Guvernér Peter Kažimír v Téme dňa o prognóze vývoja ekonomiky, ale aj menovej politike ECB (TA3)
„Naživo v štúdiu televízie TA3. Vitajte u nás.
Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska: „Ďakujem. Dobrý večer.“
Peter Bielik: „A som rád, že sa usmievate, lebo na tej poslednej tlačovke sme vás takmer nespoznávali. Vy ste boli vždy taký žoviálny, takí uvoľnenejší, a tam to vyzeralo ako naozaj predpovede, Jóbove zvesti a rôzne iné hororové emócie, ktoré z toho išli.“
Peter Kažimír: „Ja som ale stále životný optimista a tí, ktorí ma poznajú, vedia, že mám rád humor, ale je pravdou, že, že mám rešpekt voči tej téme, o ktorej sme hovorili a budeme o nej aj dnes večer hovoriť, a mám, myslím si, že aj veľký rešpekt k možným následkom hlavne na konkrétnych ľudí, na konkrétne rodiny možno s nižšími príjmami, ktoré, ktoré sú, ktoré sú a budú zrejme v najbližších dvoch rokoch vystavené situácii, na ktorú neboli v minulosti zvyknutí.“
Peter Bielik: „Tak poďme si to rozdeliť na drobné alebo rozmeniť na drobné. Môže budúci vývoj zásadne ovplyvniť, môžeme ho ovplyvniť aj my sami alebo sa jednoducho už len zvezieme na tých globálnych trendoch, to, čo sa deje jednoducho vo svete, sa nám jednoducho nevyhne, nech robíme, čo robíme?“
Peter Kažimír: „Úplne otvorene, krátkodobo s tým nevieme nič zásadné urobiť, hej, je to, ako keď proste sa sánkujete z kopca, takže sa treba poriadne držať a treba si dávať pozor. Takže tá situácia je naozaj vážna, je vážna aj práve preto, že ju nevieme úplne čítať, vstupuje do nich, do nej proste veľa, veľa faktorov. Nebude to prvý raz, keď proste pomenujem to, že o našich životoch čoraz viac rozhodujú ľudia v uniformách a nie politici, ekonómovia. Proste sú tu tie úplne nové javy, s ktorými nevieme úplne narábať každý deň tak, ako by sme si predstavovali, nevieme proste nájsť tú, tú správnu medicínu, COVID pandémia, logistické problémy krížom-krážom po svete, vojna, vážne proste prúdy ľudí, utečenci. Takže v tejto situácii krátkodobo to veľa nevieme zvládnuť, tam, tam je kľúčová úloha naozaj štátu z pohľadu toho, aby pomohol tým najslabším a tým, ktorí sú najviac vystavení, by som povedal, takým krátkodobým šokom, a tie skupiny veľmi dobre, skupiny obyvateľstva veľmi dobre poznáme a je to krížom-krážom po celej Európe, hej, čiže v tomto pohľade by sme neboli žiadny, žiadny originál, ale potom sú tu strednodobé a dlhodobé výzvy, kde máme väčšie alebo menšie šance. Svet sa naozaj mení, ak Slovensko bolo veľmi úspešným príkladom globalizácie, a to naozaj bolo, dovozom proste zahraničného kapitálu a skonštruovaním modelu ekonomiky, ktorý bol proste do veľkej miery založený na, na svojej otvorenosti, na závislosti na zahraničnom obchode, na vývoze skvelých výrobkov ako výsledku kombinácie dobrého umu a schopnosti našich ľudí a zahraničného kapitálu, tak tu sa naozaj menia podmienky. A ak, ak globálna, globálne nadnárodné firmy hľadali v minulosti čo najlacnejšie vstupy, ak si objednávali taký náhradný diel z Filipín, taký z Mexika, taký z Vietnamu, tak pochopili v čase pandémie, že je to vlastne obrovské riziko z pohľadu just in time dodávok, dodávok jednotlivých súčiastok na to, aby sme mohli zmontovať celok, ak to poviem takto jednoducho. A tento trend sa naozaj mení a rozhodnutia, investičné rozhodnutia začínajú byť bližšie k výrobným kapacitám, kde sa, kde sa finišuje výroba, kde, kde je výskum a podobne. A toto je na jednej strane príležitosť aj, aj pre nás, pretože sme blízko veľkých, veľkých mocností ekonomických, ako je, ako je Nemecko napríklad, ktoré vždycky de facto rozhodovalo v našom geopolitickom priestore o tom, ako, ako budeme žiť a ako sa budeme mať. Takže to, to sú veci, o ktorých vieme hovoriť. A samozrejme, samozrejme, o tom, je to aj o schopnosti byť, byť rezistentní, byť odolnejší, lepšie pripravení na časy, ktoré nemusia byť úplne bezproblémové. A to sú, samozrejme, domáce úlohy aj, pre vlády, aj pre mimovládny sektor a mám na mysli výšku dlhu, fiškálnu disciplínu, nejaký plán konsolidácie, ktorý bude musieť prísť po mesiacoch, štvrťrokoch, rokoch bez rozpočtových pravidiel, ale je to aj o schopnosti využívať európske štrukturálne fondy, mať ochotu a odvahu pozrieť sa konečne na, na, na náš vzdelávací systém, priznať si, že potrebujeme mať normálne priznanú, racionálnu, rozumnú migračnú politiku, ktorá nie je hriechom, sme ju, sme ju schopní pod tlakom proste veľmi efektívne riešiť, ale nemáme žiadny premyslený plán, ako majú iné krajiny, ktoré bojujú, bojujú s starnutím, alebo dokonca s exodusom mladých ľudí z niektorých častí našej krajiny. Takže, takže to sú veci, to sú také dlhodobé choroby, hej, ktoré, a slabosti, ktoré, ktoré máme. A my ten zoznam, ten škaredý zoznam veľmi dobre poznáme, druhá vec je, či sme ich ochotní riešiť, či na to máme odvahu a či sme na to pripravení.“
Peter Bielik: „No, tak to vyzerá na celkom slušnú prestavbu celého štátu, pretože naozaj sme boli tých dvadsať – dvadsaťpäť rokov budovaní ako proexportná ekonomika, v podstate montážna dielňa, samozrejme, s všetkými tými pridanými hodnotami, čo to má, ja to nechcem znižovať, ale teraz, ak teraz naráža globalizácia, ako ste povedali, na nejaké svoje limity, tak čo, budeme sa musieť spoľahnúť viac na vnútornú spotrebu, budeme posilňovať štát, ako to bolo kedysi, to znamená budeme chcieť byť robustnejší v sociálnych službách, budeme chcieť byť robustnejší v tých nevýrobných sférach, toto sú tie riešenia, o ktorých hovoríte?“
Peter Kažimír: „Hovoríme o novom biznismodeli, ktorý viac musí byť koncentrovaný na pridanú hodnotu, hej? To je ako, ak máte proste krajiny, ktoré, ktoré majú to šťastie, že majú veľké nerastné suroviny, tak často ich, tento poklad skazí im vlastne budúcnosť tým, že, že nie sú schopní dať pridanú hodnotu, lebo proste draho predajú surovinu, a to ich, vlastne, im proste pokazí ich budúcnosť. Netýka sa to, samozrejme, všetkých takýchto krajín, ale tam je veľmi dôležité myslieť, myslieť na budúcnosť. Takže, takže v našom prípade, a ja nemám rád výraz montážna dielňa, je to niečo, čo je také proste ako keby trochu ponižujúce, ale my sme vysoko sofistikovaná, špecializovaná montážna, nie montážna dielňa, ktorá sa ale venuje veľmi sofistikovanému typu strojárenstva a proste oblasti priemyslu, ktorá je veľmi komplexná vo svojej, vo svojej podstate. Viete, ak tu máme štyri významné fabriky, automobilky, možno o chvíľu bude ďalšia, tak ale to kľúčové je ďalších tristopäťdesiat – štyristo malých, stredných, väčších dodávateľov náhradných dielov, ktorí ale exportujú do celého sveta, nielen týmto štyrom dodávateľom. Takže ja poznám všetky tie teoretické výhrady o tom, že sme príliš závislí na automobilovom priemysle, ono to logicky, akademicky je proste pravdivý výrok, ale v skutočnosti nás automobilový priemysel zatiaľ vytiahol z každej šlamastiky, v ktorej sme boli, a či to už bola kríza v roku 2009, a to bola teda nejaká kríza, alebo ďalšie a ďalšie menšie krízy, ktoré, bohužiaľ, veľmi, veľmi často začínajú proste prichádzať v istých vlnách. Takže nás tento typ industry, tento typ priemyslu proste zatiaľ nesklamal, ale je pravdou a treba si povedať, že je čoraz horšie pre našich investorov hľadať to najvzácnejšie, a to je pracovná sila, hej? My nemáme dostatok ľudí, to vám povie každý zamestnávateľ na Slovensku, či hovorí alebo nehovorí po slovensky, každý vám povie, že najväčší problém sú ľudia, hej, takže. A to nie je o tom, že by sme mali zlú mentalitu, my, my nemáme proste dostatok kvalifikovaných ľudí. A to je, samozrejme, spojené so systémom, s našim vzdelávacím systémom, s našim, s exodusom našich mladých ľudí do zahraničia, hej, ktorý je z istej časti proste prirodzeným javom, mladí ľudia chcú cestovať, chcú poznávať nové kultúry, ale majú, mali by mať aj snahu v nejakom čase sa potom proste vracať. Takže toto je proste komplexný prístup k najdôležitejšiemu výrobného faktoru, výrobnému faktoru, faktoru, ktorým sú ľudia, áno?“
Peter Bielik: „A v čom by mal byť tento nový obchodný model teda Slovenska?“
Peter Kažimír: „Ten obchodný model kľúčovo má byť založený na schopnosti pridávať väčšiu pridanú hodnotu. A tou je, je proste sofistikovaná výroba, je to, proste je to výskum a je to istá miera diverzifikácie v ďalších oblastiach, sú to rôzne inovácie, o ktorých donekonečna hovoríme. Či sú to finančné služby alebo inovácie v priemysle, to je úplne jedno z tohto pohľadu, proste dôležitý je progres, v každom, v každom prípade.“
Peter Bielik: „Takže potiahnuť to ďalej, to, čo máme v súčasnosti, nie to od základu meniť, ale dostať to na vyššiu úroveň.“
Peter Kažimír: „Život sa nedá, tie podmienky sa nedajú akože takto proste zmeniť, to nie je možné. Akože pre nás je dôležité mať, samozrejme, čo najprijateľnejšie podnikateľské prostredie, vypočítateľnú politickú scénu, istý druh stability proste je, je, je nevyhnutný.“
Peter Bielik: „Takže všetko to, čo nemáme v podstate, OK.“
Peter Kažimír: „To je všetko to, čo sme možno niekedy sčasti mali a sčasti, raz to proste prichádza, raz to odchádza. Je to proste vec, ktorú si možno aj musíme zaslúžiť.“
Peter Bielik: „Čo sa týka automobilového priemyslu, tam sa bude musieť zviesť veľký boj medzi elektrinou a vodíkom. Vieme, ako to v súčasnosti je z hľadiska politického nastavenia, Richard Sulík fandí vodíku, automobilový priemysel o tom nechce zatiaľ ani počuť, tak uvidíme. Poďme sa pozrieť na to, čo trápi vás najviac, a to je vývoj inflácie. Ako vyzerá teda tá aktuálna prognóza z hľadiska výšky inflácie a z hľadiska dĺžky tej inflácie, ako dlho to môže trvať?“
Peter Kažimír: „No, keby sme hovorili o výške, tak keby som použil športovú, športový výraz, tak na výsledkovej tabuli by svietili dve jedenástky, jedenásť jedenásť. A to sú, bohužiaľ, proste naše odhady, ako vidíme priemernú infláciu za rok 2022, za tento rok, a ako by mohla vyzerať inflácia v budúcom roku. To znamená, to sú dvojciferné čísla, to je niečo, čo sme tu proste nepoznali. Ako možno si niektorí pamätáme, a keď si to pamätáme, tak nás to až tak netrápilo v deväťdesiatych rokoch, to sme boli obaja asi mladí, oveľa mladší a asi nás to až tak netrápilo, keď tie inflačné čísla boli krátke obdobie vyššie, ale pravdou je, že medzi rokmi 2009 až 2020 je tá priemerná inflácia niekde iba okolo jedného percenta. A až minulý rok sa to začalo šplhať niekde k štyrom – štyri a pol percentám, hej to už tak, by som povedal, zdvihli ľudia obočie, že čo to je za nový fenomén, že niečo je drahšie, pretože niektorí to nikdy nezažili a niektorí to zažili naposledy pred pätnástimi – dvadsiatimi rokmi. No a ten vývoj, ktorý prichádza na najbližšie dva roky, a žijeme uprostred neho, je, hovorí o dvojciferných číslach, čiže desať, jedenásť, každý mesiac je to horšie. My naozaj robíme štyri oficiálne prognózy do roka a dvanásť neoficiálnych pre, pre seba a každý mesiac sú proste naše prognózy v podstate staré a tá situácia sa zhoršuje, pretože, samozrejme, čísla donáša potom Štatistický úrad a sú to proste prekvapenia. A nie sú to prekvapenia len u nás, ako čísla, v Estónsku je dvadsaťpercentná inflácia, proste šialené číslo, hej, v Nemecku, s ktorým máme tak strašne veľa z hľadiska, z hľadiska ekonomiky, je to, je to číslo niekde okolo proste ôsmich percent.“
Peter Bielik: „A obávajú sa recesie, vo veľkej ekonomike, v Nemecku.“
Peter Kažimír: „Všetci sa môžeme obávať aj recesie, to je proste scenár, ktorý, ktorý môže reálne nastať, ale skôr v takej, zatiaľ skôr v takej podobe technickej recesie, ktorá by mohla trvať podľa nás veľmi krátko, ale takýto vývoj je veľmi, veľmi spojený s témou, ktorú ste tu riešili tých predchádzajúcich štyridsať minút. A neviem, dozvedeli ste sa o tom, kedy skončí vojna?“
Peter Bielik: „No.“
Peter Kažimír: „Lebo, lebo to je proste absolútna základná otázka, na ktorú ani vy, ani, ani my nevieme odpovedať, nevedia na ňu odpovedať zrejme ani naši lídri na summite, ktorý práve aktuálne proste prebieha. A áno, keby, keby sa konflikt zhoršil, tu už nehovoríme ani o zamrznutom konflikte, ak by sa zhoršil napríklad naozaj náhlym prerušením dodávok základných energetických nosičov, napríklad plynu alebo v nejakom neskoršom období jadrového paliva, tak, tak, tak potom budeme čeliť naozaj vážnemu možnému ekonomickému prepadu a hovoríme o niekoľko, proste o recesii v niekoľkých percentách, hej, to sú proste odhady. Samozrejme, vtedy by musela nastúpiť téma solidarity Európskej únie, pretože proste v Európskej únie, únii sú krajiny, ktoré sú naozaj veľmi rôzne vystavené tejto, tejto situácii. Verte mi, že na Iberijskom polostrove proste túto tému ľudia pri káve alebo pri večernom pive neriešia, nevnímajú, je to pre nich príliš ďaleko, rovnako ďaleko, ako pre nás boli tie tisíce utečencov zo severnej Afriky, ktoré, ktoré každý deň pristávali v gumených člnoch na, na španielskych pobrežiach, hej, to bolo pre nás tiež niečo, proste čo nebolo hmatateľné a na dosah, ale vojna, vojna na Ukrajine a vôbec konflikt na východ od našich hraníc je, má veľmi reálny dosah proste na to, ako sme aj my vnímaní ako krajina. To má dopad dokonca aj na rizikové prirážky na naše dlhopisy, pretože my patríme spolu s baltskými krajinami a s ďalšími krajinami, ktoré hraničia s Ukrajinou, geograficky, úplne logicky, pre investorov, ktorí sedia v londýnskej City, patríme medzi rizikové a viac rizikové krajiny automaticky tým pádom. Takže, takže to sú proste nové fenomény, na ktoré si musíme proste zvyknúť, a z istého pohľadu za ne budeme musieť aj zaplatiť.“
Peter Bielik: „Teraz sa vás opýtam možno ako bývalého ministra financií viac. Igor Matovič priznáva, že má takpovediac nabitú kreditku. On si požičal do Všeobecnej pokladničnej správy tie lacné peniaze, keď ešte teda boli lacné, dokonca so zápornými úrokmi a tak ďalej, v rozmedzí, a teraz neviem, nepoznáme úplne presne to číslo, medzi siedmimi a desiatimi miliardami. Naposledy, keď tu sedel, mi tvrdil, že to má na splácanie nášho dlhu. Otázkou je, prečo teda ten dlh nespláca rýchlejšie, keď máme tieto lacné peniaze požičané a v súčasnosti je asi ťažko predpovedať, že tie peniaze budú lacnejšie, alebo že si požičiame ešte inak, výhodnejšie, jednoducho toto sú, to je to maximum možného zrejme, čo sme z hľadiska lacných peňazí dokázali získať. A pokiaľ viem, tak jedno percento HDP, ak teda o ňom hovoríme, je zhruba jedna miliarda. Keď máme teraz sedem až desať miliárd niekde odložených, nevedeli by sme ich použiť efektívnejšie, ako že nám niekde ležia?“
Peter Kažimír: „Takto. Po prvé, možno som príliš konzervatívny, ale, ale nesluší sa úplne hovoriť o tom, koľko má štát peňazí, to vám hovorím naozaj smrteľne vážne. či ich má veľa alebo málo, to sú proste informácie, s ktorými disponujú ľudia, ktorí nimi majú disponovať.“
Peter Bielik: „Tak pán minister financií súčasný to vzal inak a túto informáciu povedal.“
Peter Kažimír: „Je úplne, takto, je verejný, je verejnou informáciou, aký je emisný plán krajiny, hej? To znamená, my si ročne požičiavame niekde okolo siedmich – ôsmich miliárd ročne úplne štandardne a je úplne jasný plán, kedy máme splatné dlhopisy, dlhy z minulosti. A v podstate absolútna väčšina tých emisií našich dlhopisov je použitá práve na splácanie starých dlhov, čiže ten dlh sa neustále roluje. Potom ďalším dôvodom emisie je, samozrejme, deficit. To znamená, ak krajina hospodári deficitne, čo naša krajina hospodárila vždy v svojej modernej histórii zatiaľ, tak, tak to potrebujete vykryť opäť emisiou štátnych dlhopisov. Takže ten emisný plán sa skladá vlastne z plánu a ten je úplne jasný, dlhu, ktorý treba zaplatiť, a nového dlhu, ktorý, ktorý vzniká. Samozrejme, sú situácie a boli aj v minulosti, keď je rozumné sa predzásobiť. To je možno aj téma, ktorú ste zachytili v súvislosti so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, to je čistý verzus hrubý dlh. Takže tam, to je príliš technická debata na túto večernú hodinu, ale pravdou je, že niekedy, a to je úplne aj sedliackym rozumom pochopiteľná záležitosť, že, že môžu byť obdobia, keď je rozumné, hlavne v obdobiach veľkej neistoty mať, sedieť na peniazoch, ak by som to takto povedal, úplne po lopate. A myslím, že to sa udialo v roku 2020, pretože to bol šokový rok nástupu pandémie, keď sa naozaj na chvíľu opäť trhy zavreli, a kto mal peniaze a zásoby, mal, kto nemal, tak proste ozelenel možno alebo mal nejaké iné problémy, ale to sa našej krajine tiež akože nestalo, niekto tu neozelenel, nikto neodpadol, každý dostal výplatu, krajina si proste dostála svojich záväzkov, ale je aj pravdou, že, že bolo proste výhodné si ďalej požičiavať. Takže, ak dneska nejaká rezerva je, a ja nedisponujem týmito číslami, tak, tak, tak je primárne určená na tie dva účely, ktoré som spomínal, na splatenie starých dlhov a tam je jasný kalendár, ktorý neviete veľmi predbehnúť, to, to by som, predčasné splácanie, s tým by museli súhlasiť tie tisícky drobných veriteľov, ktorí, ktorí sú za tými veľkými spoločnosťami, ktoré, ktoré obchodujú na trhu medzinárodnom finančnom, takže, a druhá možnosť je, záležitosť je, ako skončí deficit, a o tom vždycky najviac vie ministerstvo financií. To všetci ostatní okolo toho len mudrujeme, ale pravdou je, že najviac o tom vie minister financií a jeho ľudia, hej, a to je úplne správne a tak to má aj byť.“
Peter Bielik: „Dobre, takže sedíme na peniazoch, nevideli by ste pre ne nejaké lepšie využitie?“
Peter Kažimír: „Tak, viete, to, to sú peniaze, ktoré sa dajú použiť iba zákonným spôsobom, hej, to znamená, sú jasné povedané pravidlá, to, čo nie je v štátnom rozpočte, tak je, je ťažko z nejakých dodatočných emisií proste nejako platiť. Vy musíte dokonca svojim veriteľom dopredu oznámiť, akým, na aký účel tie peniaze používate. Takže, z tohto pohľadu to, to nie je možné použiť na iný účel, ako som, ako som proste pomenoval. A to, zvyšok je už proste naozaj mikromatematika o tom, že či v časoch, keď sú veľmi malé úroky na úložkách, niekto by mohol porovnať teda, či na tom strácame alebo niečo, niečo zarábame, ale treba povedať, že za, za prácou s peniazmi sú naozaj skvelí odborníci, ktorých osobne som mal tú česť poznať.“
Peter Bielik: „Dobre, takže zase toto ako problém nevidíte.“
Peter Kažimír: „Hovorím o ARDAL, o Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity a hovorím o Štátnej pokladnici. A to sú proste tímy ľudí, ktorí veľmi dobre vedia, čo robia.“
Peter Bielik: „Kratučko, pán guvernér, ak dovolíte, ako by mala Európska centrálna banka momentálne reagovať, čo sa týka úrokových sadzieb? Už sa naplno hovorí, že to bude teraz počas leta, že to nebude teda až na konci roka, ako pôvodne sa predpokladalo, príde k zvýšeniu úrokových sadzieb. Kde by ste videli vy takú tú úrokovú sadzbu, ktorá by dokázala aspoň trošku potlačiť tú infláciu smerom dole?“
Peter Kažimír: „Okolo centrálneho bankárstva a rozhodnutí v centrálnom bankovníctve je veľa tajomstva, ale toto naozaj tajomstvo nie je, to, čo ste pomenovali. Áno, na zasadnutí pred dvoma týždňami v Amsterdame rada guvernérov rozhodla o tom, že jednak zastavuje program na kúpu aktív po mnohých rokoch, proste prestáva takzvané kvantitatívne uvoľňovanie, a tak sa udeje od prvého júla, a jednak sme, vlastne avizujeme, čo je relatívne progresívny postup, avizujeme, že v júli, na júlovom zasadnutí, to bude niekedy koncom júla, prvýkrát po mnohých, mnohých, mnohých rokoch zdvihneme sadzby a vysoko pravdepodobne to bude o dvadsaťpäť percent bázických bodov, čo znamená o štvrť percenta ľudskou rečou. A predpokladáme, že v septembri rozhodneme opäť o zdvihnutí sadzieb a tento krát o pol percenta. To je to, k čomu sa dneska verejne hlásime na základe údajov, ktoré sme mali k dátumu rokovania v Amsterdame, čiže na základe posledných májových čísel o inflácii v eurozóne. Bude pre nás, samozrejme, dôležité, po mesiacoch ako sa to bude vyvíjať, aké budú čísla za jún, a to bude kľúčové pre rozhodnutie v júli, a potom následne čo bude cez prázdniny. Takže my sa budeme, keďže hovoríme, že sme, sa rozhodujeme za, na základe reálnych informácií a reálnych čísel, tak ten trend je jasný, hej, to znamená, ideme, otáčame ako keby od uvoľňovania k sprísňovaniu, aj keď hovoríme to, hovoríme o normalizácii. V prvom kroku sa chceme dostať konečne do, do sféry reálnych čísel, to znamená plusových týždeň, hej, lebo sme, sme roky mali vlastne negatívne základné sadzby. No a ak by ste ma opýtali, kde by to mohlo skončiť, tak tak, ako to vidíme dnes, tak, tak niekedy, ak by sa situácia zásadným spôsobom nezhoršila, tak by sme niekedy o rok mohli byť niekde asi o dve percentá vyššie, ako je to dnes, to znamená niekde medzi okolo jeden a pol až dvoch percent sadzby, hovoríme o základných sadzbách. Samozrejme, finančné trhy už reagujú, banky.“
Peter Bielik: „Čo sme, to sme naozaj roky nemali.“
Peter Kažimír: „To sme roky nemali, ale na to sa treba reálne proste pripraviť. A ak naše, ak naše odhady o rok budú také, že to vidíme stále zle, lebo proste my sa dívame na obdobie rok a pol a dva roky dopredu, pred nás, čiže teraz cielime vlastne na výšku inflácie v roku 2004, a ak budúci rok budeme vidieť infláciu v roku 2005 stále naďalej nad náš cieľ, tak budeme musieť v podstate pokračovať.“
Peter Bielik: „2025.“
Peter Kažimír: „Budeme musieť pokračovať so zvyšovaním sadzieb ďalej.“
Peter Bielik: „Pán guvernér, potom, samozrejme, nastane takáto, mikropočítanie, keď sa to prejaví na hypotékach, keď sa to prejaví na úveroch.“
Peter Kažimír: „To sa deje už dnes.“
Peter Bielik: „To bude, to bude dobrá príležitosť, aby sme si to rozobrali podrobnejšie.“
Peter Kažimír: „To sa deje už dnes a na to reagujú, samozrejme, banky a všetci, ktorí proste pracujú s peniazmi, Na to zareagovali klienti. Máme za sebou niekoľko mesiacov obrovského tlaku na refixácie, to znamená, banky dávali klientom možnosť, tak, ako minister Sulík prišiel vlastne s nápadom možnej fixácie alebo predpokladaného vývoja cien plynu pre, pre domácnosti pri dohode na tom, ako to bude vyzerať najbližšie štyri roky, tak, tak podobne banky dali možnosť za poplatok ľuďom vlastne fixovať si úrokovú sadzbu.“
Peter Bielik: „Myslel som, že keď sa, keď sa naplno prejaví aj, aj to zvýšenie tých úrokových sadzieb, tam sa potom naplno prejaví aj to prerátavanie, aj keď samozrejme, sa na to už momentálne finančné inštitúcie intenzívne pripravujú. Európska centrálna banka sa tým vôbec netají, týmto zámerom. Veľmi pekne vám ďakujem, pán guvernér, za to, že ste si dnes večer našli čas pre našich divákov.“
Peter Kažimír: „Ďakujem za pozvanie. Krásny večer ešte aj vám.“
Peter Bielik: „Príjemný večer.“