Ekonóm Ľuboš Pástor: Ak do Európy prestane prúdiť plyn z Ruska, zrejme sa nevyhneme prudkej recesii (rozhovor člena bankovej rady pre HN)

Petra Uhráková

• V rozhovore sa dozviete, ako sa momentálna situácia podobá na finančnú krízu z roku 2008
• Či bude vojna na Ukrajine spúšťačom ďalšej svetovej krízy
• Či by sme sa mali obávať recesie 
• Aké dôvody sa skrývajú za zvyšujúcimi sa cenami nehnuteľností

V roku 2008 postihla svet finančná a následne aj hospodárska kríza. V čom je podľa vás teraz situácia podobná a v čom odlišná?

Vidím viac odlišností ako podobností. Vtedy boli problémom najmä pochybné hypotéky a vysoko zadlžené banky. Dnes sú banky v podstatne lepšom stave. Máme tiež prísnejšie úverové pravidlá a vo všeobecnosti prísnejšie finančné regulácie. Preto sa neobávam návratu krízy z roku 2008. Dnešné hrozby sú skôr geopolitického rázu.

V tom čase bola v USA, ale aj na Slovensku zrejmá bublina v cenách nehnuteľností. Banky sa podobne ako v uplynulých rokoch aj pred rokom 2008 predháňali v lákaní ľudí. Sú ceny nehnuteľností príliš nafúknuté aj teraz?

Ceny nehnuteľností nám skutočne prudko vzrástli. Dôvodom je najmä dlhodobo nízka úroveň úrokových sadzieb. Navyše sme tu v posledných rokoch mali rýchly rast reálnych miezd. Oba tieto faktory uľahčujú slovenským domácnostiam splácanie hypotekárnych úverov. Avšak po prudkom náraste cien nehnuteľností v minulom roku sa dostupnosť bývania u nás výrazne znížila. Takisto nám začínajú stúpať úrokové miery a inflácia zahrýza do reálnych miezd. Preto očakávam, že sa trh s nehnuteľnosťami tento rok ochladí. Neočakávam prepad, ale spomalenie rastu. Nedá sa vylúčiť ani mierny pokles.

Očakávate teraz recesiu, či dokonca krízu takých rozmerov ako po páde Lehman Brothers v roku 2008?

Veľkú finančnú krízu neočakávam, ale spomalenie ekonomiky áno. Môže prísť aj recesia. V Spojených štátoch očakávam miernu recesiu už v tomto alebo budúcom roku, dávam jej pravdepodobnosť dva ku jednej. Americký Fed už začal razantným tempom zvyšovať úrokové sadzby, čo by malo s nejakým oneskorením ekonomiku spomaliť. Ďalšou predzvesťou možnej recesie je prudký pokles kapitálových trhov v prvej polovici tohto roka. Na druhej strane sa však mimoriadne dobre drží trh práce, a to nielen v Amerike, ale aj u nás.

Kde je v ekonomike teraz najproblémovejšie miesto, ktoré by mohlo byť spúšťačom krízy, a za akých okolností?

Za najväčší otáznik považujem vývoj vojnového konfliktu na Ukrajine. Ak do Európy prestane prúdiť plyn z Ruska, zrejme sa nevyhneme prudkej recesii. A to špeciálne na Slovensku, keďže my sme od ruského plynu mimoriadne závislí. Druhým otáznikom je, či finančné trhy budú ochotné tolerovať vysokú zadlženosť talianskej vlády.

Možno sa recesii a kríze vyhnúť? Aké kroky by bolo treba podniknúť?

Áno, ale budeme potrebovať aj trošku šťastia. Snaha vyhnúť sa recesii tu určite je. Hospodárska politika ostáva pomerne uvoľnená. Menová politika v eurozóne sa síce začína sprísňovať, ale zatiaľ iba pomaly, a navyše tu máme plán obnovy. Hádam to bude stačiť.

Ak by prišla recesia, ako dlho by mohla trvať? Zasiahla by aj malé Slovensko s veľmi otvorenou ekonomikou?

Netrúfam si odhadnúť trvanie niečoho, čo ani vôbec nemusí prísť. Ale ak recesia do Európy príde, tak sa jej pravdepodobne nevyhneme ani my, keďže naša ekonomika je taká otvorená, ako hovoríte. Situáciu komplikuje aj naša mimoriadne vysoká surovinová závislosť od Ruska, ktorá nás stavia do krehkejšej situácie v porovnaní s väčšinou západných krajín.

Spravili centrálne banky v posledných rokoch chyby pri ovplyvňovaní ceny peňazí? Čo mali inak robiť Fed či ECB?

Dnešná vysoká miera inflácie centrálne banky určite prekvapila. Pri pohľade do spätného zrkadla by možno boli radšej, keby začali sprísňovať menovú politiku o niekoľko mesiacov skôr. Ale spätne hodnotiť rozhodnutia je ľahšie, ako ich robiť v reálnom čase. Nie je ľahké začať sprísňovať menovú politiku počas pandémie, keď navyše nikto nevie, ako dlho bude pandémia trvať. Počas pandémie sa verejnosť pýtala, ako môžu centrálne banky ekonomike pomôcť, nie kedy ju už konečne začnú spomaľovať.

Tiež je potrebné si uvedomiť, že centrálne banky majú obmedzenú schopnosť krotiť infláciu, ktorá je spôsobená šokmi na strane ponuky. Aj covid, aj vojna predstavovali práve ponukové šoky. Keď na trhu chýbajú suroviny či potraviny, ich ceny prirodzene rastú. Centrálne banky vedia tlačiť peniaze, ale nevedia tlačiť ropu ani obilie. Ani vykladať nákladné lode, ktoré dlhé dni čakajú v radoch v prístavoch.

Bude vysoká, až dvojciferná inflácia na Slovensku realitou len dva roky? Aké dôsledky bude mať na sektory ekonomiky?

V Národnej banke Slovenska momentálne očakávame infláciu mierne nad desať percent v tomto aj budúcom roku, ale čoskoro potom očakávame návrat pod tri percentá. Vývoj inflácie bude závisieť najmä od vývoja vojnového konfliktu, ale sčasti aj od vývoja pandémie a ďalších faktorov. Inflácia by sa mala viac dotknúť priemyslu ako služieb, keďže služby sú menej závislé od surovín ako ropa či zemný plyn.

V USA pri osempercentnej inflácii Fed reaguje rýchlejšie ako ECB. Ktorá stratégia je lepšia, ide Fed do väčšej šokovej terapie s tým, že oživenie potom príde skôr?

Americký Fed reaguje rýchlejšie, lebo čelí vyššej inflácii. Tá bola spôsobená sčasti aj obrovským fiškálnym stimulom v USA počas koronakrízy. Ten stimul bol financovaný viac-menej vytvorením nových peňazí, keďže Fed skúpil nové vládne dlhopisy, ktoré boli emitované s cieľom pokrytia pandemických nákladov. Keď vytvoríte veľa nových peňazí, rozdáte ich Američanom a oni ich začnú vo veľkom míňať, to je priam recept na infláciu.

Druhým dôvodom, prečo ECB reaguje pomalšie, je, že musí hľadieť nielen na infláciu, ale aj na stabilitu eurozóny. Na rozdiel od USA totiž v eurozóne nemáme fiškálnu úniu a stále nám chýbajú stabilizačné prvky, ako napríklad spoločné poistenie vkladov. Človek by čakal, že po európskej dlhovej kríze spred desiatich rokov dôjde k dobudovaniu bezpečnostnej infraštruktúry v eurozóne, ale nestalo sa tak. Zaznamenali sme síce významný posun, ale v konečnom dôsledku hlavným požiarnikom eurozóny ostáva ECB. Tá je preto nútená sledovať nielen infláciu, ale aj rozdiely vo vývoji cien dlhopisov v rôznych krajinách eurozóny, najmä na jej periférii. Pri sprísňovaní menovej politiky musí byť preto ECB opatrnejšia ako Fed, ktorý sa nemusí znepokojovať vývojom cien dlhopisov v Texase alebo Mississippi.

Americký politológ Graham Allison ešte začiatkom februára tohto roka vyhlásil, že jedným z piatich spúšťačov ďalšej ekonomickej krízy by mohol byť vojenský konflikt. Ten však predpokladal medzi USA a Čínou. Bude teda vojna na Ukrajine spúšťačom ekonomickej krízy vo svete?

Môže, ale nemusí. Bude to závisieť od jej vývoja. Eskalácia konfliktu by určite mohla spôsobiť globálnu krízu. Zatiaľ čo rýchle a trvalé prímerie by malo opačný efekt.

Za posledných 20 rokov sme sa stretli so štyrmi krízami podobného rázu. Prvou bola Dot.com bublina v roku 2000, potom spomínaná hypotekárna a dlhová kríza v roku 2008. Následne sme sa stretli s koronakrízou a teraz tu máme vojnu. Je jasné, že každá kríza je negatívnym obdobím, no ktorá mala podľa vás najdlhodobejšie následky na svetovú ekonomiku?

Najväčšiu ekonomickú bolesť spôsobila dlhová kríza z roku 2008. Ale koronakríza nám zrejme viac zmenila život. Práca z domu, mítingy cez Zoom a podobne, to sú zmeny, ktoré sú tu na dlhšie. Ekonomické následky vojny budú závisieť od jej ďalšieho vývoja.

Dlhy, ktoré krajiny pred sebou tlačia, sú oveľa väčšie ako po kríze v roku 2008. Majú vlády dosť prostriedkov na to, aby odvrátili recesiu? Aké kroky by mali spraviť?

Vlády to budú mať v najbližších rokoch ťažšie ako predtým. Priestor pre expanzívnu fiškálnu politiku sa zúžil kvôli tomu nárastu dlhov, o ktorom hovoríte. Menová politika sa zase sprísňuje v dôsledku inflácie. Ostáva však priestor pre štrukturálne reformy. Podporou vzdelania, vedy, výskumu a inovatívnych podnikov môžu vlády pomôcť urýchliť technologický pokrok, ktorý je nutný na zabezpečenie dlhodobého rastu kvality života.