Slovensko patrí medzi krajiny s vyššou infláciou, ale ľudia nárast cien energií doteraz ledva pocítili. (hl. ekonóm M. Horváth,Denník N)

Inflácia na Slovensku prevýšila v septembri už 14 percent, vyšší rast cien ako Slovensko malo v Európskej únii osem krajín, napríklad Česká republika, Maďarsko, ale aj Holandsko. Rýchlo rástli najmä ceny potravín, v budúcom roku budú infláciu tlačiť nahor ceny energií.

Hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Horváth vraví, že rozdiel medzi krajinami je v podiele energií na spotrebnom koši, dôležitú úlohu zohráva aj spôsob, akým sa regulujú ich ceny. V iných krajinách je prenos zdražovania energií do účtov domácností oveľa rýchlejší a už sa to tam do veľkej miery deje. Na Slovensku to skokovo pocítime v januári 2023.

NBS vo svojom základnom scenári odhaduje, že priemerná inflácia v budúcom roku dosiahne 18 percent. Vychádzala z toho, že plyn, elektrina, teplo pre domácnosti pôjdu hore o približne 100 percent. Horváth hovorí, že medzi inými analytikmi sa vytvoril konsenzus, že stúpnu o 50 percent, inflácia by tak dosiahla 13 percent. Aká naozaj bude, do veľkej miery závisí od výšky a formy kompenzácií drahých energií. „Mne osobne sa celkom pozdáva nemecký model, kde majú ľudia istú mieru spotreby za cenu umelo stanovenou vládou a všetko nad to závisí od vývoja na svetových trhoch.“

V rozhovore ďalej vraví:

• Počas zotavenia po pandémii rástol počet živnostníkov aj príjem na jedného živnostníka.
• Trhy očakávajú, že sa základná sadzba Európskej centrálnej banky vyšplhá k trom percentám do polovice budúceho roka.
• Úroky na hypotéky išli hore, ale konkurenčný boj v tejto oblasti naďalej trvá.
• Zatiaľ na realitnom trhu nevidíme známky takého prepadu, aký vidno napríklad v Holandsku, kde už ceny padajú.

Keď sme sa spolu rozprávali pred letom, odhadovali ste, že na jeseň budú témou potraviny, lebo budú ďalej rýchlo zdražovať. Takže septembrová inflácia vás vlastne ani neprekvapila?

Trochu áno, aj keď štruktúra inflácie v posledných mesiacoch nie je žiadnym prekvapením. Čakali sme, že to bude možno o nejaké desatinky nižšie, ale je to práve tým, že ceny potravín rastú rýchlo a ceny energií sa rýchlejšie a intenzívnejšie prelievajú do širšieho okruhu tovarov a služieb. Výsledkom je, že inflácia trochu predbieha očakávaný vývoj. V našej poslednej predpovedi sme sa pozreli na to, prečo sa nám v minulosti stávalo, že čísla boli podstatne iné, ako sme čakali. V cenách tovarov a služieb vidíme v historickom kontexte nevídaný vývoj a to sme už zahrnuli do našich predpovedí, a preto aj prekvapenia sú menšie. Veľmi dúfam, že raz budeme hovoriť o tom, že začíname upravovať naše predpovede smerom dole.

Keď hovoríte o vyšších cenách tovarov a služieb, máte na mysli stavebné materiály, elektroniku, ceny v reštauráciách? Čo presne?

Tovary a služby v najširšom slova zmysle. Historicky sme napríklad videli, že vývoj cien služieb do veľkej miery kopíroval vývoj miezd v danom segmente, no od začiatku roka sledujeme, že je odtrhnutý od mzdového vývoja. Zjavne ceny energií, nájmov, ale aj vyššie ceny tovarových vstupov už výrazne ovplyvňujú vývoj cien a služieb.

V nedávnej prognóze ste uviedli, že tlak na rast cien prichádza zo sektora živnostníkov. Ako ste to mysleli?

Počas zotavenia po pandémii sme evidovali, že rastie aj počet živnostníkov, ale aj príjem na jedného živnostníka. Zrejme veľa pracovných miest, ktoré v minulosti boli formou stáleho zamestnania, je v novej postpandemickej ére formou živností. To vedie k tomu, že ich príjmy sú možno vyššie ako v minulosti. Ale vidíme to aj v zahraničí, niečo podobné sa deje v Českej republike, ale aj v Amerike. Ľudia, ktorí pôsobia v gastre, reštauráciách, čiže z pohľadu pandémie v rizikových sektoroch, si začali pýtať „rizikovú prirážku“ za to, že môžu kedykoľvek prísť o prácu a pomoc nie nutne bude na mieste.

Takže podľa vašich analýz ziskové prirážky zostali konštantné vo firmách, ale marže zvyšovali živnostníci, z čoho vznikol ďalší tlak na infláciu?

Pokiaľ ide o firmy, pozerali sme sa na vzorku 10-tisíc firiem a iste sa nájdu prípady, keď firmy benefitujú z vývoja po pandémii a od začiatku vojny. V prípade živnostníkov také podrobné údaje nemáme, ale do istej miery by som väčšie príjmy chápal ako rizikovú maržu za to, že z ich pohľadu fungujú v neistejšom svete po pandémii.

Čo vám hovoria manažéri firiem o energiách?

Hovorili sme s nimi vlani na jeseň aj túto jar a ceny zvyšujú, lebo im rastú náklady. Nejde o to, že rozširujú marže. Ľudia z oblasti služieb nás upozornili, že ceny vstupov tam nad rámec mzdových nákladov rastú dosť výrazne, a aj keď nič iné nespravia, len do cien premietnu bežnú maržu, výsledok je inflačný vývoj, ktorý vidíme.

Vidíte už, že by firmy brzdili na Slovensku investície?

Už niekoľko rokov vidíme, že investície nás vždy negatívne prekvapia a čakáme, že by sa to mohlo obrátiť. Firmy sa dlhodobo sťažujú, že investície často neprichádzajú na Slovensko práve preto, že nevedia materským spoločnostiam, investorom alebo sami sebe odôvodniť, kde nájdu ľudí, ktorí by myšlienku potiahli ďalej.

Je to aj o pomoci štátu. Firmy nám hovoria, že iné krajiny oveľa systematickejšie a rýchlejšie podporujú napríklad prechod na zelenšie technológie. Teraz bol počuť veľký výkrik z firemného sektora, pretože nemecká vláda ohlásila tamojším podnikom pomoc a naše firmy fungujú v konkurenčnom prostredí. Bolo to nefér od nemeckej vlády a čakalo sa, že by bolo lepšie mať európske riešenie. No bola to aj dobrá ilustrácia toho, že v mnohých kľúčových oblastiach je pomoc iných štátov často dostupnejšia a rýchlejšia.

Témou sú teraz najmä ceny energií. Európska komisia navrhuje cenové stropy pre plyn a kompenzácie drahých energií pripravuje aj vláda. Mení to nejako váš odhad inflácie?

Aj áno, aj nie. Už dlhšie vieme, že sa zrejme prijmú nejaké opatrenia, ale netušíme aké. Do hlavného scenára našej jesennej prognózy sme sa snažili zahrnúť všetky vtedy známe informácie, výroky, verejne komunikované záväzky od predošlého vedenia ministerstva hospodárstva. Ale v deň, keď sme zverejnili prognózu, sme sa dozvedeli, že nakoniec budú iné opatrenia.

Z čoho vychádzala vaša predpoveď?

Rátali sme s tým, že plyn, elektrina, teplo pre domácnosti pôjdu hore o približne 100 percent a výsledkom toho bol náš odhad 18-percentnej inflácie na budúci rok. Ale to je podmienené úpravou regulovaných cien. Vieme, že keby sa išlo podľa existujúcich vzorcov a vláda by nič nespravila, tak by elektrina narástla o 400 percent a plyn a teplo o 200 percent. Výsledkom by bola inflácia niekde okolo 35 percent. Ale vieme aj, že takto to nebude, len netušíme, ako to nakoniec bude. Medzi inými analytikmi sa vytvoril konsenzus, že to bude okolo 50 percent a také niečo spomenul aj premiér v súvislosti s cenami elektriny.

Aká by bola potom inflácia?

Keby ceny energií pre domácnosti stúpli o 50 percent, sme na úrovni inflácie okolo 13 percent. Bohužiaľ, aj dnes, keď sa rozprávame, je situácia rovnaká ako pred dvomi mesiacmi a nevieme, ako sa nakoniec zvýšia. To má zásadný vplyv na to, aká bude kúpna sila obyvateľstva, ako sa bude vyvíjať spotreba v ekonomike.

Teraz už, samozrejme, vieme, že bude balíček na kompenzácie vo výške 3,5 percenta HDP, len nevieme, komu a ako sa to bude financovať, či budú aj mimoriadne dane. Tušíme, že sa niečo použije zo štrukturálnych fondov, možno niečo pôjde aj na dlh, ale to takisto nevieme. Mimochodom, to, že sa bude časť pomoci financovať aj z fondov EÚ, je veľmi smutné priznanie, že nevieme vyčerpať eurofondy na ich pôvodný účel.

Vláda napríklad spomína, že sa nevyčerpané eurofondy použijú na energošeky pre domácnosti. Ako by mala pomoc vlády podľa vás vyzerať? 

Už dlhšie opakujeme, že opatrenia majú byť dočasné a cielené. Riešením zrejme bude kombinácia priamej podpory občanom, ale aj úprava cien. Asi nie je politicky priechodné a možno ani ekonomicky správne, aby sa účty domácností upravili presne podľa vzorca, ktorý máme, čiže by prudko stúpli, len by sa im to kompenzovalo. Je dôležité, aby opatrenia naďalej zachovávali motiváciu šetriť energiu.

Mne osobne sa celkom pozdáva nemecký model, kde majú ľudia istú mieru spotreby za cenu umelo stanovenú vládou a všetko nad to závisí od vývoja na svetových trhoch. K takému niečomu by sme mali dospieť aj na Slovensku, možno aj v prípade firiem aj domácností. Ale nie sme súčasťou týchto diskusií. Na Slovensku sa opakovane stretávame s tým, že na to, aby sme dobre dizajnovali pomoc, potrebujeme dobré údaje a administratívu. Dobieha nás minulosť, že sme kapacity štátu v tejto oblasti nebudovali dostatočne.

Ako veľmi môže európska dohoda o cenách energií ovplyvniť rozhodovanie Európskej centrálnej banky (ECB), o koľko zvýši budúci týždeň úrokové sadzby?

Vývoj cien energií zaujíma ECB do tej miery, do akej sa to potom prenáša do širšieho okruhu tovarov a služieb v dlhšom časovom horizonte, takisto do mzdových požiadaviek povedzme v dvojročnom horizonte, a ako to mení správanie firiem. Čiže dôležité je, čo tieto úpravy znamenajú pre výhľad inflácie v eurozóne.

Obáva sa ECB teraz najmä vývoja cien tovarov a služieb?

Je vidno, že inflačný vývoj zasahuje čoraz širší okruh tovarov a služieb. Obava je, aby jadrová inflácia, ktorá je očistená o vplyv regulovaných cien, nezostala dlhodobo na vyšších úrovniach. Samozrejme, každý si uvedomuje, že je tam stále veľa dočasných prvkov, aj postpandemických, a do cien tovarov a služieb sa premietajú aj drahé energie.

Koncom októbra ECB rozhodne o ďalšom zvyšovaní sadzieb. Na trhu prevažuje názor, že sa základný úrok opäť zvýši o 0,75 percentuálneho bodu na 2 percentá. Čo si o tom myslíte?

Trhy majú v cenách v zásade zahrnuté zvýšenie základnej sadzby o 0,75 percentuálneho bodu. Podľa vývoja trhových sadzieb vieme povedať, že trhy očakávajú, že sa základná sadzba ECB vyšplhá niekde k úrovni 3 percent do polovice budúceho roka. To by malo zabezpečiť, že sa inflácia vráti k dvom percentám. Treba povedať, že dlhodobé očakávania v eurozóne sú naďalej blízko dvoch percent. V očiach trhov má ECB stále kredibilitu, že zvyšovaním sadzieb a inou formou uťahovania menovej politiky dokáže dosiahnuť inflačný cieľ.

Je rast úrokov na hypotéky v súlade s tým, ako rastú úroky ECB? 

To by si takisto zaslúžilo hlbšiu analýzu. Úroky išli, samozrejme, hore, ale konkurenčný boj v tejto oblasti naďalej trvá. Ale aj bankám rastú náklady na financovanie, takže úroky na hypotéky stúpli. Aj to bude ovplyvňovať v budúcom roku situáciu domácností v závislosti od toho, koľko im zostane na spotrebu.

Ako ECB pomáha teraz vládam s čoraz drahšími pôžičkami?

Stále prebiehajú reinvestície portfólia vládnych dlhopisov, ktoré ECB nakúpila, a udržuje ho vo výške, ktorú dosiahlo. Keď sú niektoré dlhopisy momentálne splatné, namiesto nich nakupuje nové. Už sa diskutuje o tom, že sa reinvestície ukončia, a či banka začne aj aktívne znižovať svoje portfólio.

Medzi krajinami EÚ sú vo výške inflácie rozdiely. Vyššiu infláciu ako Slovensko malo v  septembri 8 krajín, okrem pobaltských krajín aj Česko, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Holandsko. Čo má táto skupina krajín spoločné?

Jedna vec je podiel energií na spotrebnom koši, ten je v rôznych krajinách dosť odlišný. Dôležitú úlohu zohráva regulačný rámec. Slovensko síce patrí medzi krajiny s vyššou infláciou, ale obyvateľstvo nárast cien energií doteraz ledva pocítilo, kým v iných krajinách je prenos vyšších cien oveľa rýchlejší. V Čechách sa tá časť ceny energií, ktorá je odvodená od samotnej suroviny, aktualizuje každý mesiac.

Môžeme mať pre to v budúcom roku vyššiu infláciu, ako majú v Českej republike?

Samozrejme. Regulačný rámec je u nás nastavený tak, že ceny reagujú s ročným oneskorením, čo je v EÚ dosť zriedkavé. V ostatných krajinách je prenos cien energií o dosť rýchlejší a už sa to tam do veľkej miery deje. Na Slovensku to skokovo pocítime v januári a bude to ovplyvňovať ceny pre domácnosti do konca budúceho roku. Otázka, či je to dobre nastavené, by si zaslúžila celospoločenskú diskusiu.

Dôležitú úlohu zohráva aj to, z čoho sa energia produkuje. Aj inde majú jadrové elektrárne a cena elektriny na lokálnom trhu dohodnutá v dlhodobých kontraktoch je tam predsa len lacnejšia ako inde, kde sa nakupuje medzinárodne.

Inflácia v postkomunistických krajinách je vo všeobecnosti vyššia ako inde v eurozóne. Prečo je to tak?

Vo východoeurópskych krajinách vidíme, že prenos dovezenej inflácie do spotrebiteľských cien je podstatne silnejší ako inde, takže máme vysokú aj jadrovú infláciu. Keď si zoberieme čistú infláciu, teda bez energií, potravín a pohonných látok, máme infláciu tiež niekde okolo 10 až 11 percent. Aj keď aj v iných krajinách sa obávajú, že by k podobnému nárastu mohlo dôjsť s nejakým oneskorením.

Vo východných krajinách to do istej miery súvisí aj s mimoriadnym pnutím na trhu práce. Ale zrejme majú firmy u nás menší priestor na to, aby sa vyrovnali s nákladovými tlakmi bez zvyšovania cien. Akékoľvek rezervy po pandémii museli byť veľmi nízke.

Kedy bude inflácia na Slovensku vrcholiť?

Zrejme začiatkom budúceho roka bude skok, keď sa upravia regulované ceny. Tam by to malo niekde vrcholiť a následne by mala pozvoľne klesať. Strmé klesanie, ako sme sa nádejali možno ešte pred pol rokom, zrejme nebude.

Takže v budúcom roku budú ťahať infláciu najmä drahé energie alebo aj iné tovary a služby?

V budúcom roku sú to jednoznačne energie. Treba si aj uvedomiť, že máme sekundárne tlaky z cien energií na strane výrobcov a tovary a služby, ktoré k nám prichádzajú zo zahraničia, budú takisto tlačiť na infláciu a budú odznievať pomerne pomaly.

Ako vysoký rast cien ovplyvní realitný trh?

Aktuálny vývoj na realitnom trhu by som charakterizoval ako spomaľovanie, čo sa do istej miery dalo aj čakať. Zatiaľ neevidujeme známky takého prepadu, aký vidno napríklad v Holandsku, kde sa trh po veľmi dynamických dvoch rokoch zjavne otočil a ceny tam padajú.

Čo sa v Holandsku dialo inak ako u nás?

V Holandsku sa oveľa viac hovorilo o nadhodnotení ako na Slovensku a v iných krajinách. Na Slovensku máme problém aj s ponukou nehnuteľností, rastie pomaly a dlhodobo ovplyvňuje situáciu na trhu.

Boli ste prvým členom rozpočtovej rady. V návrhu rozpočtu na budúci rok je 3,4-miliardová rezerva na kompenzácie drahých energií, čo prudko zvyšuje rozpočtový deficit. Je v poriadku, že deficit by mal v budúcom roku prevýšiť osem miliárd eur, resp. 6,4 percenta HDP?

Skôr ma trápi to, že vôbec netuším, čo bude potom. Absentuje akýkoľvek plán na dlhodobú konsolidáciu verejných financií. Dôležitým pilierom mali byť výdavkové limity, ktoré sa prestali zavádzať do praxe. Naviac nie sú ani európske pravidlá pre ďalšie obdobie. Každý tuší, že budú zapnuté, ale nikto nevie, v akej forme. Je to problém pre celú eurozónu. Túto neprehľadnosť a dlhodobú neukotvenosť verejných financií treba prirátať k ďalším rizikám inflačného vývoja. Čeliac takejto kríze je podľa mňa normálne, že vláda, verejný sektor vstupuje do diania formou podpory pre rôzne skupiny, ktoré môže táto situácia zraniť. Z principiálneho pohľadu je to v poriadku. Aj v prípade covidu sme videli, že boli alokované veľké sumy a skutočné čerpanie bolo napokon podstatne nižšie aj z dôvodu kapacity štátu. Berieme to ako nastrelenú sumu.

Ako ekonóm sa obávate rizika, že v budúcom roku bude rozpočtové provizórium?

Ako ekonóma ma to trápi. Ide o obdobie, keď bude potrebné pomôcť ekonomike, ľuďom, firmám. Keď pôjdeme podľa tohtoročného rozpočtu, množstvo prostriedkov v reálnom vyjadrení bude nízke. Hrozilo by, že vláda sa bude správať procyklicky, bude škrtiť v čase, kedy by mala skôr pomáhať.

(Zdroj: Denník N, 20.10.2022, Mariana Onuferová, https://e.dennikn.sk/3068715/slovensko-patri-medzi-krajiny-s-vyssou-inflaciou-ale-ludia-narast-cien-energii-doteraz-ledva-pocitili-hovori-hlavny-ekonom-nbs/)