Guvernér NBS Peter Kažimír v Téme dňa na TA3
Zdroj: TA3
Národná banka zhodnotila stav Slovenska a jeho perspektívu. Z nej sa dozvieme, či bude naša životná úroveň klesať, alebo stúpať.
Hosťom prvej časti Témy dňa bol guvernér Národnej banky Peter Kažimír.
Pán guvernér, tak ako? Dozvieme sa z tej analýzy to, či bude naša životná úroveň rásť, alebo klesať? Máte na to jasnú a konkrétnu odpoveď?
Tá odpoveď je veľmi jednoduchá. Životná úroveň bude stúpať aj v budúcom roku, ale oveľa pomalšie, ako sme si pôvodne mysleli v lete pri poslednej prognóze. A tie dôvody sme úplne jasne popísali tými dôvodmi. Je akýsi protivietor, ten jeden prúd toho protivetra smeruje zo zahraničia, je to proste situácia našich kľúčových obchodných partnerov, ktorá sa obnovuje oveľa, oveľa pomalšie, ako sme si pôvodne mysleli. Tá najzložitejšia situácia je v Nemecku, ktoré hlási technickú recesiu. Mnohé štrukturálne problémy a mnohé aj, by som povedal, politické zápletky, ktoré, na ktoré musia, musí odpovedať vládna väčšina v Nemecku. No a tým druhým prúdom protivetra je samotné domáce konanie, to znamená, rozhodnutie o konsolidácii, o jej veľkosti, o jej štruktúre. Neexistuje na svete spôsob konsolidácie, aspoň som o ňom nepočul, ktorý by pomáhal ekonomickému rastu, alebo pomáhal životnej úrovni, takže to sú brzdiace elementy…
Sú také pravicové teórie, že keď uvoľníme ekonomiku a znížime dane, tak vtedy ten hospodársky rast naštartujeme.
Vrátim sa aj k tomu, aj k týmto snom, snívajte s nami. Ale ten výsledok je taký, že nie je to žiadna katastrofa. Stále solídny ekonomický rast na úrovni 2,5 %. Aby sme mali predstavu, priemerný ekonomický rast v eurozóne sa odhaduje na úrovni 1,5 % v budúcom roku, čiže u nás je to stále o percento vyššie. No a inflácia vyššia, na úroveň piatich percent asi z troch, ktorú zaznamenávame v tomto roku, no ale ako dočasný, dočasný jav, zamestnanosť veľmi solídna, bez nejakých zakopnutí, možno menší rast zamestnanosti. Takže všetko sú to proste javy, ktoré nie sú príjemné, samozrejme, vytvárajú dodatočnú neistotu, taký možno pachuť, horkosť v ústach, ale, bohužiaľ, hlavne s ohľadom na poriadok vo verejných financiách, ktoré je nevyhnutné urobiť, toto sú kroky, ktoré bolo a je treba urobiť.
To znamená, teraz už hovoríme o konsolidačnom balíčku.
Aj.
Dá sa povedať, že má tento konsolidačný balíček priamu úmeru k inflácii, to znamená, to, čo ste hovorili, že z 3 % percent nám stúpne na 5 %, je z kvôli konsolidačnému balíčku, najmä kvôli DPH?
Je to kľúčovo kvôli konsolidačnému balíčku a, samozrejme, aj kvôli dani z pridanej hodnoty. Nie je to jediné opatrenie, ktoré zvyšuje infláciu, a zase nie je to jediné opatrenie, ktoré je protirastové, alebo ako to nazvať. Lebo máme napríklad aj opatrenia na výdavkovej strane, ktoré smerujú k nižším, k nižšiemu rastu platov vo verejnom sektore, tak to tiež nepôsobí v prospech rastu, ale naopak.
Tá konsolidácia je pomerne robustná. Naozaj vzhľadom na celkový náš rozpočet – koľko to máme? 20 a niečo miliárd – je 2,7 miliardy, pomerne robustná konsolidácia. Vy sám ste na tlačovej konferencii spomínali, že tam tá jedna miliarda ešte nie je presne určená, destinovaná, na čo ju vlastne chce vláda použiť. Je to teda ten nejaký vankúš, ktorý si vláda pripravila na budúci rok?
Pýtate sa na oblasť, ktorá sa týka vyslovene fiškálnej politiky kolegov z ministerstva financií. Očakávame, že v najbližších dňoch, keď si dobre pamätám termíny, najneskôr 15. októbra musí minister financií predložiť návrh štátneho rozpočtu a tam uvidíme, predpokladám, že uvidíme úplne jasne, ako je rozdelená napríklad táto miliarda, ale aj ďalšie miliardy, ktoré smerujú do výdavkov. My sa môžme len domnievať, že časť týchto prostriedkov bude použitá na sanovanie zdravotníctva, ktoré sa dostáva na predné strany denníkov a médií každý každý deň. Takisto si môžme predstaviť, že časť týchto peňazí bude použitá na ochranu tých najslabších, príjmov najslabších skupín, ktoré budú musieť bojovať vlastne s vyššími cenami energií.
Tu budeme hovoriť o energopomoci, ale opäť sa rozpráva o celoplošnej, a nie takej tej adresnej…
Áno, áno, takže… To je, to sa iba domnievame a pevne verím, že bude adresnejšia, ako to bolo v minulých rokoch, lebo je to, bohužiaľ, plytvanie peniazmi.
Dobre, poďme si to rozdeliť. Dopad na občanov a dopad na firmy, podniky a podnikateľov. Dopad na občanov sme si teda povedali, že tá životná úroveň nebude klesať, ale nebude stúpať tak a nebude stúpať tak, ako by mohla. Ja si totiž spomínam na ten mráz po chrbte, ktorý mi prešiel, keď ste tu pred istým časom prezentovali prognózu a hovorili ste, že neviete garantovať, že dokážeme pre naše deti udržať takú životnú úroveň, akú sme mali my. To bol vtedy pre mňa pomerne veľký šok. Teraz to tak už nie je?
Ale tak takýto veľký zdvihnutý prst, to je podľa mňa vzhľadom na to, čo sa vo svete deje, by tu malo byť stále. Predstavte si len, v akom svete žijeme z hľadiska množstva lokálnych konfliktov, ktoré sú z pohľadu našej skúsenosti nepredstaviteľné, vlastne dennodenne zomierajú desiatky, ak nie stovky ľudí v mnohých oblastiach už dneska sveta. A to, samozrejme, pôsobí negatívne na ekonomiku, svetovú ekonomiku a cez svetovú ekonomiku sa to dostáva ako taká príťaž aj pre rozvoj našej ekonomiky, a tým pádom to má dopad aj na našu životnú úroveň. Všetko je so všetkým vo svete spojené. Ale ak hovoríme o konsolidácii, tá je nevyhnutným predpokladom na krátkodobé prežitie, nie na nejaké dlhodobé plány. Hovoríme vlastne o udržateľnosti v strednodobom horizonte, ale ak hovoríme o krátkodobých cieľoch, tak je to vlastne schopnosť financovať svoj dlh za čo najlepších podmienok. Vieme, že na výšku nášho deficitu, ktorý bol v podstate v posledných dvoch rokoch na hranici najhorších v Európe, už zareagovali aj finančné trhy tým, že zvýšili prirážku, ako by zdražel náš dlh, museli sme platiť, platiť viac, keďže dlh je v miliardách, tak aj tie náklady sa, samozrejme, potom premietajú v obrovských prostriedkoch do nákladov na financovanie dlhu. Takže má význam, určite aj dobrý hospodár si vie zrátať, že keď dnes toto urobím, tak o toľko ušetrím na tom, že sa správam vlastne zodpovednejšie. Ale si musíme uvedomiť, že skončilo obdobie… Toto je všetko cena za, za covid, za vojnu na Ukrajine, za to obdobie bez fiškálnych pravidiel, za to obdobie, keď sme vlastne všetci podporovali veľké míňanie, ale táto hostina svojím spôsobom skončila. Potrebujeme dostať čertíka naspäť do škatuľky…
Hostina, pán guvernér, mne to skôr pripadalo, ako keby sme hádzali peniaze ako uhlie do pece.
Ja musím povedať, že ešte zo svojej bývalej profesie si pamätám deficity na úrovni stoviek miliónov eur. Dneska sme na úrovniach proste mnoho miliárd eur a my to považujeme proste za normálnu záležitosť, takže potrebujeme sa dostať naspäť. To ľudové, viete, že nám, mali by nám menej vytŕčať nohy spod periny, tá je nám naozaj krátka. Musíme si to uvedomiť, že to je realita, na to naša krajina má a je to, samozrejme, politicky obrovsky náročné, pretože žijeme v dobe, keď prevládajú jednoduché riešenia a, bohužiaľ, voliči na ne reagujú pozitívne, takže politikom, politikom vlastne potvrdzujú, že má význam sa takto správať. A toto…
Tá politika sa volá populistická politika. Dobre, dúfam, že…
Možno áno, ale, ale tento balíček rozhodne nie je populistický, pretože každá vláda, každá vládna väčšina, ktorá príde s takým, s takouto, s takýmto mixom opatrení prišla, by bola vystavená riziku politických nákladov.
Aj keď predseda vlády sa kedysi chválil, že my sme majstri sveta v populizme, myslím, že taká veta kedysi padla.
Neviem, či som náhodou nestál vedľa neho vtedy. Je to možné. Ale je to história.
To boli občania, to boli občania, to bolo, povedzme, hospodárenie s verejnými financiami. A čo podniky? Vy hovoríte o 2,5-percentnom raste. Kde? Automobilky majú problémy. Energetické firmy, to sú tie, ktoré nás potiahnu?
Dnes som si, ak hovoríte o nákladoch pre firmy, tie budú vystavené naprieč proste všetkých sektorov, lebo ak hovoríme o zvyšovaní dane z pridanej hodnoty, tak možno si tá alebo onaká skupina proste vylobovala možno nejaké lepšie podmienky. Je to rozhodnutie vlády, Národná banka sa naozaj nemôže vyjadrovať k preferenciám v daňovej politike.
Ale transakčná daň, tá tu je.
Transakčná daň je osobitný prípad. Veľmi otvorene, bez mučenia hovorím, že nie sme nadšení, že sa operuje v našom priestore, sú to proste oblasť finančných služieb. Ale ani pre ministerstvo financií a pre tvorbu rozpočtu toto nie je jednoduchá téma, lebo, lebo nesie so sebou mnoho rizík a tie riziká sú kľúčové v tom, že, viete, to opatrenie, ktoré spôsobí zmenu motivácie správania ľudí a firiem, a tu nikto nevie úplne predpokladať, ako sa to deje a proste je niekoľko príkladov, či už z Maďarska alebo z nejakých iných krajín, nie je to, nie je to vymyslené úplne nové koleso, je to relatívne štandardný nástroj, ktorý v niektorých krajinách je to historicky dokonca používaná daň. Ale predsa my sme členská krajina eurozóny, máme niektoré proste zvyklosti, niektoré mentalitné danosti, takže buď sme, budeme originál z tohto pohľadu a možno o rok sa budeme môcť vrátiť k tomu, koľko peňazí to prinesie, aké sú tu nejaké nepríjemné efekty, ktoré budeme potrebovať v podstate potláčať. Takže z tohto pohľadu je to veľká neznáma, ďalšie zrniečko neistoty, a preto to nepatrí k našim favoritom, ak mám, ak to mám povedať úplne jasne.
Rozumiem. Ale napriek tomu hovoríte o 2,5-percentnom raste nášho hospodárstva. Kto nás teda potiahne, pretože naozaj, ako ste povedali, problémy sú naprieč všetkými sektormi.
Určite áno, ale my pracujeme, samozrejme, s údajmi, ktoré zbierajú aj medzinárodné inštitúcie, pracujeme s odhadmi ekonomického rastu, ktoré produkuje Medzinárodný menový fond, OECD, Európska komisia. Radíme sa s ďalšími centrálnymi bankami, máme vlastný tím analytikov, no a vyzerá, že centrálny mozek lidstva, ak si pamätáte ten seriál, hlási to, že by budúci rok mohlo byť lepšie. Ak sa sťažujeme, že tento rok sa vlastne stále ešte ako keby zasekávame, tá ekonomika je taká koktajúca, tak budúci rok sa predpokladá trochu viac uvoľnenia, k tomu smerujú, samozrejme, nižšie úrokové sadzby, naznačujeme vám menovo-politické rozhodnutia, či už v ECB alebo tomu, čo sa rozhodlo vo FED. Takisto robí Bank England, takisto iné centrálne banky, to znamená, mala by sa trošku zlepšovať nálada mala by sa znižovať cena peňazí. A to, samozrejme, všetko by malo pôsobiť v prospech ekonomického rastu, v prospech obchodu, investícií, takže toto sú veci, ktoré očakávame na budúci rok. A ak sa pýtate, kde je teda ten pôvod toho rastu na budúci rok, tak je vlastne v zahraničnom dopyte, kde predpokladám, že dôjde k oživeniu. Dôjde, pokiaľ sa nebudú prehlbovať ďalšie a ďalšie lokálne, alebo nedajbože veľké medzinárodné konflikty.
Tak, ale my…
Na to potrebujeme naozaj mier. My sme si, my sme si zvykli žiť proste vo vojnových podmienkach, proste susedíme s krajinou, ktorá je vo vojenskom konflikte. Toto nie je normálny stav. A nie je ani úplne dlhodobo udržateľný. Takže pevne verme, že budeme smerovať k nejakému rozuzleniu ako proste týchto lokálnych konfliktov, že sa vyštveráme na niektorý z tých ťažkých politických kopcov, ako sú, ako sú voľby v Spojených štátoch amerických, alebo ako sú ďalšie politické cykly v Európe, ktoré odpovedajú, dajú odpoveď na mnoho otázok, ktoré ovplyvnia aj globálnu ekonomickú náladu vo svete.
Tak rozmýšľam, po ktorých takých výrobkoch zo Slovenska je najväčší dopyt vo svete. Samozrejme, sú to naše automobily.
Zvyknú mať 4 kolesá tie výrobky, áno.
No ale 4 kolesá majú aj obrnené vozidlá, a najmä naša munícia.
Áno.
Môžme aj tu sa pozerať teda na ten zdroj tých, tých príjmov?
Nemyslím, myslím si, že pán minister obrany sa veľmi snaží, ale nemyslím si, že by obsadzoval nejaké popredné, ten jeho obľúbený priemysel, že by obsadzoval nejaké popredné miesta v podiele na tvorbe HDP. Stále ešte nie. A dodám – chvalabohu.
Dobre. A teraz naznačili ste teda tú budúcu prognózu, čo sa týka celkového vývoja v Európe, respektíve v eurozóne a naznačujete teda, že tie úrokové sadzby ny mohli ísť nižšie? To väčšinou guvernéri nerobia vo veľkom predstihu. Kedy by sme sa to mali dozvedieť?
Jedno zasadnutie je budúci týždeň, okolo ktorého sa vytvára taká atmosféra mediálna, že by mohlo dôjsť k zníženiu tých sadzieb. Ja, ak ste sledovali aj dnešné moje výstupy a možno nejaké odozvy v médiách, patrím k tej menšej skupine momentálne guvernérov, ktorí sa verejne vyjadrili, že si nemyslíme, že by sme mali znižovať sadzby už budúci týždeň. A myslím si, že by sme si mali počkať na viac údajov v decembri, začiatkom decembra tohto istého roku, a to len preto, že si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme nemuseli potom následne niekedy v budúcom roku revidovať svoje kroky. Toto by pôsobilo veľmi, veľmi nekredibilne. Ale ono je to tak, my sme podľa všetkých údajov, aj posledné údaje za eurozónu za september hovoria o tom, že priemerná inflácia je už dokonca pod dvoma percentami, ale to je jedno číslo za jeden mesiac. A my, pri všetkej úcte, nerozhodujeme na základe jedného čísla. Všetky ruky sa v Európe hlásia k tomu, že hrozí ochladenie ekonomiky, možno až recesia, to je prípad Nemecka. Len môj názor osobný je taký, že v mnohých prípadoch tých krajín, ktoré sa potácajú nad úrovňou technickej recesie, vysoké náklady na financovanie, vysoké úroky, základné sadzby nie sú kľúčovým dôvodom. Tie dôvody sú omnoho hlbšie. Sú to štrukturálne dôvody a sú to mnohé zanedbané chronické choroby, ktorým sa politické elity v týchto krajinách roky nevenovali. A tieto choroby sa nevyliečia, viete, znížením sadzby o 25 alebo 50 bodov, či už budúci týždeň alebo, alebo o dva mesiace. Takže toto sú oveľa závažnejšie veci, ktoré nevedia riešiť centrálne banky, budú ich musieť riešiť politici, vedci a biznismeni spolu. Ten hlavný otáznik, samozrejme, visí nad produktivitou práce v Európe, ktorá nebezpečne klesá po covide, a tým pádom, samozrejme, Európa stráca konkurencieschopnosť, a tým pádom, ak si pozriete, tak sa nám sem tlačia lacnejšie, konkurenciechopnejšie produkty, napríklad aj autá z Číny na naše trhy, a tým pádom sú naše výrobky, aj naše slovenské, vo väčšom ohrození z hľadiska výroby. Dnes sa ešte, chvalabohu, nachádzame v takej etape, kde zo slabosti Nemecka vieme dokonca benefitovať, to by vám možno pri káve povedali alebo pri pohári vína niektorí veľkí manažéri z týchto nadnárodných firiem, ale to je dočasný stav. Čiže my aj z toho marazmu ešte možno vieme chvíľu benefitovať cez nižšie náklady práce, cez to, že naše fabriky sú modernejšie ako dokonca tie, ktoré sú v centrálach týchto nadnárodných koncernov. Ale toto nám nevydrží večne. My máme tiež svoje obrovské problémy a je načase ich riešiť.
To znamená, možno nie uťahovať opasky, ale vyhrnúť si rukávy a začať makať, pretože produktivita práce nám klesá.
Toto znelo ako z päťdesiatych rokov…
No a čo? Je to pravda.
My si nepamätáme túto dobu, ale pamätáme si filmy z týchto obdob, z tejto doby, ale áno, áno, je to tak. Treba mať ochotu riešiť problémy a riskovať pri nich, lebo dneska. dnešný problém politiky nielen slovenskej, ale aj európskej je, že je veľmi lokálna a veľmi krátkodobá a veľmi krátkozraká. Aj keďže voľby, ten cyklus je krátky, tak sa žije od jedných volieb k druhým. Tu by som si proste prial, každý by si mal priať trochu viac konsenzu a viac väčšej ochoty vidieť nejakú víziu, trochu viac držať, proste ťahať za jeden povraz.
V tých päťdesiatych rokoch to bolo, že naraz, aj si uťahovali opasky a ešte museli aj viac pracovať.
Áno, áno, to bolo jednoducho. To bolo iba, iba jeden tomu velil vtedy, takže to bolo oveľa jednoduchšie.
Pán guvernér, veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si našli čas pre našich divákov. Želám príjemný večer.