Zisťovanie o financiách a spotrebe domácností v 2021
Národná banka Slovenska publikovala výsledky 4. vlny Zisťovania o financiách a spotrebe domácností. Zisťovanie sa uskutočnilo v lete a na jeseň 2021 v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Zúčastnila sa v ňom reprezentatívna vzorka 2 174 slovenských domácností.
Zisťovanie je súčasťou Household Finance and Consumption Survey (HFCS), harmonizovaného európskeho projektu centrálnych bánk, ktorý je koordinovaný Európskou centrálnou bankou. Poskytuje podrobný štrukturálny prehľad informácií o aktívach, pasívach, príjmoch a spotrebe domácností, rozšírený o meranie finančnej gramotnosti, ekonomických a finančných očakávaní, či vplyvu pandémie na zamestnanosť a finančnú situáciu domácností. HFCS sa uskutočňuje každé tri roky, po 3. vlne v roku 2017 sa 4. vlna posunula kvôli pandémii o jeden rok neskôr.
Hlavné výsledky
Nárast čistého bohatstva odrážal vysoký rast cien nehnuteľností
Čisté bohatstvo typickej domácnosti sa medzi 2017 a 2021 zvýšilo takmer o 40 %, na 97-tisíc eur. Tento nárast bol výrazný aj v reálnom vyjadrení (+25 %) a najviac sa prejavil medzi mladými a domácnosťami s najnižším príjmom/ bohatstvom. K zvýšeniu bohatstva v najväčšej miere prispel vysoký rast cien nehnuteľností. Podiel domácností vlastniacich svoje hlavné bývanie ostal naďalej veľmi vysoký, na úrovni 90 %.
Hodnota reálneho majetku domácností vysoko prevažovala nad ich finančným majetkom
Podobne ako v predchádzajúcich vlnách HFCS, domácnosti aj v 2021 držali najmä reálne aktíva (89 % celkových aktív), v rámci ktorých sa ich držba sústreďovala v hlavnom bývaní domácností (tvorili vyše 70 % celkových aktív). Ostatné reálne aktíva tvorili ďalšie nehnuteľnosti (iné ako vlastné bývanie), vozidlá a v menšej miere aktíva z podnikateľskej činnosti.
Štruktúra finančných aktív zostala aj v roku 2021 silne konzervatívna
9 z 10 domácností držalo svoje finančné prostriedky na bankových vkladoch a len necelých 6 % slovenských domácností sa zúčastnilo na finančnom trhu a investovalo do iných, menej konzervatívnych finančných aktív, napr. do akcií, dlhopisov alebo podielových fondov. Celkovo, finančné aktíva činili iba približne 11 % celkových aktív.
Vysoký dopyt po bývaní bol sprevádzaný rastom zadlženosti domácností
Kým v roku 2017 mala úver na bývanie približne každá piata domácnosť, v roku 2021 bola zaťažená úverom na bývanie už každá štvrtá, v prípade domácností do 44 rokov takmer každá druhá. Navyše, medzi rokmi 2017 a 2021 sa zvýšil aj objem nesplateného úveru na bývanie z 32-tisíc na 35-tisíc eur (mediánová hodnota). Zmenila sa aj štruktúra zadlženosti domácností. Držba iného dlhu ako úveru na bývanie za toto obdobie klesla z viac ako 21 % na menej ako 18 %. Na druhej strane, prísnejšie opatrenia v oblasti poskytovania úverov (tzv. borrower-based measures, BBM) prispeli k zmierneniu ukazovateľov dlhového zaťaženia, ako sú LTV a DSTI.
Nárast cien nehnuteľností urobil takmer každého bohatším a znížil celkovú nerovnosť
Nerovnosť bohatstva meraná indexom Gini klesla z 54 % v roku 2017 na 46 % v roku 2021. Hlavnými hnacími silami boli všeobecne vyššie ceny nehnuteľností spojené s rozšíreným vlastníctvom hlavného bývania.
Príjmy sa zvýšili aj reálne, v 2021 relatívne veľká časť domácností dokázala sporiť
Hrubé ročné príjmy typickej slovenskej domácnosti medzi rokmi 2017 a 2021 vzrástli o 31 % na 21-tisíc eur (+18 % reálne). Rast príjmov bol vyrovnaný naprieč socioekonomickými skupinami, výrazne vyšší rast príjmov dosiahli len mladé domácnosti, a vyrovnal sa tak ich príjmový rozdiel oproti ostatným skupinám v produktívnom veku. Podiel domácností, ktoré boli v roku 2021 schopné sporiť, sa zvýšil o 8 percentuálnych bodov na 40 %, ťahané domácnosťami s úverom na bývanie, ktoré si tak čiastočne vytvorili bezpečnostnú rezervu na horšie obdobie vyšších nákladov splácania dlhu.
COVID spôsobil hlavne výpadky v príjmoch
Primárnym šokom, ktorému domácnosti počas COVID-19 krízy čelili, bolo zníženie príjmu popri zachovaní zamestnania. S týmto problémom sa stretla takmer tretina aktívnych domácností, najmä domácnosti živnostníkov, ale aj mladšie domácnosti, domácnosti pracujúce v kontaktne intenzívnych službách a v priemyselnej výrobe. Na druhej strane, došlo k bezprecedentnému nárastu práce z domu, z menej ako 10 % zamestnancov pracujúcich z domu aspoň občas pred pandémiou na 32 % práce vykonávanej z domu počas pandémie.
Finančná gramotnosť sa zlepšila len málo
Od zavedenia modulu na testovanie finančných znalostí do HFCS v roku 2014 bolo pozorované pomalé, ale postupné zlepšovanie. Len malá časť domácností však dokázala správne odpovedať na všetky štyri testové otázky položené v zisťovaní. Nízka úroveň finančnej gramotnosti je jednou z hlavných prekážok vstupu na trh s investičnými finančnými aktívami.
Ďalšia vlna HFCS sa uskutoční na jeseň tohto roku. Radi by sme povzbudili oslovené domácnosti, aby sa zisťovania zúčastnili. Získané cenné údaje okrem rozsiahleho využitia v ekonomickom výskume slúžia napr. na sledovanie distribučných vplyvov menovej politiky, ale aj politík v oblasti finančnej stability.
Publikovaním výsledkov 4. vlny HFCS sú mikroekonomické údaje sprístupnené na akademické a analytické účely nekomerčného charakteru. O údaje je možné požiadať cez formulár.
Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: press@nbs.sk
Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.