Ponuka na domácom trhu je katastrofálna, hovorí Horváth z NBS. Talenty preto hľadajú v zahraničí. (Rozhovor pre Forbes)
Peter Apolen
Národná banka Slovenska sa pri zostavovaní analytického tímu rozhodla obrátiť na medzinárodný trh. „V istom momente je zahraničná expertíza nevyhnutná,“ vysvetľuje riaditeľ odboru ekonomických a menových analýz MICHAL HORVÁTH.
Keď ste pred dvomi rokmi ako šéf odboru analýz v NBS nastupovali, jednou z vašich ambícií bolo dobudovať analytický tím. Do akej miery sa vám to podarilo?
Budovanie analytického tímu je súčasťou širších zmien v NBS, keď sa snažíme tvoriť modernú a otvorenú centrálnu banku, ktorá sa aktívne zapája do diskusie na domácej scéne, no aj na úrovni eurozóny. Máme ambíciu prinášať hlbší pohľad a budovať expertízu vo vybraných oblastiach. Tomu cieľu sme potrebovali prispôsobiť aj tím a obsah jeho práce.
O čo konkrétne ide?
Potrebovali sme presunúť dôraz komunikácie z popisného vnímania toho, čo sa deje, smerom k hlbším analýzam. Zároveň sme museli od základov vybudovať jednotku, ktorá sa venuje otázkam eurozóny. Pre tieto nové potreby sme potrebovali nájsť nových kolegov, aby tak doplnili a posilnili inak veľmi skúsené a kvalitné existujúce jadro analytického štábu. Noví kolegovia sú z rôznych kútov sveta. Dovedna je v tíme 30 ľudí.
Koľko z nich je zo zahraničia?
Ide o štyroch analytikov a analyticky z Talianska, Španielska, Ukrajiny a Bangladéša. Nedávno navyše prišiel šéf výskumu z Nemecka. Som veľmi rád, že sa to deje. Zmenil sa tým spôsob, akým analytický tím pracuje, a vplýva to aj na kultúru v banke celkovo.
Akým projektom konkrétne sa vaši kolegovia zo zahraničia venujú?
Jedna kolegyňa napríklad pomocou inovatívnych metód skúma, do akej miery je naša ekonomika podchladená, alebo či sa prehrieva. Toto je dôležité pre náš odhad vývoja inflácie, ale aj pre posúdenie zdravia verejných financií. Druhá kolegyňa sa podieľa na hľadaní pôvodu pomalého rastu produktivity na základe údajov individuálnych firiem.
Noví kolegovia, ktorí prišli na jar, pracujú na lepšom pochopení toho, ako menovo-politické rozhodnutia vo Frankfurte vplývajú na finančné podmienky ľudí a firiem na Slovensku, na ich rozhodnutia, vrátane vývoja na trhu nehnuteľností. Všetko sú to pre Slovensko dôležité veci a získané poznatky môžu byť zaujímavé aj medzinárodne.
Spomínali ste novú komunikačnú agendu národnej banky. O čo konkrétne ide?
Robíme významné zmeny napríklad v našich publikáciách, tak z pohľadu ich počtu, ako aj jazyka. Chceme byť zrozumiteľnejší bežným ľuďom. Hovoríme preto menej čísel a suchých informácií a dôraz kladieme na príbeh a dôsledky pre život na Slovensku. V tomto mienime pokračovať.
Hoci je servis pre domácu ekonomiku kľúčový, v-medzinárodnom kontexte máme väčšie medzery. Medzinárodne si potrebujeme budovať silnejšiu značku a to trvá dlhšiu dobu. Dali sme však signál, že budujeme výkonný tím, od ktorého sa očakáva, že bude tvoriť dobré meno inštitúcie.
Ako prebieha hľadanie expertov na zahraničnom trhu? Pravdepodobne nejde o klasické pracovné inzeráty.
Pracovný trh s ekonómami je globálny a pomerne dobre organizovaný. Keď chce človek ísť za kvalitou, musí sa ho zúčastniť. Experti sú dostupní spravidla len v jednom období roka. Je to vtedy, keď končia svoje doktorandské štúdium a obzerajú sa po nových ponukách. Sezóna vrcholí medzinárodnou konferenciou v USA, ktorá sa koná v zime. Vtedy sa robia pohovory a uzatvárajú nové zmluvy. Mimo tohto obdobia je na trhu pomerne mŕtvo.
Na tejto konferencii sa teda stretáva pracovná ponuka a dopyt?
Existujú asociácie ekonómov, ktoré organizujú vyslovene veľtrhy s pracovnou silou. Sú na nich dostupní ľudia z kvalitných škôl. Mimochodom, aj viacerých kolegov zo Slovenska sme našli a najali na globálnom trhu. Kvalitní a fundovaní ekonómovia, ktorí si hľadajú prácu, jednoducho postupujú takto.
Na druhej strane aj inštitúcia, ktorá si hľadá zamestnancov týmto spôsobom, získava punč kvality. Spätne sme sa stretli s pozitívnou odozvou za to, že NBS bola na tomto hu prítomná. Vyslali sme signál, že to myslíme vážne.
Ako sa vám darí zapracovať ľudí so zahraničným vedomostným backgroundom do slovenských pomerov?
So záujmom pozorujem, ako naši zahraniční kolegovia pracujú na otázkach, ktoré sa týkajú špecifík slovenskej ekonomiky. Vnímajú ich v medzinárodnej dimenzii, takže v iných súvislostiach ako my domáci. Toto v zdravej miere potrebujeme. Potvrdzuje sa, že je užitočné zapojiť zahraničnú expertízu a posunúť tak veci dopredu.
Čo motivuje zahraničných expertov, aby sa uchádzali o prácu v NBS?
Snažíme sa, aby bol pobyt v našom tíme pre nich prínosný. Absencia prílišnej hierarchie v NBS im ponúka možnosť robiť veci, ktoré majú silný dopad a ktoré navonok vidno.
Ponúkame im šancu pracovať v rámci štruktúr eurosystému. V iných centrálnych bankách by sa k takýmto príležitostiam tak jednoducho nedostali. U nás dostanú šancu podieľať sa na projektoch, ktoré verejne komunikujeme či posúvame ďalej v rámci európskych štruktúr.
Chceme, aby mali možnosť vytvoriť niečo zaujímavé, a keď sa posunú ďalej, či už do inej centrálnej banky, alebo do akademického prostredia, mohli sa tým pochváliť v životopise. Pre mňa ako manažéra je výzva takéto podmienky vytvoriť.
Potrebujú zahraniční ekonómovia absolvovať rovnaké administratívne procedúry ako iní pracovníci z cudziny?
Áno, je to tak. Veľmi záleží na tom, odkiaľ človek pochádza. Ak z EU, nie je to žiadny problém. Napríklad ak dohoda o pracovnom pomere padla uprostred marca, už začiatkom apríla môže človek nastúpiť do práce. Vážne problémy sú však pri krajinách mimo EU. Proces je veľmi zdĺhavý a finančne nákladný. Bremeno vždy napokon znáša zamestnávateľ. Nemôžeme očakávať, že si to kandidát vykryje celé sám.
V najlepšom prípade trvá proces šesť či sedem mesiacov a náklady sú rádovo v tisícoch eur. Už pri podávaní žiadosti na cudzineckej polícii musí mať človek na Slovensku adresu, kde bude bývať. Musí mať teda niečo prenajaté, hoci byt zostáva ešte niekoľko mesiacov prázdny.
Ďalším príkladom byrokracie je požiadavka, aby inzerát visel dvadsať dní na nástenke úradu práce. Ide pritom o vysoko odborné pozície, ktoré predtým neúspešne obsadzujeme hoci aj rok. Ak však chceme zamestnať ľudí z tretích krajín, musíme na miestnom úrade práce týmto spôsobom demonštrovať, že na Slovensku nie je vhodný kandidát.
Ako hodnotíte slovenský pracovný trh? Nedokáže banke ponúknuť dostatok odborníkov?
Z pohľadu zamestnávateľa máme svoje špecifické potreby. Keď zverejníme inzerát cez klasické kanály, ľudia, ktorí sa nám ozvú, sú vedomostne niekde úplne inde, ako by sme potrebovali. Raz za čas sa nám stane, že si ponuku všimne niekto, kto sa práve vracia zo zahraničia. Takto sme v minulosti získali niekoľkých kolegov, no nemôžeme sa na to spoliehať. Potreba ísť na globálny trh teda vyplýva z toho, že ponuka na domácom trhu je katastrofálna.
Mohli by sme ísť aj cestou výchovy čerstvých absolventov a aj to do istej miery robíme. Sú to väčšinou absolventi matematických, nie ekonomických škôl. Ekonomický rozmer im dávame až u nás. Veľakrát však potrebujeme hotových ľudí.
Spomínali ste však, že ste na zahraničnom pracovnom trhu našli aj Slovákov. Aký majú profil?
Od začiatku môjho pôsobenia prišlo do tímu dvanásť ľudí vrátane cudzincov. Len jeden nový človek neštudoval v zahraničí. Máme tak kolegov s PhD titulom z univerzít v USA, Veľkej Británii, Nemecku, Taliansku, Českej republike alebo Estónsku. V životopisoch nájdeme kvalitné európske dielne ekonomického vzdelania ako London School of Economics, Universitat Pompeu Fabra, Nottingham, Bonn a podobne.
Vy sám ste študovali a pôsobili v zahraničí. Aký je pohľad Slováka, ktorý sa vracia domov? Akú má motiváciu?
Je to viac dôvodov a, samozrejme, nielen profesionálnych. Z pracovného hľadiska moja súčasná pozícia nadväzuje na rôzne aktivity, ktoré som robil v minulosti. Spoluzakladal som Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, čo je príklad budovania nezávislej verejnej inštitúcie úplne od základov. Zastupoval som tiež Slovensko v európskych štruktúrach. Na univerzitách ma okrem výskumu v oblasti menovej a rozpočtovej politiky veľmi bavila práca s mladými talentmi. Tieto veci sa pospájali do vízie, ktorú mi predostreli guvernér Peter Kazimír a viceguvernér Ľudovít Ódor.
Čo na vás urobí väčší dojem, keď si vyberáte človeka? Formálne vzdelanie či reálna skúsenosť?
Dobré vzdelanie beriem ako úplný základ. To je prvý filter. Potom sa pozrieme, čo zaujímavé ten človek robil. Pri vzdelaní nejde ani tak o cveng mena školy, ale skôr o to, aký program človek študoval. Či bude vedieť splniť to, čo od neho očakávame. Myslím si, že európska kvalita vzdelania nám dokáže ponúknuť zaujímavých uchádzačov. To nám, žiaľ, na Slovensku chýba.
Najímame ľudí, ktorí už niečo vytvorili. Dvaja naši kolegovia napríklad pracovali na konkrétnych projektoch v Európskej centrálnej banke. Ich témy nás zaujali, pretože sú pre Slovensko dôležité. V iných prípadoch nás osloví ich samostatná vedecká činnosť. Rovnaké kritériá však platia aj pre Slovákov, ktorých na zahraničných trhoch najímame. Je to veľmi podobný príbeh.
Dokáže Slovensko ponúknuť kvalifikovaným ľuďom dostatočne atraktívne podmienky?
Nemyslím si, že to platí všeobecne. Veľké firmy, ale aj startupy pôsobiace na Slovensku možno vedia ponúknuť zaujímavé projekty a možnosť sebarealizácie aj ľuďom so zahraničnými skúsenosťami. No trápi ma, že vo verejnej správe je tých príležitostí menej.
Hovoríme tu teda len o ostrovčekoch pozitívneho vývoja. Národná banka má v tom, našťastie, osobitné postavenie. Zmeny sa však nikdy nedajú realizovať bez podpory zhora. Ak by sme nemali podporu vedenia, nemohli by sme sa vydať týmto smerom. Na Slovensku je pritom veľa inštitúcií, ktoré majú podobný potenciál.
Ako je to s odmeňovaním? Je konkurencieschopné?
Keď hovoríme o analytických pozíciách, ľudia sa tu pohybujú bez ohľadu na národnosť na medzinárodnom trhu. Odmeňovanie teda musí byť konkurencieschopné. V minulosti banka profitovala z toho, že sa mnohí Slováci vracali domov napríklad kvôli rodine. Na to sa však nemôžeme dlhodobo spoliehať. Preto sme potrebovali ísť na globálny trh.
Prečo podľa vás domáci systém neprodukuje dostatok kvalitných expertov?
Problém je napríklad v tom, že náš univerzitný systém je veľmi uzavretý. Je tu malá internacionalizácia, univerzity nie sú vystavené serióznej konkurencii, prežívajú aj napriek hromadnému odchodu mladých ľudí na školy do zahraničia. Aj na Slovensku máme šikovných vedcov, no často platí, že sú úspešní napriek systému, nie vďaka nemu. Mali by sme byť ako krajina schopní ponúknuť ľuďom víziu dobrého života a zaujímavého pracovného uplatnenia. Pomohlo by nám to lákať zahraničnú pracovnú silu, no aj udržať tú domácu.