Kvalitné inštitúcie znamenajú lepší život   

Blízko, a predsa ďaleko

Nogales, pohraničné mestečko medzi Spojenými štátmi a Mexikom, charakterizuje do očí bijúci kontrast dvoch svetov. Vzdialených jeden od druhého čo by jeden kameňom dohodil.

Na jednej strane prosperujúca americká časť s prekvitajúcimi podnikmi a obyvateľmi s prístupom k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Na opačnej strane tá mexická, citeľne a viditeľne chudobnejšia. Ľudia zápasia s limitovaným prístupom k základným službám a príležitostiam.

„Na prvú“ by si človek povedal, že príčinou kontrastov sú geografia, prípadne kultúra. No nie len. Tkvie to hlavne v charaktere a kvalite inštitúcií, v tej či onej časti mesta.

Príkladov podobných mestu Nogales nájdeme neúrekom. Stačí sa, napríklad, pozrieť na Severnú a Južnú Kóreu v noci. Tak blízko, a predsa tak zásadne ďaleko.

Kúsok teórie o úlohách a prínose inštitúcií

V ekonomickom výskume pojem inštitúcie označuje systémy pravidiel – formálnych aj neformálnych – ovplyvňujúcich správanie jednotlivcov, podnikov a vlád v ekonomike. Inštitúcie zahŕňajú kvalitu verejnej správy, verejných služieb, funkčnosť štátu, ochranu práv, súkromné vlastníctvo, a podobne.

14. októbra 2024 získali Daron Acemoglu, Simon Johnson a James A. Robinson Nobelovu cenu za ekonómiu za svoje prelomové štúdie práve o tom, ako sa formujú politické a ekonomické inštitúcie a ako ovplyvňujú hospodársky úspech krajín.

V skratke – kvalitnejšie inštitúcie znamenajú lepší život.  

Je preukázané, že krajiny s inkluzívnymi inštitúciami – motivujúcimi a podporujúcim rovnosť príležitostí, zabezpečujúcimi súkromné vlastníctvo a dodržiavanie právneho štátu – majú tendenciu dlhodobo prosperovať. Naopak, krajiny s tzv. extraktívnymi-vykorisťovateľskými inštitúciami, chrániacimi záujmy úzkej elity na úkor väčšiny spoločnosti, často zaostávajú v dlhodobom vývoji.

Inovatívnosť výskumu laureátov spočíva aj v ich prístupe. Poskytli tak teoretický rámec, ako aj presvedčivé empirické dôkazy o vzťahu medzi kvalitou inštitúcií a prosperitou krajín.

Jedným z kľúčových vysvetlení súčasných rozdielov v bohatstve sú ekonomické systémy, ktoré zaviedli Európania počas kolonizácie veľkých častí sveta v 16. storočí. Spomínaná trojica preukázala, že zmeny inštitúcií zásadne ovplyvnili ekonomický vývoj. Miesta, ktoré boli v čase kolonizácie relatívne bohaté, dnes často patria medzi chudobnejšie, pretože tam kolonizátori vytvorili inštitúcie zamerané na využívanie už existujúceho bohatstva. Naopak, v chudobnejších oblastiach zaviedli inkluzívne inštitúcie, čo viedlo k ich dlhodobému rozvoju a prosperite.

Zásadným pozorovaním bolo, že jedna udalosť v kritickom momente môže radikálne ovplyvniť kvalitu verejnej správy alebo funkčnosť štátu a tieto zmeny môžu pretrvať desaťročia.

Napríklad rozdiely v kvalite inštitúcií počas kolonizácie záviseli od miery úmrtnosti, ktorej kolonizátori čelili v rôznych oblastiach. Podobný vplyv mal mor, ktorý zasiahol Európu v 14. storočí a spôsobil nedostatok pracovnej sily.

V západnej Európe to viedlo k tomu, že roľníci získali možnosť požadovať nižšie dane a viac práv. Vo východnej Európe však roľníci neboli tak dobre organizovaní, a preto tam k podobnému vývoju nedošlo.

Ponaučenie pre Slovensko

Všetko to má zásadný vplyv na budúcnosť. Acemoglu, Johnson a Robinson jasne poukazujú na to, že politické a ekonomické reformy podporujúce transparentné a spravodlivé inštitúcie, môžu priniesť trvalý ekonomický rast a zlepšenie životných podmienok pre celé spoločnosti.

Ich výskum je kľúčový aj pre pochopenie problémov rozvojových krajín. Snahy o zníženie globálnych príjmových rozdielov​, ale aj udržanie si prosperity krajín, ktoré profitovali z inštitucionálnych rozhodnutí v minulosti.

Trio vo svojej práci zdôrazňuje, že inštitúcie, hoci môžu pretrvať celé desaťročia a byť dôsledkom zdanlivo neškodných rozhodnutí, nie sú nemenné.

Ak spoločnosť dokáže uskutočniť potrebné reformy, je možné vybudovať spravodlivejšie a inkluzívnejšie inštitúcie.

Má to dlhodobý pozitívny vplyv na hospodársky rozvoj a zlepšenie životnej úrovne pre všetkých. Ľudia budú menej hľadať alternatívy k oficiálnym štátnym inštitúciám. Nobelisti vo svojom výskume ukazujú, že informácie o zlepšení verejných služieb môžu zároveň posilniť dôveru v štátne inštitúcie a znížiť závislosť ľudí od neštátnych aktérov.

Napríklad v prípade Pakistanu pozorovali, že poskytovanie týchto informácií môže odkloniť obyvateľstvo od vyhľadávania náboženských súdnych rozhodnutí „radou starších“ a nasmerovať ich k využívaniu formálneho súdneho systému.

Graf 1: Úroveň právneho štátu vs. efektívnosť vlád vo svete v roku 2022 (percentilové poradie)

Dataset.xlsx

42.94 kB

V Grafe vidíme, že úroveň právneho štátu vyjadruje percentil, t.j. podiel štátov s horším hodnotením úrovne právneho štátu ako daný štát, podľa metodiky hodnotenia Svetovej banky. Efektívnosť vlády je tiež hodnotená Svetovou bankou a percentil vyjadruje podiel štátov s horším hodnotením ako daný štát. V grafe je ukázaný vzťah medzi úrovňou právneho štátu a efektívnosti vlády pre 213 krajín sveta. Slovensko malo v roku 2022 horšie hodnotenie úrovne právneho štátu ako 29.7% krajín sveta a úroveň efektivity štátu horšiu ako 36.3% krajín.

Otázka kvality inštitúcií je kľúčová  pre všetkých, aj pre Slovensko a naše regióny.

Prostredníctvom inštitúcií je možné znižovať spoločenské rozdiely a zabezpečiť, že každé dieťa na Slovensku bude mať prístup ku kvalitnému vzdelaniu, bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza rodina, do ktorej sa narodí.

Dnes je Slovensko krajinou s nízkou pravdepodobnosťou, že deti dosiahnu vyššiu úroveň vzdelania ako ich rodičia (viď NBS publikácia Štrukturálne výzvy 2024,  kapitola 4). Je to výzva, s ktorou sa musíme popasovať.

Je pravdou, že naše inštitúcie vychádzajú v medzinárodnom porovnaní relatívne dobre, no existuje značný priestor na ich zlepšenie (Graf).

V konečnom dôsledku je to aj hlavný odkaz tria laureátov Nobelovej ceny – zlepšenie inkluzívnosti našich inštitúcií môžu významne podporiť ekonomickú prosperitu našej krajiny. To chceme a potrebujeme všetci.

---

Súvisiace odkazy