Výsledky slovenského školstva zaostávajú
V porovnaní s krajinami EÚ má Slovensko vyšší podiel vzdelaných obyvateľov (aspoň s vyšším stredným vzdelaním), zaostávame v prípade podielu vysokoškolákov a účasti detí na vzdelaní v ranom detstve. Slovensko má, podobne ako viaceré krajiny strednej a východnej Európy, v rámci EÚ relatívne vysoký podiel obyvateľov s aspoň vyšším stredným vzdelaním. Naopak, napriek relatívne dynamickému rastu, je podiel vysokoškolsky vzdelaných stále nižší aj v porovnaní s priemerom EÚ ako aj krajín V3. Značná medzera je aj vo vzdelávaní detí v ranom detstve, kde výrazne zaostávame nielen za priemerom EÚ ale aj priemerom krajín V3. Zaškolenosť v predprimárnom vzdelávaní je nízka najmä v prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a z prostredia marginalizovaných rómskych komunít[1].
Graf 1 Účasť na vzdelaní v ranom detstve a vzdelanostná štruktúra obyvateľstva (2020)
Zdroj: Eurostat, výpočty NBS
Poznámka: Účast na vzdelaní v ranom detstve je definovaná pre deti od veku štyroch rokov až po vek povinnej školskej dochádzky; údaje sú za rok 2019. V prípade podielov populácie s minimálne vyšším stredným vzdelaním a vysokoškolským vzdelaním ide o obyvateľov vo veku 25 – 64 rokov.
Výsledky slovenských žiakov zaostávajú za krajinami OECD, problémom sú aj veľké rozdiely medzi najlepšími a najslabšími žiakmi a výrazný vplyv socioekonomického prostredia na výsledky žiakov. Podľa programu medzinárodného porovnania 15-ročných žiakov (PISA) majú slovenskí žiaci slabšie výsledky v porovnaní s priemerom krajín OECD vo všetkých troch sledovaných oblastiach (čitateľská, prírodovedná a matematická gramotnosť). Najslabšie sú v čitateľskej gramotnosti. Slovensko zaostáva aj voči všetkým krajinám V3 vo všetkých oblastiach, s výnimkou Maďarska, v prípade matematickej gramotnosti. Rozdiely vo výsledkoch medzi najlepšími a najslabšími žiakmi sú v porovnaní s krajinami OECD nadpriemerné, problémom je aj vysoký vplyv socio-ekonomického zázemia žiakov na ich výsledky[2].
Graf 2 PISA – priemerné skóre za čitateľskú, prírodovednú a matematickú gramotnosť (2018)
Zdroj: OECD, výpočty NBS
Graf 3 PISA – rozdiel vo výsledkoch slovenských žiakov voči priemeru OECD
Zdroj: OECD, výpočty NBS
Slabé výsledky dosahujú aj slovenské vysoké školy, ktoré zaostávajú aj v prípade regionálneho porovnania. V Šanghajskom rebríčku najlepších vysokých škôl sa v prvej tisícke umiestnila len jedna slovenská univerzita. Pre porovnanie, Česká republika má v prvej päťstovke jedno zastúpenie a ďalších 6 univerzít sa umiestnilo v druhej päťstovke[3]. Podobne v prípade rebríčku QS World University Ranking malo Slovensko v druhej päťstovke 5 univerzít, kým Česká republika mala trojnásobné zastúpenie v prvej päťstovke a ďalších 7 univerzít sa umiestnilo v druhej päťstovke[4]. V prípade The Times Higher Education World University Rankings sa do prvej tisícky nedostala ani jedna slovenská univerzita, pričom jedna česká univerzita bola medzi päťstovkou najlepších univerzít a tri v druhej päťstovke[5].
Vzdelávací systém nezohľadňuje potreby trhu práce
Slovenský vzdelávací systém reaguje slabo na požiadavky trhu práce. V rámci EÚ zaznamenáva Slovensko najvýraznejší nesúlad medzi študijným zameraním a vykonávanou prácou. Takmer 38 % absolventov pracuje v inom ako vyštudovanom odbore. Situácia na trhu práce sa, navyše, nezlepšuje. Ďalším problémom je aj prekvalifikovanosť na pracovných miestach – Slovensko má mierne nadpriemerný podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na pozíciách s nižším požadovaným vzdelaním.
Graf 4 Vysokoškoláci na pracovných miestach Graf 5 Nesúlad medzi vykonávanou
s nižším požadovaným vzdelaním (%, 2019) prácou a študijným odborom (%, 2019)
|
Zdroj: Eurostat Poznámka: pre vekovú skupinu 20 – 64, aspoň 1. stupeň vysokoškolského vzdelania |
Zdroj: Eurostat Poznámka: pre vekovú skupinu 15 – 34, ISCED 3-8 |
Digitálne zručnosti obyvateľstva sú v porovnaní s krajinami EÚ nižšie. Podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) v oblasti ľudského kapitálu, ktorý meria digitálne a softvérové zručnosti a tiež zohľadňuje počet absolventov štúdií informačno-komunikačných technológií (IKT) a podiel IKT- špecialistov na trhu práce, dosahuje Slovensko spomedzi krajín EÚ až 20. miesto. Spomedzi krajín V4 zaostávame za Českou republikou a mierne aj za Maďarskom.
Popri relatívne vysokom nesúlade slovenského vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce je Slovensko charakteristické aj nízkou účasťou na celoživotnom vzdelávaní, ktorá patrí k najnižším v EÚ. V roku 2020 sa na vzdelávaní dospelých zúčastnilo iba o niečo menej ako 3 % dospelých. To je trikrát menej ako priemer EÚ. Lídrom v tejto oblasti je Švédsko, kde sa na kurzoch celoživotného vzdelávania zúčastnilo až 28,6 % obyvateľov v tejto vekovej kategórii.
Graf 6 Index DESI – ľudský kapitál (0-100, 2020) Graf 7 Vzdelávanie dospelých (%, 2020)
|
Zdroj: EK |
Zdroj: Eurostat Poznámka: pre vekovú skupinu 25-64 |
Výzvam slovenského vzdelávacieho systému v kontexte trhu práce sa venuje aj správa NBS Štrukturálne výzvy. Do roku 2030 možno podľa správy na trhu práce očakávať:
- na jedného poproduktívneho pripadnú traja produktívni obyvatelia (dnes takmer piati)
- 10 % pracovných miest bude nahradených robotmi, pričom 62 % je ohrozených robotizáciou
- 20-30 % pracovných miest bude ohrozených digitálnou a zelenou transformáciou; najviac ohrozené sú pracovné miesta v automobilovom priemysle
- až v prípade 30 % pracovných miest sa bude požadovať vyššia odbornosť
- zníži sa potreba nízkokvalifikovaných zamestnancov
- 40 % pracovných miest dnes ešte nepoznáme
- na tento trh práce budú vstupovať dnešní žiaci (v priemere) s podpriemernou čitateľskou, matematickou a prírodovednou gramotnosťou ako aj generácia zatvorených škôl
- môže sa zintenzívniť odliv najlepších absolventov do zahraničia
[1] Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, záverečná správa z marca 2020
[2] PISA 2018 Results, Slovak Republic Country Note, OECD 2019
[3] 2020 Academic Ranking of World Universities
[4] QS World University Rankings 2022
[5] The Times Higher Education World University Rankings 2021
Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: press@nbs.sk
Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.