Skryté čaro komunikácie alebo prečo mlčať nie je vždy zlato

„Ak sa vám zdá jasné a zrozumiteľné to, čo hovorím, tak ste museli nesprávne pochopiť, čo som povedal.“ Dnes už legendárny výrok bývalého šéfa FED-u Alana Greenspana.

Greenspanov citát ešte aj dnes trefne vystihuje pretrvávajúci neduh centrálnych bánk. Sú vnímané ako svet opradený tajomstvom, prístupný a zrozumiteľný len úzkej skupine vyvolených. Elitný klub hovoriaci kódovaným jazykom, ktorého dešifrovanie si vyžaduje doktorát z makroekonómie (prinajmenšom jeden).

Komunikáciu vnímali centrálni bankári dlhé roky ako čosi, čo síce treba z času na čas robiť, ale žiadny „milostný románik“ to nebol. Fungovalo im to, a dlho. Svet bol jednoduchší, menej prepojený. Centrálni bankári mali málo dôvodov, ak vôbec nejaký, venovať sa vysvetľovaniu, čo a prečo robia.

No svet sa zmenil, tento ich zásadným spôsobom.

Je komplexnejší, digitalizuje sa. Urýchľuje a prehlbuje štrukturálne zmeny, ktoré priniesla a prináša globalizácia.

Ale poďme späť k práci a povinnostiam centrálnych bankárov. Pre menovú politiku má táto transformácia špeciálnu príchuť. Jej výkon sa opiera o komplexnú analýzu a modelovanie toho, ako sa v budúcnosti budeme správať. Vy, ja, biznis, banka ale aj vlády. Je to tak trochu „alchýmia.“ Určite to ale nie je šarlatánstvo, toho sa nikto nemusí obávať.

Experti vo Frankfurte, v Tokiu či v Bratislave na základe existujúcich a odhadovaných údajov pridávajú tieto očakávania do svojich skladačiek, ktoré im hovoria, ako budú rásť ceny o rok, o dva, o päť rokov.

Sú zásadnou ingredienciu pri analýze toho, čo sa v ekonomike deje a bude diať, a ako sa na základe vyhodnotenia budúcnosti centrálna banka zachová. Inými slovami, či zvýši alebo zníži úrokové sadzby (štandardné nástroje), alebo je situácia taká kritická, že je potrebné pristúpiť k mimoriadnym krokom (neštandardným opatreniam). Tak ako im káže ich mandát.

Mandát si predstavte ako súbor zadefinovaných úloh a cieľov a má ich každá centrálna banka. Stráži si ich a robí všetko preto, aby zabezpečila ich plnenie. Je to návod. V prípade Európskej centrálnej banky, čiže aj v našom, je to cenová stabilita, ktorá podporuje hospodársky rast a zamestnanosť. V ľudskej reči ide o to, aby ceny tovarov a služieb rástli rozumným tempom, ani prirýchlo, ani pomaly.

A tu sa dostávame späť k významu komunikácie pre centrálne banky v 21. storočí.

Vesmír centrálnych bankárov sa od vypuknutia globálnej finančnej krízy v roku 2008 zásadne zmenil. Boli sme svedkami bezprecedentného znižovania úrokových sadzieb, záplav trhu lacnými peniazmi potrebnými pre chod ekonomiky a investícií. Trvá to dodnes.

No aj ten najväčší ostrov štandardných a neštandardných opatrení má svoje hranice.

A tu, tak ako nikdy v histórii, vstupuje do hry komunikácia. Tá smerom von, k odbornej a čoraz viac aj k laickej verejnosti.

Jedna (pomerne zásadná) poznámka: viac komunikácie vonkoncom neznamená lepšiu komunikáciu. Naopak. Často riskujete, že zahltíte svet „šumom“ a pretlakom informácií. To, čo na konci dosiahnete, je namiesto želaného účinku „rezistencia“ a „únava materiálu.“

Nezrozumiteľnosť komunikácie v kombinácii so „šumom“ majú priamy aj prenesený dosah na domácu spotrebu. To plodí nezáujem a napomáha volatilite, nestálosti. S tou následne rastú aj riziká, ktoré komplikujú dosiahnutie želaných cieľov, v našom prípade už spomínanej cenovej stability.

Schopnosť jasne a zrozumiteľne hovoriť smerom von zásadným spôsobom ovplyvňuje centrálne banky robiť si svoju robotu.

Výkon mandátu si preto dnes, viac než kedykoľvek predtým, vyžaduje zmenu chápania. Kým v minulosti bolo fajn z času na čas čosi komunikovať, dnes je komunikácia nezastupiteľným nástrojom, ktorý napomáha centrálnym bankárom robiť si svoju robotu.

Komunikácia sa stala z doplnku priamym nástrojom menovej politiky.

Komunikácia slúži na nasmerovanie očakávaní. Čím lepšie a efektívnejšie sú tieto očakávania navigované v súlade s mandátom, tým jednoduchšie a rýchlejšie sa podarí dosiahnuť cenovú stabilitu.

Anne Morrow Lindberghová, americká autorka a priekopníčka letectva, kedysi dávno povedala: “Good communication is just as stimulating as black coffee, and just as hard to sleep after,” čo by sa dalo voľne interpretovať ako: Dobrá komunikácia je taká stimulujúca ako káva, a po oboch sa rovnako zle spí.

Prečítajte si tiež: Komunikačná stratégia NBS

---

« Späť na zoznam blogov

Chcete vedieť o ďalšom blogu?