Riaditeľ odboru finančnej stability M. Ličák: Otočka pri bývaní? Stúpol nám síce počet nových úverov, no nie ich výška (hnonline.sk, finweb)
Nie sme fanúšikmi bankového odvodu, potrebujeme totiž sektor, ktorý je ziskový, stabilný a ktorý má pred sebou perspektívu, hovorí pre Hospodárske noviny riaditeľ odboru finančnej stability NBS Marek Ličák.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sme aj počas leta videli narastajúci záujem Slovákov o hypotéky.
- Aký vývoj sa predikuje do konca roka a prečo netreba očakávať rekordné prírastky.
- Ako budú do konca roka klesať úrokové sadzby a kam až by sa mohli dostať.
- Čo bude pre bankový sektor znamenať škaredý odvod a nová transakčná daň.
Ak by ste dnes chceli riešiť svoje bývanie, počkali by ste alebo by ste do toho išli? Mierim na to, že kým na jednej strane klesajú úroky, na tej druhej rastú ceny nehnuteľností.
Zaujímavá otázka. Určite by záležalo na tom, ako súrne by som musel riešiť nové bývanie. Ak by som potreboval strechu nad hlavou, pretože mi deti kričia v malom byte, asi by som to riešiť musel. Možno aj za cenu aktuálne vyšších úrokov. Samozrejme, vždy je dôležité to, čo sme v Národnej banke Slovenska viackrát prízvukovali – aký byt či dom si vyberiem. Musí byť primeraný mojej aktuálnej finančnej pozícii.
Mnoho Slovákov sa rozhodlo, že do toho predsa len pôjde, o čom hovoria aj štatistiky Národnej banky Slovenska. O čom to vypovedá, zmierili sa Slováci s vyššími úrokmi alebo platí staré známe, že bývanie je potreba, a tie treba riešiť?
Tu by som chcel som zdôrazniť, že ide len o náznaky oživenia úverovania. Nejde o zmenu trendu, máme tu iba akési indície. Stúpol nám síce počet nových úverov, avšak nie ich priemerná výška. Pri výraze zmena sme tak stále opatrní. Áno, ľudia potrebujú bývať, preto trh s nehnuteľnosťami nikdy úplne nezamrzol. Keď sa pozrieme do minulosti, do polovice roka 2022 trh extrémne rástol, následne výrazne stúpli úroky, vďaka čomu sa začal rast spomaľovať. Trh sa zmenšil, no stále fungoval. Vrátim sa však k dôvodom tohtoročného mierneho oživenia. Myslím si, že kľúčovým faktorom sú úrokové sadzby. V roku 2022 výrazne stúpli, pričom v raste pokračovali aj v roku 2023. Už začiatkom tohto roka sa však nálada zmenila. Úroky síce výraznejšie neklesli, Európska centrálna banka však zmenila svoju politiku, klesli tiež výnosy na štátnych dlhopisoch a čoraz viac sa hovorí o tom, že by hypotéky mali predsa len zlacňovať. Ľudia sú tak odvážnejší.
Záujem pretrvával aj v lete, počas ktorého býva na trhu zvyčajne útlm. Prečo sme videli na trhu takýto trend?
Platí, že trh býva počas leta zvyčajne pokojnejší. Tento rok bol iný práve vďaka sadzbám, ktoré sa pohli smerom nadol. Ak sa pozrieme na naše štatistiky, pohyby pri priemerných sadzbách boli malé, ak sa však pozrieme na cenníky bánk, vidíme, že úroky predsa len znižovať začali. A ak si to spojíme s náladou v spoločnosti, o ktorej som hovoril, zistíme, že to bol hlavný faktor sinejšieho prítoku nových úverov.
Niektoré finančné domy menili cenníky v polovici augusta, iné na jeho konci a niekoľko znížení sme videli už aj počas septembra. Letné akcie však zvykom nebývajú, čo bolo tento rok iné?
Na správanie bánk vplývalo viacero faktorov. Tým najpodstatnejším je však klesajúca cena peňazí na finančných trhoch. Európska centrálna banka začala znižovať úrokové sadzby, čo predstavuje cenu krátkych peňazí. Na druhej strane padla aj cena dlhodobých peňazí, čo sú štátne dlhopisy. Všetko sú to faktory, ktoré majú vplyv na hypotekárny trh a na to, ako sú nastavené úrokové sadzby. Okrem toho určite zohral rolu aj konkurenčný boj. Ak sadzby znížila jedna banka, v momente museli zareagovať aj ostatné.
Ako sa táto stratégia podpíše pod jesenný apetít po hypotékach, budeme svedkami rekordných objemov nových úverov?
Slovo rekordné bude vzhľadom na to, že vnímame len náznaky zlepšenia, asi príliš silné. Očakávame však, že tieto trendy budú pokračovať tak, ako sa rozbehli. Oživenie bude určite prítomné, pričom aj samotné banky naznačovali, že by sadzby ešte mohli poklesnúť. Pre ďalší vývoj však bude veľmi dôležité to, ako sa bude vyvíjať cena peňazí na finančných trhoch. Teda to, ako bude svoje sadzby nastavovať centrálna banka a ako sa budú vyvíjať štátne dlhopisy. No a svoju úlohu opäť zohrá aj konkurenčný boj.
Niektoré banky už dnes ponúkajú sadzby pod štyrmi percentami. Kam by sa počas jesene mohli dostať?
Predpokladáme, že tu pokles bude. Odhadnúť jeho mieru je však momentálne veľmi náročné. Osobne si myslím, že k dramatickému pádu nedôjde a že to skôr bude postupné a mierne znižovanie.
Ak bude nová výška úrokov dostatočne atraktívna, môžeme na Slovensku vidieť ďalšiu vlnu refinancovania hypoték, ktorú sme tu mali počas jari a leta 2022?
Ide o veľmi silný faktor, ktorý tu nebol prítomný len v roku 2022, ale v podstate celú uplynulú dekádu. Refinancovanie bolo súčasťou nášho trhu už od roku 2012, keď začali klesať sadzby. Tento trend, aj vďaka vytvorenému prostrediu, môže byť veľmi silný. Máme tu legislatívu, ktorá klientom umožňuje meniť úvery kedykoľvek, a to za cenu minimálnych nákladov. Máme tu tiež veľa finančných sprostredkovateľov, ktorí rovnako zohrávajú významnú úlohu. To prostredie je skutočne takto nastavené. Avšak či opäť nastane podobná vlna, závisí od toho, aký bude ďalší vývoj úrokov, a tiež od toho, ako sa budú správať banky.
V septembrovom Makroprudenciálnom komentári Národná banka Slovenska tvrdí, že naše domácnosti zvládli prechod na vyššie úroky a splátky bez výraznejších problémov. Do polovice roku 2024 si však prešla zvýšením hypotéky len asi štvrtina hypoték. Bude to také bezproblémové aj pri tých ostatných?
Predpokladáme, že by to takto malo pokračovať aj naďalej. Do konca roka 2025 by mala byť refixovaná asi polovica hypotekárneho portfólia. Čakáme teda ešte jednu väčšiu vlnu, následne už bude tempo refixácií pokojnejšie. Pozitívnym vplyvom je to, že sadzby dnes už pomaly klesajú. Zároveň platí to, o čom sme viackrát hovorili – finančná situácia domácností ostáva pomerne dobrá. Aj tento rok sme videli rast ich reálnych príjmov. Uvidíme, aký vplyv na ne bude mať konsolidácia verejných financií, očakávania sú však stále pozitívne.
Predikcie sú síce pozitívne, svetová, a teda aj naša ekonomika sú však v napätí a čelia viacerým výzvam. Môže to byť katalyzátorom problémov?
Nejaký potenciál je tu vždy. Musíme preto pozorne sledovať všetky možné riziká. Áno, dnes externé prostredie nevyzerá príliš ružovo. Geopolitická situácia je náročná, sme vystavení situáciám, ktoré sme nezažili celé desaťročia. To určite nevytvára pozitívnu perspektívu. Národná banka Slovenska v polovici októbra zverejnila predikciu ekonomického rastu, pričom v nej boli inkorporované všetky tieto faktory. No napriek tomu, že je protivietor silný, naše hospodárstvo by malo fungovať. Pre klientov by bolo rizikom to, ak by došlo ku skutočne prudkému poklesu ekonomiky, k prudkému zhoršeniu situácie na pracovnom trhu a k nárastu nezamestnanosti. V našich základných predikciách však nič takéto neočakávame.
Národná banka od apríla tohto roka eviduje stabilné portfólio úverov pre podniky, pod čo sa podpísalo najmä oživenie úverovej aktivity v segmente menších podnikov. Prestali sa firmy báť, chcú investovať alebo, a to je horší prípad, sa im minuli vlastné zdroje?
Ukazuje sa, že vývoj počas druhého štvrťroka bol skôr krátkodobý. Pozitívne náznaky, ktoré sme tam videli, už v najnovších číslach absentujú a skôr nám hovoria o tom, že pokračuje pokles týchto úverov. Skúsim to však uviesť v širšom kontexte. Už posledný rok či dva vidíme, že nám trh úverov pre podniky buď stagnuje, alebo postupne klesá. Dno sme dosiahli v apríli tohto roka, kde nám toto portfólio medziročne kleslo o asi tri percentá. Prepad vidíme najmä pri veľkých podnikoch, kde tiež vnímame dlhodobý prepad dopytu. Keď sme s nimi o tom diskutovali, povedali nám, že strácajú apetít ísť do nejakých dlhodobejších investícií. Najmä kvôli ekonomickému vývoju, geopolitike, ale tiež kvôli niektorým reguláciám, ako napríklad Green Deal. Stagnáciu vidíme aj pri vývoji tržieb, čo má zase vplyv na prevádzkové financovanie. Vidíme tu teda tendenciu úvery skôr splácať. Iný príbeh vidíme pri mikropodnikoch a živnostníkoch. Tu dopyt po úveroch stále existuje. Najpozitívnejšie čísla boli pri službách a maloobchode.
Čo môžeme v týchto sektoroch očakávať počas najbližších mesiacov?
Predpokladáme, že budú pokračovať trendy, ktoré som opísal. Pôjde teda o stagnáciu pri veľkých podnikoch, pri menších dopyt ostane. Do veľkej miery táto predikcia vychádza z toho, o čom sme hovorili na začiatku. Teda z budúceho vývoja ekonomiky či geopolitiky. Ak teda neuvidíme lepšiu perspektívu, podniky sa budú pravdepodobne naďalej správať opatrne.
Zisk našich bánk dosiahol za prvých sedem mesiacov úroveň 651 miliónov eur, čo je medziročne o šesť percent menej. Ide celý tento pokles „na vrub“ škaredého odvodu?
Odvod ste nazvali „škaredým“, avšak ako pre koho. Pre banky škaredý je, pre štát však ide o veľmi pekný zdroj príjmu. Pokles zisku o šesť percent však vonkoncom netreba vnímať ako niečo dramatické. Ide o medziročný pokles oproti roku 2023, ktorý bol z pohľadu ziskovosti pomerne pozitívny. Historicky išlo o jeden z najlepších rokov. Nejde teda o nič dramatické, o nič, čo by ovplyvnilo schopnosť bánk úverovať či generovať kapitál.
Nie sme veľkými fanúšikmi bankového odvodu, Národná banka Slovenska totiž potrebuje sektor, ktorý je ziskový, stabilný a ktorý má pred sebou dobrú perspektívu. Na druhej strane vidíme, že banky generujú silné úrokové príjmy, ktoré do veľkej miery kompenzovali tieto zvýšené náklady. Samozrejme, toto nebude trvať dlhodobo. Nárasty ešte budú nejaký čas pokračovať, no potom začnú postupne klesať. Je preto veľmi dôležité, aby odvod pokračoval s nastavenou mierou degresivity.
Aký vplyv to bude mať na sektor z krátkodobého pohľadu a aký vplyv v horizonte niekoľkých rokov?
Z krátkodobého pohľadu nejaké výrazné vplyvy nevnímame. A to aj vzhľadom na spomínanú ziskovosť bánk, ktorá v absolútnych číslach až tak neutrpela. A ak sa zachová aktuálne nastavenie odvodu, extrémne dosahy nebude mať ani z dlhodobého hľadiska. Zásadný dosah mal vtedy, ak by sa nejakým spôsobom zmenila miera jeho degresivity. Napríklad, ak by výška odvodu zostala na rovnakej úrovni, akú vidíme dnes. Toto by už malo vážne dosahy. Vážne dosahy na to, ako by majitelia bánk vnímali slovenské dcéry či celkovo podnikanie u nás. To by malo následne vplyv aj na to, aký zisk by tu produkovali a koľko kapitálu by tu nechali. Práve ten je pre stabilitu sektora kľúčový.
Banky hovorili o viacerých dosahoch – vyššie úroky, respektíve ich pomalšie klesanie, vyššie poplatky, prepúšťanie, menej úverov, menej investícií do IT a inovácií, vyššie výnosy na štátnych bondoch. Čo všetko sa už naplnilo?
Snahou bánk je dosiahnuť nejakú mieru ziskovosti. Len čo vám však do nej zasiahne štát, hľadáte iné spôsoby, ako ju dosiahnuť. Výhodou bánk je to, že sa nachádzame vo fáze, keď im pomáha výška úrokov. Na hodnotenie toho, či sa realizovala niektorá z hrozieb, je však príliš skoro, odvod sa totiž platí len od začiatku tohto roka. Ak by sme však veľmi chceli, vidieť by sme to mohli práve pri hypotékach. Stačí sa pozrieť na vzťah medzi nimi a štátnymi dlhopismi. Kým výnosy pri dlhopisoch začali klesať už pred nejakým časom, samotné banky reagovali s výrazne miernejším poklesom až od začiatku augusta.
Okrem odvodu tiež banky budú musieť štátu vyberať transakčnú daň, okrem toho ju budú musieť samy platiť a ešte k tomu sa zvýšila daň z príjmu právnických osôb. Ako sa s tým všetkým vyrovnajú?
Ide o stále čerstvú vec, takže vám kompletnú simuláciu dosahu na bankový sektor nepoviem. Nikoho však neprekvapí, ak poviem, že pôjde o dodatočnú záťaž na celý segment. Už teraz vieme, že novú daň budú odvádzať, čo znamená, že budú musieť investovať do informačných systémov. Pre nás je však potenciálnym zdrojom rizika to, ako sa s daňou z finančných transakcií vyrovnajú podniky. Jeden z možných scenárov je snaha o optimalizáciu, a teda presun finančných prostriedkov do zahraničných bánk. To by teoreticky mohlo spôsobiť odlev likvidity z bankového sektora. Odhadnúť presnú mieru takýchto pohybov je však veľmi náročné. Systémový dosah by to mať nemalo, no bankám by to uškodiť mohlo.