Vedúci oddelenia prognóz a modelov NBS - Miroslav Gavura: Životná úroveň bude citeľne rásť (rtvs.sk: Ekonomika24)
Zdroj: rtvs.sk
Prepis:
Je štvrtok, vitajte pri pravidelnom ekonomickom prehľade dňa. Ekonomika sa dokázala vysporiadať s následkami vysokej inflácie a rástla nad očakávania aj začiatkom tohto roka, informoval dnes guvernér NBS Peter Kažimír. Domácnosti začali viac spotrebovávať, no na tvorbu úspor ešte potrebujú viac času. O letnej menovej prognóze nám prišiel povedať Miroslav Gavura, vedúci oddelenia prognóz a modelov NBS.
Pán Gavura, guvernér dnes spomínal, že leto bude pokojné. Národná banka očakáva rast našej ekonomiky v tomto aj v budúcom roku na úrovni okolo troch percent, čo sú hlavné črty priaznivého výhľadu pre našu ekonomiku.
Ak sa rozprávame o predpoklade rastu ekonomiky na tento rok, tak spomenul by som tri momenty. Môžem potvrdiť, že naozaj sú viditeľné signály o oživení svetovej ekonomiky, pokles inflácie má celosvetový charakter a tak predpokladáme, že sa zvýši aj dopyt po našich tovaroch, ktoré dokážeme vyrábať. Čiže to je prvý moment, že ten vietor zavanie zo zahraničia u našich obchodných partnerov. Druhým momentom je, že očakávame, že finančná situácia domácností sa výrazne a citeľne zlepší tento rok, čo pomôže aj spotrebe domácností. A tretí moment je, že podľa najnovších odhadov a meraní Štatistického úradu ekonomika minulý rok rástla rýchlejšie, ako sme pracovali ešte pri marcovej prognóze – namiesto 1,1 % sa odhaduje, že minulý rok rástla ekonomika o 1,6 %, čo znamená, že ekonomika operuje a generuje na lepšej výkonnosti a úrovni. Údaje a odhady za prvý štvrťrok potvrdili tieto tendencie, čo bolo pozitívnym prekvapením pre nás. Všetky tieto 3 faktory stoja za tým, že očakávame, že tento rok bude rast ekonomiky blízko troch percent.
Čo v minulom roku našu ekonomiku z vášho pohľadu asi podržalo najviac?
Tu sú dva faktory. Jedna vec je, že sme dočerpávali európske zdroje, tam bol dosť veľký balík ešte nevyčerpaných zdrojov a snaha využiť ich tak bola kulminovaná na koniec minulého roka, čo sa odzrkadlilo v tom, že rast investícií minulý rok bol dvojciferný. Toto je ten kľúčový moment, čo nás podporilo. A druhá vec, tak určite boli to podporné fiskálne vládne opatrenia na zlepšenie hospodárenia a rozpočtov, tak firiem ako domácností v boji s vysokou infláciou, s vysokými cenami energií, takže to je ten ďalší moment, ktorý pomohol tomu, že spotreba domácností sa neprepadla tak vysoko, ako bez týchto podporných opatrení.
Je vysoká inflácia definitívne za nami?
Všetko tomu nasvedčuje, že ak sa rozprávame o vysokých infláciách, ktoré sme mali predchádzajúce roky, tak všetko tomu nasvedčuje, že áno. Tie predpovede o poklese cenového rastu sa naplnili a aj nové informácie, ktoré dostávame a s ktorými pracujeme, ukazujú len malé výkyvy. Toto je dobrá správa, že cenový rast sa dostáva do normálu, čiže ceny bežných tovarov a služieb, ktoré spotrebúvame a nakupujeme, už nebudú rásť tak výrazne.
Od inflácie sa môžeme teraz presunúť aj k reálnym mzdám. Poďme sa teda pozrieť na vývoj reálnych miezd, budú si môcť naše domácnosti v tomto roku dovoliť viac?
Práve ten výraznejší pokles inflácie a situácia na trhu práce s nedostatkom pracovnej sily vytvára veľmi dobré, priaznivé podmienky na slušný rast miezd, a to vidíme aj naprieč jednotlivými odvetviami a sektormi, že tak tomu aj je. Pre tento rok očakávame, že nominálne by mzdy mohli vzrásť o viac ako 7 % pri inflácii, ktorá by mohla byť pod 3 %. Po odrátaní takéhoto cenového efektu, domácnostiam ostane zhruba o 4,5 % viac na to, aby buď usporili alebo spotrebovali.
Už sme dlho v tomto období neboli. Ostane teda podľa vás domácnostiam čosi aj na tvorbu úspor?
My veríme, že áno a vlastne tento efekt už aj začal. My predpokladáme, že určitý čas sa budú domácnosti snažiť doplniť úspory, ktoré minuli práve v tom vysokoinflačnom období, aby si určitým spôsobom vyrovnali svoju spotrebu a nákupy, takže určité obdobie toto bude trvať. Hovorím a opakujem, že tá finančná situácia sa tak citeľne zlepší tento rok – a zároveň aj ďalšie roky nie až tak výrazne, ale bude sa kúpyschopnosť zvyšovať-, že je dostatočná na to, aby domácnosti si postupne dopĺňali minuté úspory a zároveň aj, aby sa vrátili do obchodov a k službám.
Čo by podľa vás mohlo tento, dá sa povedať, priaznivý ekonomický obraz naštrbiť?
Tam je viac faktorov, samozrejme, celkovo po tých rokoch kríz a turbulentných obdobiach je celé ekonomické obdobie globálnej ekonomiky obklopené obrovskou neistotou. Z domácej časti tie najväčšie riziká, kde očakávame, že budeme meniť aj našu predpoveď ekonomického rastu niekedy na jeseň alebo na záver roka, vychádzajú z potreby ozdravenia verejných financií. Tam jednoznačne je potrebné urobiť dodatočné kroky. Treba priznať, či to bude už na príjmovej alebo výdavkovej stránke – predpokladám, že to bude nejaký mix viacerých opatrení – tak to určite odkrojí z ekonomického rastu. Naopak, ak sa povedzme prijmú aj opatrenia na strane zvýšenia daní alebo určitých poplatkov, tak tie riziká v oblasti inflácie sú mierne nahor.
Ministerstvo financií dnes odhadlo rast pre tento rok na úrovni 2,5 %. Národná banka to ale vidí o čosi optimistickejšie, prečo tieto rozdielne čísla toho istého ukazovateľa?
Áno, je pravda, že sme mierne optimistickejší na tento rok, to číslo je u nás 2,8 %. Ak sa vrátim k revízii rastu minulý rok, tak revízia bola Štatistickým úradom z 1,1 na 1,6 %, čo je päť desatín, čiže to je len na dokreslenie toho, že aj tie údaje, s ktorými pracujeme, nie sú úplne presné a vlastne dochádza ešte k ich upresneniam. Teraz sa vrátim k otázke – ten rozdiel medzi tým, čo analytické tímy na Ministerstve financií a v Národnej banke očakávajú, je zhruba 0,3 %, teda nie je až taký výrazný. Čo je kľúčovejšie, ak by sme sa pozreli na tie rozdiely v štruktúre, tak sme troška viac optimistickejší ohľadom rastu našich obchodných partnerov, takže exportná výkonnosť by mohla byť mierne vyššia, ako očakávajú ministerskí analytici. Ale čo je kľúčovejšie podľa mňa a čo je naozaj dobrá správa, že obidva analytické tímy, obidve predpovede oproti jarným predikciám sa posúvajú smerom hore a to je dôkaz, že naozaj sme na správnej ceste a ekonomika vyzerá, že bude stáť na silnejších nohách.
Ako sme na tom s verejným dlhom?
Pri súčasnom nastavení hospodárskej politiky musíme priznať, že očakávame, že náš verejný dlh bude narastať až nad 60 % alebo k úrovni 60 % ku koncu roka alebo v roku 2027. Takže už len trajektória dlhu a tieto predpovede potvrdzujú to, že je potrebné urobiť niečo aj na strane ozdravenia verejných financií a zníženia každoročných schodkov.
Sú ešte okrem toho všetkého, čo sme spomínali, aj iné vplyvy, ktoré by mohli tieto optimistické predpovede nejakým spôsobom ohroziť?
Rozprával som o tom, aké sú riziká na tej domácej časti. Ale samozrejme, sme malá otvorená ekonomika, takže verejný celosvetový vývoj je veľmi dôležitý. Ak sa darí našim obchodným partnerom, tak sa bude dariť aj nám. Tá neistota určite pramení zo zahraničia, sú tu geopolitické pnutia, sú tu určité tendencie toho, že nastanú nejaké zmeny v obchodných výmenách, takže toto je vec, ktorá je určite opradená neistotou. Na strane cenového vývoja je obrovská neistota, či už z pohľadu vývoja agrokomodít, energetických komodít, ostatných komodít, čo určite môže naštrbiť náš vývoj, ale čo je možno kľúčovejšie a aj z dlhodobejšieho hľadiska, je to, že nás čaká naozaj veľmi veľa náročnej práce na tom, aby sme zmenili model ekonomiky, aby sme nestrácali dych a konkurencieschopné prostredie a možnosti. Teda musíme sa sústrediť na to, aby sme podporili celkovo firemný sektor a aby sme naozaj z dlhodobého hľadiska mohli prosperovať a dlhodobo rásť.
To bol Miroslav Gavura, ďakujeme veľmi pekne a prajeme ešte pekný deň.