú rekordnú infláciu dovoliť. Z Amsterdamu guvernér Národnej banky Peter Kažimír. Ďakujem veľmi pekne, pozdravujeme do Holandska. Všetko dobré.“
Peter Kažimír:
“Ďakujem. Krásny deň aj vám.”