en en

Svetový deň zdravia: Slováci zaostávajú za priemerom EÚ

7. apríla si pripomíname svetový deň zdravia. Len 65% Slovákov subjektívne považovalo v roku 2020 svoj zdravotný stav za dobrý alebo veľmi dobrý, čím zaostali za priemerom EÚ. Slovensko patrilo aj ku krajinám s najvyšším podielom obyvateľov, ktorí svoj zdravotný stav považovali za zlý až veľmi zlý (13,2%). Objektívne toto vnímanie potvrdzuje aj nadpriemerné vymeškávanie v práci zo zdravotných dôvodov.

Graf 1 Subjektívne pociťovaný zdravotný stav (% obyv. nad 16 rokov, 2020)

Svetový deň zdravia: Slováci zaostávajú za priemerom EÚ
Zdroj: Eurostat

Graf 2 Absencia v práci kvôli chorobe (2019, počet dní v roku na osobu)

Svetový deň zdravia: Slováci zaostávajú za priemerom EÚ
Zdroj: OECD

Relatívne zlý zdravotný stav, slabá prevencia a nižšia kvalita zdravotnej starostlivosti sa premieta do vyšších úmrtí.  Slovensko podobne ako ostatné krajiny strednej a východnej Európy dosahuje oproti krajinám západnej Európy výrazne vyššiu úroveň odvrátiteľnej úmrtnosti, kde zaostávame pri prevencii ako aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Najčastejšou príčinou úmrtí v roku 2021 boli choroby obehovej sústavy a COVID-19, ktoré sa podieľali 39 % resp. 20 % na úmrtiach v tomto roku.

Slovensko oproti ostatným krajinám EÚ relatívne zle zvláda pandémiu ochorenia COVID-19. Toto ochorenie mohlo podľa odhadov The Economist[1] viesť, či už priamo alebo nepriamo cez preťažený zdravotný systém a zanedbanú prevenciu, k 529 nadmerným úmrtiam na 100 tis. obyvateľov. Priemer krajín EÚ za rovnaké obdobie pritom predstavoval 322 nadmerných úmrtí na 100 tis. obyvateľov. Slovensko zaznamenalo po Bulharsku, Lotyšsku a Rumunsku najviac nadmerných úmrtí v tomto období.

Graf 3 Štandardizovaná odvrátiteľná úmrtnosť (2018, na 100 tis. obyv.)

Svetový deň zdravia: Slováci zaostávajú za priemerom EÚ
Zdroj: Eurostat, výpočty NBS

Graf 4 Úmrtia podľa príčiny (2021, %)

Svetový deň zdravia: Slováci zaostávajú za priemerom EÚ
Zdroj: ŠUSR, výpočty NBS

Zaostávanie v zdravotných výsledkoch voči európskemu priemeru je aj jednou z výziev našej krajiny, ktorú identifikovala správa NBS Štrukturálne výzvy.


[1]Our World in Data resp. the Economist (údaje od 1.1.2020 do 3.4.2022).


Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: press@nbs.sk

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.