Je férové povedať, že nás nečakajú ľahké časy, hovorí hlavný ekonóm NBS Horváth (+ video, Denník E)

Keď sa pozrieme na ďalší vývoj ekonomiky, nebude to žiadna sláva, hovorí hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth. Inflácia bude naďalej vysoká, kúpyschopnosť obyvateľstva slabá a problémy v priemysle budú pretrvávať. „Najbližšie štvrťroky budú z hľadiska rastu slabé. K poklesu ekonomiky už pravdepodobne došlo v tomto štvrťroku,“ hovorí.

Horváth v rozhovore ďalej vraví:

• Najväčšia neznáma je, či dôjde k väčším výpadkom v dodávkach plynu, čo by nás mohlo dostať do hlbšej recesie.
• Ceny potravín do konca roka ešte porastú aj oproti dnešným úrovniam;
• Nové členské krajiny EÚ majú momentálne vyššiu infláciu, čo je zaujímavý fenomén.
• Pre vysokú infláciu si viac všíma, keď sú v obchodoch nejaké zľavy.

Podľa najnovšej prognózy Národnej banky Slovenska (NBS) budeme mať dvojcifernú infláciu nielen v tomto roku, ale zrejme aj v budúcom. Prečo očakávate taký vysoký rast cien ešte aj v budúcom roku? 

Je to dané vývojom cien energií. Dvojciferná inflácia v budúcom roku je však za predpokladu, že vláda neprijme zásadnejšie opatrenia. Už vieme, že sa hovorí o dohode s dodávateľmi plynu. Takéto opatrenia by v budúcom roku mohli zabrániť dvojcifernej inflácii. Keď neuspejeme v tejto oblasti, podľa trhových cien to vyzerá tak, že ceny plynu by mali ísť budúci rok hore o 130 percent, čo povedie k dvojciferným inflačným číslam.

Takže v odhade, že v budúcom roku by priemerná inflácia mala byť vyššia ako 11 %, nie je ešte zohľadnená dohoda ministra hospodárstva Richarda Sulíka s SPP o cenách plynu pre domácnosti. Tak?

Ešte sme to nezohľadnili. To bola čerstvá informácia, ktorá prišla po tom, ako sme sfinalizovali predikciu. To len vystihuje celú situáciu, v ktorej sa nachádzame. Veľmi rýchlo sa mení aj situácia na svetových trhoch, aj rôzne opatrenia, prichádzajú návrhy z rôznych strán, niektoré treba brať vážnejšie, iné menej. V takomto prostredí je veľmi ťažké robiť predikcie, ktoré prežijú horizont mesiaca.

Pripomeňme, že v máji sme mali podľa štatistikov medziročnú infláciu takmer 13 percent. To je doteraz najviac od roku 2000. Kedy bude podľa vás inflácia u nás vrcholiť? V budúcom roku v januári?

Áno, rátame s tým, že vrchol by inflácia mala dosiahnuť začiatkom budúceho roka. Opäť to súvisí s regulovanými cenami energií. V tomto roku máme ceny energií pre domácnosti zafixované na nejakej úrovni a ony už narástli. Nárast odzrkadľuje vývoj na svetových trhoch do októbra minulého roka. A keď sa zohľadní trhový vývoj odvtedy a k tomu opatrenia vlády, premietne sa to do skokového zvýšenia cien od januára. Keď sa pozrieme na ostatné veci, napríklad na potraviny alebo tovary, ktoré dovážame zo zahraničia, ich cenový rast by mal vrcholiť niekedy ku koncu roka a potom by sa to už malo upokojovať.

Keď sme sa nedávno rozprávali, povedali ste, že na jeseň budú témou číslo jeden ceny potravín. Stále si to myslíte? Budú potraviny ešte drahšie?

Stále si to myslím. Ceny potravín rýchlo rastú, ale očakávame, že tlaky budú ešte vrcholiť. Takže vo zvyšku roka ešte porastú aj oproti dnešným úrovniam. Medziročné nárasty budú vyššie, ako máme teraz.

Súvisí to aj s tým, že Ukrajina má pre vojnu problém s vývozom obilia?

Samozrejme. Problémy s vývojom cien energií a potravín sledujeme už dlhšie, začalo sa to vlani zhruba v tomto čase. Vtedy za tým boli iné dôvody, ale práveže v tomto období sa už situácia mala podľa vtedajších predikcií upokojovať. Vojna na Ukrajine však úplne zamiešala karty a situácia sa aj vo vývoji cien energií, ale aj vo vývoji cien potravín úplne zmenila.

To, že je drahšie, vnímame už niekoľko mesiacov. Osobne ste niečo na svojom správaní zmenili, niektoré zvyky, možno nechodíte tak často do reštaurácie, možno máte väčšiu finančnú rezervu alebo viac investujete?

Musím povedať, že si asi viac ako predtým všímam, keď sú v obchodoch nejaké zľavy. Ako keby som si začal trochu viac dávať pozor na míňanie. Našťastie patrím do kategórie ľudí, ktorí vedia zo svojho príjmu usporiť, a preto momentálne vidím, že na účte mi na konci mesiaca zostáva menej. Takže sporím menej ako v minulosti. Keď sa, mimochodom, pozrieme na údaje, tak to celkom sedí aj na populáciu ako celok. Pred pandemickou krízou sme v priemere sporili zhruba 8 až 9 percent príjmu, v poslednom období je to zhruba 5 percent. To sú celkové čísla, samozrejme, ľudia sú na tom rôzne. Myslím si, že aj v mojom prípade ide o to, že až tak som tie zvyklosti nezmenil. Skôr niekedy viac míňam zo svojich úspor.

Známi sa vás často pýtajú, kedy sa rast cien spomalí?

Samozrejme. Hovorím im, že tento rok aj budúci rok to bude ešte ťažké. Predtým, ako som sem prišiel, som akurát hovoril so svojou mamou a ona sa pýtala na vývoj cien energií. Mimochodom, pracuje na tom, aby efektívnejšie hospodárila v domácnosti s vykurovaním. Bohužiaľ som jej musel povedať, že ceny sú už vysoké, ale pravdepodobne ešte výrazne porastú.

Čo by sa muselo stať, aby inflácia tak prudko nerástla? Čo by ju dokázalo spomaliť?

Kľúčový je vývoj cien energií a potravín na svetových trhoch. Bolo by dobré, keby sa tam situácia aspoň stabilizovala a ceny ešte možno aj poklesli. Už v posledných týždňoch sme sledovali, ako keby cena plynu postupne mierne klesala a vracala sa „iba“ na trojnásobné úrovne oproti minulému roku. Ale kroky zo strany Ruska spôsobili, že ceny opäť vystrelili. Takže musí nastať upokojenie aj vojnového stavu, aj na svetových trhoch so surovinami, a potom môžeme prejsť do normálnejších časov.

Inflácia zasiahne najmä nízkopríjmové skupiny, ľudí, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi. Je balík opatrení pre rodiny s deťmi dobrá pomoc? Pomáha vláda sociálne slabším dostatočne?

My sme sa na to pozreli skôr z makroekonomického hľadiska, čo to spraví so spotrebou domácností a s rastom hrubého domáceho produktu. Vychádza to tak, že bez tohto opatrenia by sme budúci rok videli citeľný pokles spotreby domácností. S týmito opatreniami, keďže to znamená dosť citeľnú podporu pre peňaženky domácností, by k takému poklesu nemuselo dôjsť.

Podobný efekt by však generovali aj iné opatrenia, nielen tento konkrétny balíček. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prerátala, že to nie je práve adresná forma pomoci. Síce nejaké peniaze sa dostávajú aj k niektorým odkázaným, ale verejné financie sú v zlom stave a nie sme tu nato, aby sme rozdávali výraznejšie zdroje zoširoka. Problém s balíčkom je aj ten, že zakladá dlhodobé záväzky, nie je to dočasné opatrenie, ale trvalé zvýšenie výdavkov, ktoré nie je kryté. Je legitímne diskutovať o tom, aká by mala byť miera podpory pre rodiny, o daňovej reforme. To je úplne v poriadku, ale keď hovoríme o zmenách v dlhodobom nastavení týchto politík, tak to by malo byť aj nejako financované.

Je podľa vás v poriadku, že vláda predložila balíček bez finančného krytia? Prípadne súhlasíte s tým, čo nedávno povedal štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek, že balík je v rozpočte krytý, len nie sú zatiaľ peniaze na vyššie platy učiteľov a zdravotníkov?

Jedna vec je, či sa to vykryje v rámci nejakých čísel, ktoré sú momentálne v rozpočte nakreslené na najbližší rok, dva. Podstatné je pre mňa aj to, čo hovorila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že tieto opatrenia zakladajú trvalé záväzky vo verejných financiách do budúcnosti a tie nemáme kryté. Zhoršuje to dlhodobú udržateľnosť verejných financií a niekedy v budúcnosti budeme musieť na tieto opatrenia hľadať ďalšie zdroje. Je dobré, aby v prípade, keď robíme zmenu v rodinnej politike, prebehla predtým diskusia, kde na to nájdeme zdroje.

Aj bez opatrení pre rodiny musí vláda zostaviť podľa prepočtov rozpočtovej rady konsolidačný balíček za približne pol miliardy eur. Ako sa vy ako ekonóm pozeráte na návrh, že by vláda zvýšila napríklad daň z hazardu, z liehu a odvod pre firmy z regulovaných odvetví?

Z pozície Národnej banky Slovenska sa nesnažíme dávať vláde odporúčania, osobitne nie v oblasti, ako by mala nastavovať daňový mix. Ako ekonóm môžem povedať, že obyčajne zvýšenie daní na veci, ktoré sú škodlivé najmä pre životné prostredie alebo kde je malá pravdepodobnosť zmeny správania po zvýšení nejakej dane, je menej škodlivé a môže to vytvoriť priestor buď na zníženie iných daní, alebo na nejaké rozumné výdavky.

Vyrušuje vás výška dlhu Slovenska, ktorý je nad 60 percentami HDP, či je to ešte v nejakej norme?

Vzhľadom na to, čo sme si ako ekonomika po pandémii prešli, a na to, že teraz tu máme vojnovú situáciu za našimi hranicami, mi súčasné čísla až tak neprekážajú. Skôr by som rád videl dôveryhodný plán, ako sa dostaneme na nižšie úrovne dlhu v budúcnosti ako malá otvorená ekonomika, ktorá je ešte aj v očiach zahraničných investorov na rozhraní niekde medzi vyspelou a rozvíjajúcou sa ekonomikou. Nemôžeme dlhodobo držať dlh na týchto úrovniach, musíme ísť nižšie a tam potrebujeme plán. V tejto oblasti sa dejú aj pozitívne veci. Mám na mysli zavedenie výdavkových limitov, čo by malo zvýšiť premyslenosť, vypočítateľnosť rozpočtových plánov. Ale momentálne ešte kvalitatívnu zmenu v zostavovaní rozpočtu nevidíme.

Poďme ešte späť k inflácii. Je už podľa vás isté, že Európska centrálna banka začne v júli dvíhať úrokové sadzby?

Je to skôr otázka na guvernéra. Trhové očakávania sú také, že k tomu dôjde, aj posledné vyhlásenie Európskej centrálnej banky (ECB) dáva veľmi malý priestor, že by k tomu nedošlo. Skôr momentálne je pozornosť zameraná na to, čo sa udeje v septembri, či sa úrokové sadzby vtedy zvýšia o pol percenta alebo o inú hodnotu. Aj komunikácia zo strany ECB je taká, že ak sa nič zásadné vo vývoji inflácie, ale ani vo vývoji rizík do budúcnosti nezmení, tak by sa sadzby mali zvýšiť o pol percenta už v septembri.

Americká centrálna banka už skôr a opakovane zdvihla svoje úrokové sadzby. ECB to po dlhom čase urobí zrejme v júli, čaká sa, že ich zvýši o 0,25 percentného bodu. Inflácia je však vysoká aj v Spojených štátoch, aj v Európe. V čom je teda rozdiel? Má ECB naozaj viac času?

Dôležité sú dve veci. Jedna je, že charakter inflácie v eurozóne a v Spojených štátoch bol dlho iný. V Spojených štátoch aj vzhľadom na obrovské stimuly, ktoré ekonomika dostala z fiškálnej politiky, inflácia zasahovala podstatne širší okruh tovarov a služieb, nešlo tu len o energie a potraviny. Zároveň mzdy tam veľmi rýchlo rástli a riziko toho, že inflácia bude trvať dlhšie, bude vyššia, bude sa premietať do miezd a potom následne zase do cien, bolo podstatne vyššie. Preto aj skôr začali konať. Dokonca sa tam diskutuje, či to aj tak nebolo príliš neskoro. V eurozóne bol ten príbeh veľmi dlho o položkách, ktoré centrálna banka nevie veľmi ovplyvniť, ako sú napríklad potraviny. V poslednom čase začíname sledovať, že sa to vo výraznejšej miere prelieva aj do ostatných tovarov a služieb. Druhý bod je, že eurozóna išla do tejto epizódy rastúcej inflácie z pozície, že mala infláciu dlhodobo veľmi nízku. Až príliš nízku z pohľadu centrálnych bankárov. Dlhodobo sa jej nedarilo plniť dvojpercentný inflačný cieľ nie zhora, ale zdola. ECB teda do istej miery chcela, aby sa inflačné očakávania prestavili smerom nahor, lebo sa pohybovali príliš blízko nuly a tým aj záporných hodnôt, čomu sa chceme vyhnúť. Keď sa pozrieme na trhové očakávania na obdobie ďalších 5 až 10 rokov, momentálne to vyzerá tak, že trhy očakávajú infláciu v eurozóne na úrovni dvoch percent. Takže je to tam, kde by to malo byť, nie sú náznaky toho, že by sa inflácia začala nekontrolovane hrnúť do vyšších hodnôt. Trajektória úrokových sadzieb, ktorú trhy momentálne očakávajú, zabezpečuje, že by sa trhy mali vrátiť k cieleným hodnotám.

Na akú časť inflácie má ECB reálne dosah? 

Sledujeme, že inflácia je čoraz viac globálneho charakteru. Do istej miery inflácia, ktorú vidíme v eurozóne aj u nás, je niečo, čo sa prelieva k nám zo Spojených štátov. Alebo vplyvom opatrení v Spojených štátoch globálne tlaky aj na ceny surovín alebo ceny niektorých komponentov sa prenášajú aj do našej inflácie, a teda ak sa bude tlmiť americká ekonomika a inflácia v Spojených štátoch, malo by to tlmiť aj infláciu u nás. Ale je jasné, že sa nemôžeme vyhovoriť na to, že Američania to spravia za nás alebo že to máme úplne mimo kontroly. Na úrovni eurozóny opatrenia ECB dokážu navigovať infláciu späť k cieľu.

Aj v rámci eurozóny sú rozdiely v tom, akú majú členské krajiny infláciu. Štáty na juhu Európy ju majú o niečo nižšiu, my patríme ku krajinám, ktoré ju majú vyššiu. Je to pre energie?

Je to zaujímavý fenomén, že momentálne nové členské krajiny majú vyššiu infláciu a dotýka sa aj širšieho okruhu tovarov a služieb. Samozrejme, v južanských krajinách sa menej kúri plynom a z tejto situácie vychádzajú lepšie aj tam, kde sa energia produkuje z jadrového paliva. Vo východoeurópskych krajinách sledujeme, že rastúce ceny energií, ale aj ceny dovážaných tovarov sa veľmi rýchlo premietajú do cien pre spotrebiteľov. Dôležitou súčasťou príbehu je aj to, že na trhu práce je veľké napätie. Je nedostatok pracovnej sily a mzdy rýchlo rastú. Firmy tu čelia tlakom zo všetkých strán. Majú drahšie energie, drahšie suroviny, nemôžu si dovoliť, že trošku ušetria na mzdách, lebo by nevedeli najímať ľudí. Máme takýto mix vplyvov, ktoré znamenajú, že zahraničné ceny sa nezvyčajne rýchlo dostávajú do cien pre domácich spotrebiteľov.

Vráťme sa ešte k vašej prognóze. Podľa nej by nominálne mzdy mali rásť v priemere o 8 až 9 % tento a budúci rok. Reálne platy však klesnú v tomto a zrejme aj v budúcom roku. Nezamestnanosť by však nemala rásť, práce by nemalo ubúdať. Bude naša životná úroveň klesať?

Asi je férové povedať to, že to mohlo byť podstatne lepšie. Je pravda, že v predikcii očakávame, že na trh práce nebude mať táto situácia až taký negatívny vplyv. Keď sa pozrieme na čísla, je tam stabilná miera nezamestnanosti aj mierne rastúca zamestnanosť. Pri zamestnanosti je dôležité uvedomiť si, že stále sme ešte pod predpandemickými úrovňami a pozitívne správy v zamestnanosti sa už v tomto roku udiali. To najbližšie obdobie bude dosť také vlažné.

Čo tým myslíte?

Slabnúcu ekonomiku, slabú kúpyschopnosť, naďalej budú pretrvávať problémy v medzinárodnom obchode a to bude doliehať na produkciu na Slovensku. To bude znamenať, že firmy nebudú najímať toľko, ako by najímali za iných okolností. Možno dobrá správa je, že nerátame s tým, že by zamestnanosť výrazne klesala. Máme nedostatok pracovnej sily, ľudia, ktorí z nejakého dôvodu prídu o prácu, si ju budú vedieť nájsť niekde inde, lebo je jej nedostatok. Treba si uvedomiť, že už cítime vplyv toho, že naše obyvateľstvo starne a viac ľudí odchádza do dôchodku, ako prichádza na trh práce. Aj s týmto sa musíme boriť. Preto hovoríme, že práce bude dosť aj v najbližšom období.

Keď hovoríte s firmami, čo najviac riešia? Drahé energie alebo nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily?

Keď sme sa s nimi rozprávali na prelome februára a marca, snažili sme sa ich pýtať aj na vývoj nákladov, očakávanú infláciu a vývoj miezd. Čo najviac rezonovalo, bol práve nedostatok pracovnej sily a to naprieč odvetviami, od IT firiem po nábytkárske podniky, cukrovary a podobne. Hoci bola vojna v tom čase ešte veľmi čerstvá, viacerí naznačovali, že len čo sa spustí väčší prílev utečencov, nebudú mať problém zamestnávať. Nejde len o cyklický vývoj, že teraz máme nedostatok pracovnej sily, je to dlhodobý problém a bude to ešte horšie vzhľadom na to starnutie. Z rozhovorov s firmami nám vyplýva, že je to aj bariéra väčšieho rastu ekonomiky v dlhšom horizonte. Čelia dileme, či investovať na Slovensku alebo v zahraničí a ak rozšíria prevádzku, či nájdu ľudí s potrebnou kvalifikáciou. Spravidla je odpoveď nie a ak ide o nadnárodné spoločnosti, začnú hľadať inde v regióne.

Ľudia, ktorí k nám prišli z Ukrajiny vinou vojny, majú stále problém nájsť si prácu, ktorá zodpovedá ich kvalifikácii?

Dostupné dáta naznačujú, že stále pretrváva situácia, že sa skôr zamestnajú v menej kvalifikovaných pozíciách. Dobrá správa pre priemysel je, že sa dokážu zamestnať napríklad aj ako operátori strojov. Aj službám, ktoré sa po pandémii teraz otvárajú, pomáha to, že je dostupná pracovná sila z Ukrajiny. Naďalej platí, čo zvykne byť v takej situácii, že utečenecká populácia sa zamestnáva skôr neprimerane tomu, akú má kvalifikačnú štruktúru. Je tam asi aj jazykový problém, čo by sa asi v tomto prípade dalo rýchlo vyriešiť. Ale zrejme aj demografická situácia je taká, že tam prevažujú v zásade ženy s deťmi. Pravdepodobne aj dostupnosť služieb pre deti a opatrovanie starších ľudí v dôchodkovom veku ovplyvňuje to, akú prácu si tí ľudia vedia nájsť.

Je problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily naprieč krajinou, či sa to týka najmä západného Slovenska?

Podľa toho, čo vraveli firmy, bol ten problém všade – od Košíc, cez Žilinu, Sereď, jednoducho všade. Dáta to aj potvrdzujú.

Poďme ešte späť k zdražovaniu. Ľudia ho vidia aj cez drahšie úvery. Úroky na hypotéky sa už dostali k 2,5 až 3 percentám. Budú o rok či o dva ešte vyššie? Môžeme mať aj 5-percentné úroky?

Keď sa pozrieme na výhľad kľúčových úrokových sadzieb ECB, momentálne sa očakáva ich nárast niekde nad 2 percentá v budúcom roku. K tomu si potom treba prirátať domáce komponenty – náklady bánk, rizikovú a ziskovú maržu. O konkrétnych úrovniach by som nerád špekuloval, ale z tohto sa hravo vyskladajú aj 4 percentá.

Keby sme nemali euro, boli by hypotéky ešte drahšie? Pýtam sa aj preto, že napríklad v Českej republike sú úroky na hypotéky o dosť vyššie a tamojšia centrálna banka zvyšovala svoju kľúčovú sadzbu už niekoľkokrát.

To je veľmi zložitá otázka. V zásade sa pýtate na to, že keby sme mali samostatnú menovú politiku, čo by sme robili. Vidíme, že v Českej republike, v Poľsku aj v Maďarsku sú úrokové sadzby centrálnych bánk už podstatne vyššie ako v eurozóne. Nechcem komentovať ich politiku, možno trochu aj “prereagovali”. Tieto krajiny išli do pandemickej krízy už s vysokou mierou inflácie, pomerne rýchlym tempom rastu miezd. Slovensko sa v tom čase podobalo skôr na eurozónu. Zrejme by platilo, že nejaké rozdiely v cenách hypoték by v každom prípade boli a v tomto konkrétnom prípade nám euro pomáha, že úroky nám tak rýchlo nerastú.

Veľa ľudí rieši teraz to, či je lepšie voľné peniaze na účte použiť na splatenie časti hypotéky, alebo peniaze radšej investovať. Ako by podľa vás mali uvažovať?

Nechcel by som sa púšťať do finančného poradenstva. Je to veľmi zaujímavá otázka, sám ju riešim a riešim ju kombináciou vecí. Sčasti znižovaním zadlženia. Pokiaľ má človek nejaké peniaze, ktoré dlhodobo nebude potrebovať, postupné investovanie na akciových trhoch do nejakého širokého portfólia dáva zmysel. Dôležitý je investičný horizont. Takže keď sa pýtate, čo by mali teraz robiť, otázka je, kedy budú peniaze potrebovať. Ak ich nepotrebujú, keď si to človek rozloží v čase, investície do akcií sú stále zaujímavé. Aj keď najbližšie obdobie prinesie straty, keď sa pozrieme na 5- až 10-ročný horizont, malo by sa to vrátiť.

Podľa vašej prognózy sa rast ekonomiky spomalí pod dve percentá. Aká je pravdepodobnosť scenára, že spadneme do recesie?

Dôležité je, či dôjde k väčším výpadkom v dodávkach plynu. To je asi najväčšia neznáma do ďalšieho obdobia. Ak by k takejto situácii došlo, tak by sme pocítili aj pokles ekonomiky a mohli by sme sa dostať do hlbšej recesie. Keď sa pozrieme na ďalší vývoj ekonomiky, nebude to žiadna sláva, slabá kúpyschopnosť obyvateľstva, aj pretrvávajúce problémy v priemysle budú znamenať, že najbližšie štvrťroky budú z hľadiska rastu slabé. K poklesu už pravdepodobne došlo v tomto štvrťroku. Ešte nemáme čísla, ale aj aprílové a májové údaje za priemysel budú slabé. Aj ďalšie obdobie bude obdobím rastov, ktoré by za iných okolností bolo sklamaním. Dlhší výhľad je stále pomerne fajn. Takže dúfajme, že rok 2024 už bude lepší rok.

Vtedy rátate s tým, že inflácia bude výrazne nižšia. Prečo?

Keď odznie vplyv energií, mali by sme sa už vracať k jej bežným hodnotám. Dúfajme, že situácia na svetových trhoch nebude ďalej eskalovať.

Bude bežný spotrebiteľ v najbližšom období cítiť, ako ceny rastú z mesiaca na mesiac možno až skokovo, alebo sa medzimesačná inflácia zmierni?

Skokový nárast pocíti začiatkom budúceho roka, keď sa prestavia regulované ceny. Medzimesačné nárasty cien sú momentálne veľmi rozkývané. Na prelome roka sme mali nárast cien potravín o šesť percent, teraz v máji sme mali medzimesačnú infláciu celkovo 1,5 percenta, čo je historicky najvyšší nárast cien v máji. Aj keď robíme predikcie a dáme si tam hodnoty, ktoré by v historickom kontexte vyzerali ako uletené, tak nás situácia stále dokáže prekvapiť. Nárast inflácie v ďalších mesiacoch ešte bude, ale na prelome rokov by sa to malo začať otáčať.