Správa o ekonomickom vývoji za máj 2009 - Zhrnutie

V prvom štvrťroku 2009 sa prepad ekonomiky eurozóny opäť zrýchlil, keď sa hrubý domáci produkt v porovnaní s posledným štvrťrokom 2008 znížil o 2,5 %. Na medziročnej báze zaznamenalo hospodárstvo eurozóny prepad 4,8 %. Medziročná miera inflácie v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) v máji 2009 klesla v porovnaní s aprílom (0,6 %) na úroveň 0,0 %. Výmenný kurz eura voči doláru v máji prevažne aprecioval. Rada guvernérov ECB na júnovom zasadnutí rozhodla, že úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie a úrokové sadzby pre jednodňové refinančné a jednodňové sterilizačné operácie zostanú nezmenené na úrovni 1,00 %, resp. 1,75 % a 0,25 %.

V prvom štvrťroku 2009 pokračoval trend spomaľovania stredoeurópskych ekonomík, keď kladný medziročný rast dosiahlo ako jediné v regióne Poľsko (1,9 %), v Českej republike sa pokles HDP prehĺbil na 3,4 % a v Maďarsku na 5,4 %. Medziročná miera harmonizovanej inflácie v máji poklesla v Českej republike a mierne aj v Poľsku, v Maďarsku sa cenový rast zrýchlil. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa v máji kurzy poľského zlotého a českej koruny mierne znehodnotili, naopak, maďarský forint voči euru aprecioval. Kľúčové úrokové sadzby znížila iba Česká národní banka.

Spotrebiteľské ceny v SR merané HICP sa v máji na medzimesačnej báze zvýšili o 0,1 % a medziročná miera inflácie sa spomalila na najnižšiu hodnotu od začiatku sledovania HICP na úrovni 1,1 % (z aprílových 1,4 %). Prehĺbenie medziročného poklesu zaznamenali ceny priemyselných tovarov bez energií, ako aj ceny potravín. Takýto vývoj bol pravdepodobne spôsobený nízkym dopytom, ako aj znížením importných cien. V porovnaní s aprílom sa spomalil rast cien energií a mierne aj cien služieb. V oblasti výrobných cien pokračoval pokles cien slovenských produktov priemyselnej výroby aj pre tuzemský trh, aj na export a prehĺbil sa pokles cien poľnohospodárskych výrobkov.

Ekonomický rast na Slovensku v prvom štvrťroku 2009 medziročne poklesol o 5,6 % a oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa jeho tempo rastu prepadlo o 8,2 p.b.. Oslabenie ekonomickej aktivity slovenskej ekonomiky bolo dôsledkom poklesu domáceho aj zahraničného dopytu ako aj do istej miery prerušením dodávok plynu. Zahraničný dopyt vykázal v prvom štvrťroku 2009 výrazný (dvojciferný) medziročný pokles, ktorý súvisel s poklesom dovozov najväčších obchodných partnerov. Súčasne s poklesom ekonomického rastu v prvom štvrťroku 2009 sa znížila aj produktivita práce, čo však nebolo sprevádzané vývojom v mzdovej oblasti v dôsledku čoho sa výrazne zvýšili jednotkové náklady práce. Priemerná mesačná mzda v prvom štvrťroku vzrástla a oproti predchádzajúcemu štvrťroku zaznamenala mierne zrýchlenie, čo do istej miery mohlo byť ovplyvnené aj vyplácaním odstupného. Celková zamestnanosť, vplyvom zníženia zamestnanosti predovšetkým v odvetviach priemyslu, poklesla, avšak len mierne vzhľadom na prepad HDP. Toto bolo ovplyvnené snahou zamestnávateľov o udržanie zamestnanosti, a to skrátením pracovného času. Pri pohľade na vývoj zamestnanosti na odpracované hodiny došlo k výraznému poklesu tohto ukazovateľa. Zhoršenie ekonomického vývoja sa prejavilo aj vo výraznom medziročnom znížení ziskovosti finančných a nefinančných korporácií, keď vytvorený zisk za prvý štvrťrok 2009 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku bol nižší takmer o 50 %, avšak stále kladný.

Dosiahnutý deficit bežného účtu sa v apríli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zlepšil, pričom zmena marcového deficitu na mierny prebytok bola najmä dôsledkom nárastu prebytku obchodnej bilancie. Záporná medziročná dynamika vývozu a dovozu sa v apríli prehĺbila. Znižovanie exportnej aktivity sa odrazilo v prehlbujúcom sa poklese priemyselnej produkcie, najviac v kľúčovom automobilovom a elektrotechnickom priemysle. V poklese pokračovala aj stavebná produkcia. Tržby vybraných odvetví zaznamenali, po marcovom miernom zlepšení, zrýchlenie medziročného poklesu. Pokles tržieb v maloobchode sa naopak spomalil, čo korešponduje s postupne sa obnovujúcou dôverou v maloobchode.

Aj napriek aprílovému nepriaznivejšiemu vývoju tržieb a produkcie v priemysle a stavebníctve by nemalo v ďalších mesiacoch dochádzať k ďalšiemu prehlbovaniu prepadu, a to vzhľadom na vývoj ukazovateľov dôvery. Pokles indikátora ekonomického sentimentu sa v máji po siedmych mesiacoch intenzívneho zhoršovania zastavil a prvýkrát od októbra 2008 sa jeho hodnota zvýšila. Jeho vývoj pozitívne ovplyvnil nárast dôvery v priemysle, maloobchode ale predovšetkým zvyšujúca sa dôvera spotrebiteľov.

V porovnaní s marcom došlo v apríli k zrýchleniu medziročného rastu miezd za vybrané odvetvia (najmä v stavebníctve a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev). Zamestnanosť vo vybraných odvetviach klesala ďalej, avšak miernejšie ako v predchádzajúcom mesiaci. Najviac poklesla v priemysle, informácie a komunikácia naopak zaznamenali zrýchlenie rastu. V ostatných odvetviach došlo k spomaleniu zamestnanosti, respektíve zotrvali v poklesoch z predchádzajúceho mesiaca. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v apríli 10,9 % a v porovnaní s marcom sa zvýšila o 0,6 percentuálneho bodu.

Objem pohľadávok PFI voči súkromnému sektoru sa v apríli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znížil, v dôsledku poklesu stavu prečerpaní bežných účtov nefinančných spoločností. Sektor domácností pokračoval v rastúcej tendencii z predchádzajúcich troch mesiacov, pričom najviac sa na tomto raste podieľali úvery na nehnuteľnosti.

Aprílové zníženie kľúčových sadzieb ECB sa v plnom rozsahu premietlo do trhových sadzieb.

Pokles zaznamenali najmä klientske sadzby z vkladov nefinančných spoločností, kde sa takmer celý prenos zníženia kľúčových sadzieb prejavil pri bežných účtoch a denných vkladoch a rovnako poklesli aj klientske sadzby z vkladov domácností, kde sa pokles kľúčových sadzieb premietol najvýraznejšie do úrokových sadzieb z dlhodobých vkladov nad 1 rok. Pokiaľ ide o úročenie úverov, pokles úrokových sadzieb zaznamenali nefinančné spoločnosti, úročenie úverov domácnostiam na zníženie kľúčových sadzieb nereagovalo.

Jana Kováčová,
hovorkyňa NBS

Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: +421-2-5787 2168,+421-2-5865 2168, +421-2-5787 2169, +421-2-5865 2169
Internet: http://www.nbs.sk

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.