Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth varuje: Vláda miliardami uchráni domácnosti a firmy, ale realita nám raz zaklope na dvere (HNonline.sk)

Hlavný ekonóm NBS v rozhovore pre HN vysvetľuje, prečo sú vládne opatrenia v oblasti podpory domácností a firiem v energetickej kríze kľúčové pre hospodársky rast a inflačný výhľad našej krajiny. Zároveň Michal Horváth objasňuje, prečo je to len odloženie problému a ako nás to môže dobehnúť v budúcnosti. O menovej politike ECB sa v posledných dňoch veľa hovorilo a písalo, no odkaz hlavného ekonóma centrálnej banky s výhľadom do budúcnosti je jasný –pripravme sa, že úrokové sadzby pôjdu budúci rok vyššie. Nastal čas na revíziu inflačného cieľa, keď ho ECB nevie krátkodobo dosiahnuť?

V zimnej prognóze NBS naznačuje, že kľúčovým faktorom zlepšenia ekonomického výhľadu Slovenska je vládna pomoc s vysokými cenami energií. Bolo by rozpočtové provizórium problém?

Ohlásené opatrenia vlády v oblasti regulovaných cien energií zásadným spôsobom ovplyvňujú výhľad na budúci rok. Sú kľúčovým predpokladom toho, čo sme v našej predikcii hovorili nielen o raste, ale aj o inflácii. Bez tých opatrení by nenastal avizovaný pokles inflácie, či už oproti tomuto roku, alebo voči predošlej predpovedi. To isté platí pre predpoklad pomerne solídneho rastu ekonomiky v budúcom roku. Preto je veľká škoda, že vládne opatrenia ešte nie sú úplne dotiahnuté do konca a stále je okolo nich neistota. Rozpočtové provizórium nakoniec nebude. Nebolo by dobré, ak by sme išli do takto neistých časov s rozpočtovým provizóriom. Je lepšie mať pripravený riadny rozpočet aj s rezervami. Tiež by sa dalo filozofovať, že tie opatrenia by mohli byť lacnejšie, možno cielenejšie a efektívnejšie. Provizórium má svoje jasné a výrazné nevýhody, ale nemusí to byť úplne až taká katastrofa, ako by sa mohlo zdať.

Prečo si myslíte, že by to nebola až taká katastrofa?

Otázka rozpočtového provizória vôbec nie je jednoduchá. Z mesačných stropov, ktoré sa v tomto prípade uplatňujú, sú niektoré položky vyňaté. Práve to medziročné zvýšenie výdavkov, ktoré sa očakáva, je do veľkej miery kvôli očakávanému vyššiemu čerpaniu eurofondov, ktoré sú z tých stropov vyňaté a zároveň vláda má aj v rozpočtovom provizóriu povinnosť vyplácať štátne sociálne dávky. Tie sa majú vo výraznej miere valorizovať, takže to je ďalšia položka, na ktorú peniaze budú a treba tiež povedať, že v tomto roku rozpočet obsahuje rôzne rezervy, ktoré boli určené ešte na pandémiu. Neskôr sa výdavková strana rozpočtu v závere roka tiež zvyšovala o energetickú pomoc. Takže tieto faktory ako keby zmierňovali ten celkový vplyv rozpočtového provizória. Zďaleka to však nie je ideálny stav, ale výpadok by nedosiahol osem miliárd, čo sa niekedy spomína, ale bola by to menšia suma. Šikovná vláda by sa vedela v závere roka pohrať aj s presunmi peňazí medzi rokmi.

Myslíte si, že Igor Matovič je jeden z tých šikovnejších v tejto vláde?

To nebudem komentovať. Myslím skôr administratívu na ministerstve financií, kde sa určite nájdu šikovní ľudia, ktorí vedia takéto veci robiť. Podstatným obmedzením rozpočtového provizória by bolo to, že sa dá míňať presne jedna dvanástina toho rozpočtového balíka mesačne. To znamená, že tam nejaké presuny nie sú možné. Znížilo by to flexibilitu vyplácania pomoci v takýchto neistých časoch, keď nevieme, ako sa bude tá situácia v budúcom roku vyvíjať alebo kedy bude potrebné dávať peniaze na pomoc s energiami firmám. Nebolo by možné reagovať na nečakané situácie.

Ako konkrétne podporí energetická pomoc hospodársky rast v budúcom roku?

Najdôležitejšia vec je, že obyvateľstvo by bolo ochránené pred vysokým nárastom nákladov. Tým by sa zachovala kúpna sila domácností. Očakávame, že príjmy by rástli zhruba takým tempom ako inflácia, čo je podstatne lepšia situácia. Ešte na jeseň sme čakali, že reálne príjmy obyvateľstva budúci rok výrazne klesnú. Takže to by umožnilo výrazným spôsobom stabilizovať ekonomiku. Nad rámec toho očakávame veľký impulz z eurofondov. Budúci rok je špecifický tým, že je to posledný rok, v ktorom je možné čerpať peniaze z predošlého programového obdobia, ktoré sa skončilo v roku 2020. Ako to je u nás zvykom, obrovskú časť tých peňazí sme nechali na posledný možný rok. Očakávame, že veľká časť toho sa zrealizuje, a to podporí verejné aj súkromné investície, čo by malo zásadným spôsobom prispieť k rastu ekonomiky v budúcom roku. Taktiež očakávame, že po prechodnom ochladení sa v druhej polovici roka zotaví svetová ekonomika. Našim kľúčovým partnerom sa začne dariť lepšie, čo by malo podporiť vývoz zo Slovenska.

Myslíte si, že rast HDP potiahnu všetky jeho zložky, teda spotreba domácnosti, spotreba štátu, investície a čistý export naraz?

V podstate áno. V prípade spotreby skôr hovoríme o stabilite blízkej pozitívnej nule, ale dobrá správa je, že nenastane veľký prepad. Tým pádom v budúcom roku by mali prebrať opraty rastu skôr investície a do istej miery aj zahraničný obchod. Očakávame, že sa postupne bude normalizovať aj situácia s dodávkami komponentov, takže priemysel bude lepšie fungovať a aj zásoby budú možno menšie ako v tomto roku. Mohol by to byť pomerne dobrý rok.

Čína nedávno zrušila politiku nulovej tolerancie covidu, čo by malo zvýšiť dynamiku globálneho obchodu. Je toto ten efekt, o ktorom hovoríte, alebo máte na mysli globálne oživenie našich kľúčových partnerov ako Nemecko alebo Rakúsko?

Všetko to spolu súvisí. Čína ťahá aj Nemecko, ako aj celú svetovú ekonomiku, ale myslím si, že v priebehu budúceho roka sa očakáva aj oživenie v Spojených štátoch. V Číne je situácia momentálne kvôli pandemickej situácii zložitá a toto bude v najbližšom období prispievať dôležitou mierou do ochladenia svetovej ekonomiky nad rámec iných faktorov, akými je vysoká inflácia a z toho vyplývajúce spomalenie spotreby vo veľkých ekonomikách. Čína však môže byť budúci rok prameňom zaujímavých vplyvov. Po odznení pandemickej vlny sa začne znovu otvárať, viac obchodovať, čo bude znamenať vyšší dopyt. To sa týka najmä nerastných surovín, takže aj toto môže ešte ovplyvniť svetový vývoj cien plynu, ale aj ceny kovov. Tie v poslednom čase pomerne strmo poklesli a viac to súvisí s ochladením svetovej ekonomiky, takže môžeme čakať, že keď Čína opäť nabehne na svoje tempo, tak ceny kovov začnú opäť rásť. Z inflačného hľadiska otvorenie Číny predstavuje riziko vyšších cenových tlakov v globálnom meradle neskôr v budúcom roku.

Paradoxne ale výrobné ceny v Číne v novembri klesli o 1,3 percenta. Nečakáte teda taký efekt, že po roku exportovania inflácie bude aspoň krátkodobo vyvážať defláciu?

Krátkodobo to tak funguje. Ako som hovoril, ceny kovov a ceny energií sú momentálne na pomerne nízkej úrovni v porovnaní s tým, kde boli v polovici tohto roka. To je do veľkej miery aj tým, že sa Čína trápi s pandemickými problémami, ale napríklad aj problémami v sektore nehnuteľností.

Vráťme sa k tej energetickej podpore vlády ako pozitívnemu cenovému faktoru. Má to však aj odvrátenú stranu. Čo by ste vyzdvihli?

Má to dokonca tri druhé strany. Po prvé, hovoríme o protiinflačnom účinku v roku 2023, ale tým pádom sa otvárajú dva veľké otázniky ohľadne inflačného vývoja v roku 2024 a 2025. Druhou odvrátenou stranou je vplyv na verejné financie a ďalšie možné dôsledky v budúcnosti. A tretia vec je to, že tieto opatrenia sú nastavené tak, že pre obyvateľov znamenajú v podstate minimálnu motiváciu meniť správanie a šetriť energiami. K tomu prvému, teda neistote ohľadne inflácie v roku 2024 a 2025 treba povedať toľko, že momentálne to vyzerá na svetových trhoch s plynom a elektrinou tak, že keď sa súčasné očakávania premietnu cez náš regulačný rámec do cenovej hladiny v roku 2025, tak oproti tomuto roku by sa ceny energií na Slovensku pre obyvateľstvo mali zdvojnásobiť.

Teda stopercentný rast.

Áno, stopercentný rast. V budúcom roku z tohto očakávaného stopercentného rastu odkrajujeme minimum a zostáva tam ten zvyšok, ktorý budeme nejako musieť rozložiť v čase. Je, samozrejme, možné, že tie ceny napokon v budúcnosti klesnú podstatne výraznejšie, ale bol by to istým spôsobom zázrak. Pravdepodobnosť toho, že ceny by výrazne klesli, je momentálne veľmi malá.

Ani keby sa náhle skončila vojna na Ukrajine?

Myslím si, že ani vtedy nie. Vo svetovej ekonomike sa naštartovali hlboké štrukturálne zmeny, ktoré sú v súlade s trvalo vyššími cenami energií. To sa týka najmä tradičných zdrojov, o ktorých sa tu rozprávame. Takže návrat na pred-krízové úrovne alebo niečo podobné v zásade nečaká nikto. Z toho vyplýva, že sa u nás budú musieť niekedy tie ceny zreálniť. Budúci rok budeme žiť v takej paralelnej realite, ako keby sa nás svetový vývoj netýkal, ale jeden deň nám realita zaklope na dvere a my jej ich budeme musieť pootvoriť. Toto potom súvisí s tou fiškálnou otázkou. Budúci rok sa vláda rozhodla minúť nejakých zhruba 3,5 miliardy na to, aby uchránila domácnosti a firmy od trhového vývoja. Vďaka tomu bude deficit vyšší a dlh bude blízko hranice 60 percent HDP. Akékoľvek ďalšie opatrenia v nasledujúcich rokoch, ktorými by sme chceli chrániť ekonomiku pred cenovým vývojom energií, by bolo veľmi ťažké realizovať. Dokonca čoraz akútnejšou bude otázka potreby konsolidácie verejných financií.

Nie je to z vášho pohľadu alibizmus vlády, že presúva bremeno dlhu do nepredvídateľnej budúcnosti v čase rastúcich úrokových sadzieb, čo znamená, že náklady zadlžovania budú ešte vyššie?

Faktom je, že v oblasti verejných financií narážame na určité limity zadlženosti. Akákoľvek ďalšia pomoc v ďalších rokoch bude zložitejšia z hľadiska financovania a dostupnosti peňazí. Ďalšou otázkou je, samozrejme, cena. Áno, sme na ceste zvyšovania úrokových sadzieb a keď trhy nebudú veriť, že vláda má situáciu pod kontrolou, tak výnosy vládnych dlhopisov, teda cena, za ktorú si vláda požičiava, budú narastať ešte viac v dôsledku rizikových prirážok. Zásadná zmena tiež je, že centrálne banky už nebudú nakupovať dlh v takej miere ako doteraz. Takže aj z tohto pohľadu budú podmienky pre refinancovanie dlhu podstatne ťažšie. Nezabúdajme, že podobné opatrenia sa prijímajú aj inde a na trh pôjdu aj iné vlády snažiac sa predať svoj dlh. Medzi nimi bude aj nemecká vláda, ktorá je podstatne dôveryhodnejší dlžník ako Slovenská republika. Trh má nejakú absorpčnú kapacitu, takže aj z tohto pohľadu vyzerajú budúce roky zložito. Preto je veľmi ťažké povedať niečo definitívne o roku 2024 a 2025.

Myslíte si, že nám do konca roka 2023 hrozí zníženie ratingu, čo by ďalej predražovalo náklady na financovanie dlhu?

Ratingové agentúry určite sledujú mieru politickej neistoty a vývoj verejných financií. Treba povedať, že napríklad v prípade rozpočtového provizória je hrozba, že nebudú peniaze na niektoré programy. Zároveň je tu aj riziko toho, že by výdavky mohli byť cez rôzne návrhy, o ktorých vôbec ani netušíme, oveľa vyššie. Toto všetko bude hrať dôležitú úlohu v tom, ako budú ratingové agentúry meniť svoj pohľad na slovenskú ekonomiku v priebehu roka. Treba povedať, že argumenty v neprospech súčasného ratingu sa kopia už dlhšie.

Mohla by inflácia v budúcom roku dosiahnuť strop?

Očakávame, že inflácia dosiahne maximum niekedy v nasledujúcich mesiacoch. Otázka je, ako vysoko bude to maximum. Priznám sa, že pri tejto otázke je veľká neistota. Keď sa v poslednom čase pozeráme na vývoj cien, či už potravín alebo služieb, snažíme sa ho opísať na základe vývoja cien vstupov, energií, služieb, mzdy, agrokomodít a podobne. No vývoj dokáže byť ešte horší. Sme v akomsi neštandardnom režime. Vzhľadom na to, že inflácia sa pohybuje v dvojciferných číslach, je cenotvorba úplne iná ako zvykla byť v minulosti. Preto je ťažké presne povedať, ako vysoko ešte vystrelí inflácia povedzme v januári. Ceny agrokomodít, energií a iných vstupov momentálne naznačujú, že by sa nákladové tlaky na výrobcov v priebehu budúceho roka mohli zmierniť. Inflácia by teda mala postupne klesať do jednociferných čísel. Pokiaľ ide o výhľad na ďalšie roky, tam hrá úlohu práve neistota, kedy na Slovensku zreálnime ceny energií. To by mohlo spôsobiť, že návrat na nižšie inflačné úrovne by mohol byť kostrbatý. Ak sa rozhodneme upraviť naše ceny smerom k svetovým cenám začiatkom roku 2024 v závislosti od toho, akým spôsobom to ešte vláda zadotuje v danom momente, tak tam ešte môže byť nejaký ďalší malý skok. V našej predikcii hovoríme o tom, že by inflácia v roku 2024 mohla byť v priemere deväť percent, ale to znamená, že by v januári poskočila z nejakých nižších úrovní, a potom by zase klesala.

Je to len bázický efekt, ktorý spôsobí toto zmiernenie tempa rastu cien, alebo sú tu aj deflačné tlaky, ktoré vidíme napríklad pri agrokomoditách?

Je pravda, že vývoj v agrokomoditách sa už obracia, závisí aj od toho, čo človek presne sleduje, ale pri niektorých indexoch už došlo k skoršiemu obratu. U nás je to zhruba taký päť- až sedemmesačný odklad, kým sa to začne reálne prejavovať. Ten budúci rok je presne zmes bázického efektu, keďže tie potraviny sa začali v podstate rozbiehať od jari minulého roku a aj toho, že reálne inflácia pri tých vstupoch je podstatne nižšia ako v tomto roku.

Bývalý hlavný ekonóm MMF Olivier Blanchard tvrdí, že dvojpercentný inflačný cieľ je historicky skôr raritou a že prirodzene je inflácia skôr tri a viac percent. Nie je rok po strategickom prehodnotení cieľov ECB čas predefinovať napríklad na cielenie jadrovej inflácie?

Nemyslím si, že práve za týchto okolností by to bolo dobré pre dôveryhodnosť inštitúcie a v zásade celého rámca menovej politiky, keby sa robili takéto zmeny. O tom vyššom inflačnom cieli sa najskôr diskutovalo v kontexte toho, aby sme sa vzdialili od nulovej hranice nominálnych úrokov, ale medzičasom možno pribudli iné argumenty. V každom prípade teraz nie je ten správny čas na takého zmeny. Myslím si, že dvojpercentný cieľ a strednodobá orientácia menovej politiky dáva priestor na to, aby sme v zložitom prostredí dokázali navigovať tak, že nerobíme unáhlené opatrenia alebo niečo, čo by vyslovene škodilo ekonomike nad rámec potreby stabilizovať ceny.

Strednodobá orientácia znamená, že sa nesnažíme mať infláciu na dvoch percentách v každom okamihu, ale vždy s výhľadom na nejaké obdobie, v rámci ktorého menová politika má vplyv na ekonomiku. To nám umožňuje vyrovnať sa so situáciami, že niektoré položky, ako napríklad potraviny alebo aj energie, kolíšu. Tým pádom vieme prečkať tieto dočasné vplyvy, za predpokladu, že neovplyvňujú strednodobý výhľad. Momentálne sme v situácii obrovských šokov aj cien energií aj potravín rovnakým smerom. Inflácia je veľmi vysoko a existujú obavy, že to má vplyv aj na strednodobý výhľad. Preto začala ECB konať a bude konať aj naďalej. Jednoducho nie sme už v situácii, keď to vieme len prečkať, kým sa všetko vráti do normálu. Treba aktívne prispieť z pozície menovej politiky k tomu, aby sa inflácia vrátila k dvom percentám.

Čo konkrétne znamená strednodobý výhľad?

Obyčajne sa pod strednodobým horizontom rozumie najbližší rok a pol až dva roky. Niekedy sú dôvody, že sa to natiahne na dlhšie, ale vtedy vstupuje do hry kredibilita. Na poslednom zasadnutí Rady guvernérov ECB sa viedli diskusie ohľadne toho, ako skoro sa má inflačný cieľ dosiahnuť. Do veľkej miery od toho závisí trajektória menovej politiky, ktorá bude nasledovať v priebehu budúceho roka.

ECB v podstate nikdy vo svojej histórii nezvýšila úrokové sadzby tak prudko v takom krátkom čase ako tento rok, pričom v hre je zvýšenie o ďalších 100 až 150 bodov. Ak chceme vidieť odchýlku od cieľa, stačí sledovať ten dvoj- až trojročný inflačný swap?

Myslím si, že tieto trhové indikátory sú osožné v hodnotení rizík inflačného vývoja. Podstatná informácia bola práve predpoveď ECB, na ktorej sme sa aj my našou jednopercentnou váhou podieľali. Decembrová predikcia ECB ukázala, že celková inflácia bude vyššia a bude dlhšie nad cieľom s tým, že k cieľu by sa za nastavenia menovej politiky, ktoré boli pred decembrovým zasadnutím, vracala k cieľu iba na úplnom konci toho horizontu 2025.

Jadrová inflácia by aj v tom roku bola výrazne nad dvoma percentami. Toto bolo pre guvernérov neakceptovateľné, preto prišla tá rázna komunikácia, aby jednak aj zvýšením sadieb aj tou komunikáciu bol vyslaný odkaz trhu, že čo sa týka úrokových sadzieb, ešte zďaleka nie je ich zvyšovaniu koniec. Nie je úplne jasné, kam až sadzby vystúpajú, ale ony budú rásť dovtedy, kým nebude dostatočne jasné, že inflácia poklesne k dvojpercentnej hranici v prijateľnom čase.

Svitá investorom na akciových trhoch na lepšie časy až v roku 2024?

Ekonomické predpovede naznačujú, že situácia vo svetovej ekonomike vrátane eurozóny by sa citeľne mohla zlepšovať v druhej polovici budúceho roka. Trajektória úrokových sadzieb súvisí s tým, ako sa bude prepisovať inflačný výhľad. Pokiaľ v dostatočne veľa scenároch, o ktorých sa dá uvažovať, nebude jasne výpočet, ako inflácia klesá späť tam, kde by sme ju chceli mať, tak dovtedy budú úrokové sadzby stúpať.

Čo sa týka hypoték, keď budú úrokové sadzby ECB 3,5 percenta, tak komerčné sadzby by boli možno okolo piatich?

Cenotvorbu nechám na banky. Faktory ako ich náklady, marža či rizikovosť klientov rýchlo zvýšia rozdiel medzi komerčnou sadzbou a úrokmi ECB. Zároveň však treba pripomenúť, že po upokojení inflačnej situácie by úrokové sadzby mali zase aj klesať. Tie úrovne nad tromi percentami možno z pohľadu menovej politiky vnímať ako reštriktívne. Tam už menová politika aktívne brzdí ekonomiku a cenový vývoj, pričom vzhľadom na to, v akej je kondícií je európska ekonomika, dlhodobé úrovne úrokových sadzieb sú pravdepodobne nižšie ako tie trojpercentné.

Centrálna banka váži infláciu a hospodársky rast. No všetky vlády v Európe zasiahli do cien energií a snažia sa tlmiť dosahy na domácnosti a podniky, čím podporujú hospodársky rast. Znamená to, že riziko recesie by mohlo zvyšovanie úrokových sadzieb teoreticky ešte zhoršiť?

Nemyslím si, že sa zmenili váhy. Ide skôr o to, že tých zlých správ bolo v poslednom čase viac na tej inflačnej strane. Výhľad pre rast ECB upravovala v tejto poslednej decembrovej predpovedi smerom nadol. Tá jesenná predpoveď bola vo všeobecnosti prijatá ako optimistická. Decembrová predpoveď ako keby len potvrdila, čo už každý vedel alebo očakával. Čo sa týka strednodobého inflačného výhľadu, tak došlo k reálnemu zhoršeniu, pričom inflačný výhľad je hlavný cieľ ECB. Jediná otázka je, kedy chceme mať infláciu naspäť na dvoch percentách, či skôr alebo neskôr. Od toho potom závisia aj prípadné škody alebo nejaké vplyvy na reálnu ekonomiku. Dôležitým argumentom je potom kredibilita centrálnej banky, takže tieto veci sa zvažujú a guvernéri potom podľa toho rozhodnú. Ak by sme do úvahy zobrali jesennú predikciu ECB z roku 2021, tak presnosť jej odhadu by sme dnes museli považovať za katastrofu. Samozrejme, nikto nemohol predpokladať, že príde faktor vojny na Ukrajine, ktorý to výrazne zhoršil.

Prečo by mali ľudia veriť ECB alebo centrálnym bankám vo všeobecnosti v ich predikčnú schopnosť, keď sa tak pomýlili a prečo si centrálne banky myslia, že majú vždy pravdu?

Predikcie sú pekelná vec a vždy si treba uvedomiť, že to je podmienený výrok. Nejde o to, že my si myslíme, že inflácia bude nejaké konkrétne jedno číslo. Závisí to od množstva predpokladov, ktoré do toho vstupujú a aj za tých okolností je okolo toho nejaká neistota. Podľa mňa, ak niekto hovorí, že nejaká predikcia bola zlá alebo sme sa zmýlili, tak nerozumie tomu, čo je vlastne predikcia. Samozrejme, odchýlky sú dôležité, treba ich sledovať, ale treba ich vyhodnocovať, že z akých dôvodom sa dejú.

Môžem každého ubezpečiť, že nikde sa nevenuje toľko úsilia a zdrojov tomu, aby ľudia pochopili vývoj v ekonomike ako v centrálnych bankách. Je to ale veľmi ťažká vec. Je to ešte ťažšie ako predpovedať počasie. V prípade ekonomiky totiž ten vývoj reaguje na správanie ľudí a ľudia reagujú na ten vývoj. Takže to ide oboma smermi. Kým v predpovedaní počasia, keď viete, že sa napĺňajú predpoklady toho, že bude pršať, tak ohlásite na ďalší deň dážď. Ľudia si zoberú do práce dáždnik. Ale predstavte si, že by oblaky reagovali na to, že si ľudia hromadne zoberú do práce dáždnik. Práca meteorológov by bola oveľa ťažšia, a pritom aj takto sa stáva, že občas netrafia presne. My robíme predpovede v podmienkach, keď do toho zasahuje veľa faktorov. Tiež sa vôbec netvárime, že máme dokonale opísané správanie ekonomiky. Snažíme sa pochopiť správanie ekonomiky a ľudí či firiem v nej, ale ak by sme chceli úplne opísať realitu, bolo by to oveľa zložitejšie a nepoužiteľné. My pracujeme so zjednodušenými modelmi a snažíme sa to robiť čo najlepšie. Mohli by sme povedať, že ten posledný odkaz do nového roku je, že ľudia by mali šetriť na energiách, lebo ten bič bude plieskať v roku 2024? Jeden z odkazov je, že skôr či neskôr nás realita dobehne. Takže keď niekto v tomto roku investoval do alternatívnych zdrojov energie, kúpil si efektívnejší bojler alebo zateplil dom, tak si nemusí búchať hlavu o stenu, tieto investície ľuďom ešte prinesú výnos v budúcnosti.

Poznámka editora: Tento rozhovor vznikal dva dni pred schválením rozpočtu v Národnej rade SR. Celý rozhovor nájdete tu: https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96057640-sefekonom-nbs-varuje-vlada-miliardami-uchrani-domacnosti-a-firmy-ale-realita-nam-raz-zaklope-na-dvere?fbclid=IwAR0j2LehS054Mk7Q1vuYgwdzWBL0iANIwm4zlS_xErIuDAbKfOiAVizWSOA