Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth v Ekonomika TA3: Analytici očakávajú lepšie čísla ako pred pár mesiacmi. 

Andrej Horváth, moderátor: „Pri téme ekonomickej prognózy ešte zostaneme. Analytici očakávajú lepšie čísla ako pred pár mesiacmi. Samozrejme, situácia sa môže rýchlo zmeniť, keďže vojnový konflikt na Ukrajine nie je stále zažehnaný. Viac si o prognóze poviem s Michalom Horváthom, hlavným ekonómom Národnej banky Slovenska. Dobrý deň, pán Horváth.“

Michal Horváth, hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska: „Dobrý deň prajem.“

Andrej Horváth: „Počuli sme to aj u úst guvernéra Petra Kažimíra. Tá inflácia budúci rok nebude až taká dramatická ako analytici Národnej banky v septembri očakávali, nie osemnásť percent, ale tých predpokladaných desať percent. Čo sa odvtedy stalo?“

Michal Horváth: „Zásadným spôsobom k zlepšeniu tohto výhľadu prispeli opatrenia, ktoré medzičasom vláda ohlásila v oblasti regulovaných cien energií. Už na jeseň sme hovorili, že ak vláda prijme ďalšie opatrenia, tak tá inflácia by nemusela byť v budúcom roku osemnásť percent, ale mohla by byť podstatne nižšia. No a presne to sa stalo, ba dokonca vláda ohlásila opatrenia, ktoré sú ešte štedrejšie, s akými sme aj v tom lepšom scenári rátali na jeseň. Takže preto ten pokles na očakávaných desať percent v budúcom roku.“

Andrej Horváth: „K tým opatreniam sa ešte dostaneme, mňa by ale teraz zaujímali ceny potravín, pretože tie sa do veľkej miery týkajú ľudí a tento rok rástli skutočne výrazne, až šestnásťpercentným tempom. Spomalí sa tento rast budúci rok?“

Michal Horváth: „Veríme, že áno. Ten vývoj tento rok v zásade sa niesol v znamení rastu cien potravín. Vzhľadom na to, že domácnosti boli vďaka regulačnému mechanizmu ako keby chránené od vývoja na svetových trhoch s energiami, hlavným ťahúňom inflácie v tomto roku boli ceny potravín. Na konci roka sú zhruba o štvrtinu drahšie ako na konci predošlého roka. Samozrejme, dajú sa vypichnúť jednotlivé kategórie, ktoré rástli oveľa viac, ale tak v priemere to vychádza na tú štvrtinu. Momentálne ceny na svetových trhoch naznačujú obrat a veríme, že v priebehu budúceho roku by sa tempo rastu cien potravín mohlo spomaliť do jednociferných čísel.“

Andrej Horváth: „A prečo práve tak výrazne rástli ceny potravín? Súvisí to teda aj s cenami energií, keďže ide o prepojené nádoby? Tie transfery potravín, výroba a tak ďalej niečo stoja. Takže premietli sa do tých potravín práve tie ceny energií?“

Michal Horváth: „Je tam niekoľko faktorov a dôležitý faktor sú samozrejme ceny energií, ale nielen ako priamo vstup do výroby, ale napríklad poľnohospodárstvo používa aj hnojivá, ktorých výroba je závislá na plyne, a vieme, ako sa vyvíjali ceny plynu v priebehu tohto roku, takže aj to predražilo poľnohospodársku výrobu. Okrem toho sú tam aj iné veci. Ešte stále na svetový vývoj doliehalo postpandemické otváranie ekonomiky a rast spotreby aj potravín v celosvetovom meradle. A okrem toho karty zamiešala úplne zásadným spôsobom agresia Ruska voči Ukrajine, ktorá vytvorila obrovskú neistotu na trhu najmä s obilím, vzhľadom na to, že práve tieto dve krajiny sa vo významnej miere podieľajú na svetovej produkcii a vývoze obilia.“

Andrej Horváth: „Ako to vyzerá s rastom miezd? Pokryjú tie vyššie mzdy, pokiaľ teda firmy zaplatia zamestnancom nejakú časť navyše, tú vyššiu infláciu, alebo ľudia reálne chudobnejú?“

Michal Horváth: „Očakávame, že v budúcom roku približne áno. Tento rok ľudia stratili časť svojej kúpyschopnosti, reálne príjmy poklesli zhruba o štyri percentá, ale v budúcom roku vzhľadom na to, že rast regulovaných cien energií nebude až taký vysoký, zhruba tie nárasty, ktoré vidíme, očakávame, nárasty miezd by mali pokryť zvýšené náklady, zvýšené ceny.“

Andrej Horváth: „Nerástli len ceny potravín, ale aj ceny nehnuteľností, a to posledné roky o desiatky percent. Čo očakáva Národná banka? Utlmí sa tento rast, alebo bude pokračovať naďalej? Vieme, že realitné agentúry už upozorňujú na to, že dochádza k obratu tohto trendu, aspoň v tom, že ceny postupne rastú pomalšie.“

Michal Horváth: „Rast cien nehnuteľností, ako ste povedali, už spomaľuje. Dokonca v niektorých regiónoch vidno ako keby mierne poklesy. Do budúcna teda samozrejme nemožno očakávať tie dvojciferné rasty, ktoré sme videli v uplynulých rokoch, ten trh sa zrejme trochu ochladí, tempo rastu sa zmierni. Dôležité je sa zamerať na tie okolnosti, ktoré ovplyvňujú vývoj na trhu s nehnuteľnosťami. Očakáva sa ďalší rast úrokových sadzieb. Tá príjmová situácia obyvateľstva, aj keď v budúcom roku bude lepšie ako sme čakali, ale v tých ďalších rokoch je situácia veľmi neistá vzhľadom na to, že nevieme, čo bude s cenami energií, čo bude s rôznymi vládnymi opatreniami, a zároveň ale aj sledujeme, že momentálne sa dosť veľa stavia a dokončuje, takže aj ponuka na trhu sa zvyšuje. Tieto faktory všetky ako keby naznačovali, že aj dopyt bude slabší, aj ponuka sa zlepšuje, takže cenový vývoj bude zrejme tlmený v nasledujúcom období.“

Andrej Horváth: „Posuňme sa teraz trošku ďalej k ekonomickému rastu, k rastu hrubého domáceho produktu. Viaceré krajiny Európskej únie očakávajú budúci rok recesiu, napríklad Nemecko. Analytici Národnej banky v septembri tiež upozorňovali, že tento scenár je pre Slovensko reálny. Aké sú teraz vaše aktuálne očakávania?“

Michal Horváth: „Zlepšili sme očakávania aj v tomto smere. Ono všetko to súvisí presne s tými cenami energií pre domácnosti. Tým, že ony budú v istom zmysle zastropované, tak tá kúpna sila obyvateľstva zostane pomerne silná, čo podrží tú ekonomiku. V nasledujúcich mesiacoch sa zrejme nejakému ochladeniu nevyhneme, podobne ako aj v iných krajinách eurozóny. Predsa len, ten vývoj z tohto roka, keď reálne príjmy obyvateľstva klesali, dolieha aj na tú spotrebu u nás. Ale v priebehu budúceho roka, najmä v tej druhej polovici budúceho roka, keď očakávame, že sa už aj svetová ekonomika bude zotavovať, aj slovenská ekonomika by mohla porásť a tým pádom celoročne by sme mohli skončiť s pomerne solídnym rastom.“

Andrej Horváth: „To číslo by budúci rok myslím že malo byť okolo percenta a pol. Poznáme už aj štruktúru tohto rastu, ktoré faktory sa podpísali pod rast slovenskej ekonomiky, alebo lepšie povedané ktoré sa podpíšu?“

Michal Horváth: „Úplne zásadnou vecou je očakávaný masívny prílev eurofondov, kde máme takú špecifickú situáciu, budúci rok je špecifický z tohto hľadiska. Je to posledný rok, keď vieme čerpať prostriedky ešte z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia na úrovni EÚ, a meškáme dosť s čerpaním eurofondov, tak sa to celé sústredilo do jedného roka. To by malo vo výraznej miere posunúť verejné investície, ale aj súkromné investície, a toto bude podstatným spôsobom prispievať k rastu ekonomiky. Ale tiež, hovorím, domáca spotreba má byť stabilná, v minulosti sme čakali, že bude jej prepad, takže ona bude stabilizovať tú ekonomiku. A zároveň očakávame oživenie v exporte skôr v tej druhej polovici roka. Takže investície a export je to, čo asi najviac potiahne ekonomiku v budúcom roku.“

Andrej Horváth: „Čo sa týka ešte tých peňazí z eurofondov a plánu obnovy, ide o obrovské sumy, miliardy eur. Do akej miery myslíte, že Slovensko efektívne čerpá tieto peniaze?“

Michal Horváth: „Tak efektivita čerpania je pomerne otázna. Vidíme to koniec-koncov aj na celkových číslach za ekonomiku. Nedarí sa nám dobiehať životnú úroveň západných krajín, v poslednej dobe sa toto dobiehanie ako keby zastavilo. A práve tieto prostriedky sú určené na to, aby sme pripravili, modernizovali ekonomiku na rýchlejšie dobiehanie. V praxi vidíme, že to čerpanie v priebehu rokov je pomerne slabé a potom sa to všetko sústreďuje na koniec toho obdobia, v rámci ktorého vieme čerpať prostriedky, a vtedy je priorita minúť nejako a nie nutne efektívne a s najväčším potenciálom pre ekonomiku.“

Andrej Horváth: „Pán Horváth, už ste to spomínali, že tá inflácia bude nižšia v dôsledku toho, že vláda prijala viaceré opatrenia, v rámci ktorých chce kompenzovať alebo doplácať tie ceny energií, aby pre ľudí neboli také vysoké. To ale bude štát stáť nemalé peniaze. Aký to bude mať dopad na verejné financie a verejný dlh?“

Michal Horváth: „Samozrejme, a toto je presne tá druhá stránka, že na jednej strane máme lepší inflačný vývoj, očakávame lepší vývoj v ekonomike v budúcom roku, ale zároveň nás to bude stáť to, že to bremeno nesie štát, a tam očakávame zvýšenie deficitu verejných financií. Tento rok pravdepodobne skončíme niekde okolo troch percent, v budúcom roku až šesť percent. Treba podotknúť, že nie celá tá podpora pre ekonomiku v oblasti cien energií, čo odhadujeme na zhruba tri a pol miliardy eur, nie všetko je financované z dlhu. Budú aj nejaké špeciálne dane, očakáva sa, že sa odkloní časť eurofondov na tento účel, mimochodom, čo je tiež nie úplne účelné využitie tých eurofondov, ale istá časť pôjde samozrejme aj na dlh, takže na konci roka budeme ešte viac zadlžení, a to vytvára veľmi obmedzený priestor na podobnú podporu v oblasti cien energií v tých ďalších rokoch.“

Andrej Horváth: „Ten dlh by sa mal pohybovať okolo šesťdesiatich percent HDP. Je už toto vysoké číslo?“

Michal Horváth: „Pre krajinu, ako Slovensko, je to vysoké číslo. Samozrejme, máme ťažké obdobie za sebou. Mali sme pandémiu, prišla táto kríza spojená s vojnou a objektívne aj v týchto časoch energetickej krízy treba ľuďom pomáhať. Možno tú pomoc sme nastavili príliš štedro, nie je to vôbec cielené, nemotivuje ľudí šetriť energie, a tým pádom to verejné financie stojí veľa. Ale dôležité by bolo v tomto momente mať nejaký plán, ako sa dostaneme z tých šesťdesiatich percent nižšie, a ten plán vôbec nemáme.“

Andrej Horváth: „Teraz sa opýtam kľúčovú otázku v súvislosti s verejnými financiami. Keďže parlament vyslovil nedôveru vláde, aký to bude mať vplyv na vašu prognózu?“

Michal Horváth: „Ťažko povedať. Ako jediné, čo viem povedať, že sa tým pádom zvýšila neistota.“

Andrej Horváth: „Tie predikcie sú predpokladám naviazané na ten plánovaný štátny rozpočet.“

Michal Horváth: „Áno, predikcie sú naviazané na plánovaný štátny rozpočet, na realizovanie tých opatrení, ktoré vláda sľúbila. Myslím si, že je naďalej dobrý dôvod sa domnievať, že tie opatrenia budú zavedené. Bez toho by bola situácia veľmi, veľmi ťažká na Slovensku, a myslím si, že to si politická elita zrejme nedovolí vo volebnom či predvolebnom roku. Ale v každom prípade nie je dobré, že ešte aj teraz visia otázniky nad tým, ako to bude s tými cenami energií v budúcom roku.“

Andrej Horváth: „Je tu istá pravdepodobnosť, že rozhádaná opozícia a koalícia sa dohodne na rozpočte, parlament ho schváli, ale je tu ďalšia možnosť, možno ešte pravdepodobnejšia, že Slovensko prejde do rozpočtového provizória. V tom prípade podľa ministerstva financií by v štátnej kase bolo o osem miliárd eur menej. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by to bolo niečo viac ako dve a pol miliardy. Aký toto bude mať vplyv na život ľudí na Slovensku?“

Michal Horváth: „No dúfajme, že nebude to provizórium. Nie je dobré ísť do veľmi neistej situácie…“

Andrej Horváth: „Ale môžeme hovoriť teda aj v tomto scenári.“

Michal Horváth: „Áno. A pokiaľ sa jednoducho pozrieme na to, aké sú výdavky štátu v tomto roku a aké by boli očakávané v budúcom roku, je tam ten osemmiliardový rozdiel. Nedá sa však povedať, že toľko bude chýbať v budúcom roku. Verím kolegom v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, že to dobre vyrátali. Tam je niekoľko faktorov. V budúcom roku tie výdavky vo veľkej miere ovplyvňuje očakávané čerpanie práve tých eurofondov. V čase rozpočtového provizória sú z výdavkov vyňaté štátne sociálne dávky, na ktoré majú vždy byť peniaze, navyše tentoročný rozpočet obsahoval rôzne rezervy, ktoré ešte súviseli s pandemickou situáciou, a tým pádom navyšujú tie stropy, s ktorými by sa pracovalo v nejakom provizóriu v budúcom roku. Takže tá situácia nie je úplne zlá v budúcom roku, ale ideálne by bolo do neistých časov ísť s rozpočtom a s dostatočným množstvom peňazí.“

Andrej Horváth: „Ale podľa niektorých analytikov by v tom prípade bola ohrozená tá energetická pomoc ľuďom a firmám.“

Michal Horváth: „Ja si myslím, že na to sa peniaze napokon nejakým spôsobom nájdu. Je to riešiteľná situácia.“

Andrej Horváth: „Aktuálne ale sme svedkami situácie, kedy je nezhoda, čo sa týka memoranda Slovenských elektrární, a zatiaľ sa nevie teda, že či tie domácnosti budú mať zmrazené ceny alebo nie. Vnímate toto ako problém?“

Michal Horváth: „Áno, bolo by dobré, keby už tieto opatrenia boli dotiahnuté do úplného konca. Vnímam to ako diskusiu nielen o cenách elektriny, ale zároveň tam vieme, že prebieha paralelná diskusia o mimoriadnych daniach, ktoré by mali zasiahnuť Slovenské elektrárne. Takže verím, že nakoniec sa nájde nejaká dohoda, ktorá bude prospešná aj spoločensky, aj pre danú firmu.“

Andrej Horváth: „Pán Horváth, to bola moja posledná otázka. Ďakujem, že ste si našli čas a podelili ste sa s divákmi TA3 o informáciách prognózy Národnej banky.“

Michal Horváth: „Ďakujem veľmi pekne za príležitosť a príjemné sviatky prajem.“

Andrej Horváth: „Podobne.“

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.ta3.com/relacia/26847/analytici-ocakavaju-lepsie-cisla-ako-pred-par-mesiacmi-o-prognoze-viac-povedal-ekonom-horvath#article-wrapper