De-risking - Banka alebo iný poskytovateľ platobných služieb mi ako podnikateľovi v oblasti kryptoaktív bez primeraného odôvodnenia odmietla otvoriť, resp. zatvorila podnikateľský bankový účet. Je takýto postup banky správny?
Finančné inštitúcie (vrátane bánk a poskytovateľov služieb kryptoaktív) musia mať vypracované svoje politiky, postupy a kontrolné mechanizmy pre riadenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (ML/TF). V riadení uvedených rizík by mali uplatňovať rizikovo-orientovaný prístup, na základe ktorého každá finančná inštitúcia by mala identifikovať, vyhodnotiť a pochopiť riziká ML/TF, ktorým je vo svojom podnikaní vystavená a prijať primerané opatrenia na zmierňovanie identifikovaných rizík.
Pri riadení rizík môže v praxi nastať situácia, že finančná inštitúcia odmietne nadviazať alebo ukončiť obchodné vzťahy s jednotlivými zákazníkmi alebo celými kategóriami klientov spojených s vyšším rizikom ML/TF, alebo odmietnuť vykonávať transakcie s vyšším rizikom ML/TF.
Rozhodnutie finančnej inštitúcie nezaložiť alebo ukončiť obchodný vzťah alebo neuskutočniť transakciu môže byť ale aj nemusí byť v súlade s európskou legislatívou (článok 14 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849). Rozhodujúce je, či finančná inštitúcia náležite a individuálne zvážila rizikový profil klienta. V prípade, že tak neurobila, môže byť takého odmietnutie neopodstatnené a môže byť znakom neefektívneho riadenia rizík ML/TF.
Tento spôsob neefektívneho riadenia rizík sa nazýva „de-risking“. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vo svojom usmernení (EBA/GL/2023/04) definuje de-risking ako „odmietnutie nadviazať alebo rozhodnutie ukončiť obchodné vzťahy s jednotlivými klientmi alebo kategóriami klientov spojených s vyšším rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu alebo odmietnuť vykonanie transakcií s vyšším rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu“.
V prípade de-riskingu ide o celoeurópsky fenomén spočívajúci v odopieraní prístupu k finančným službám tým klientom, ktorí môžu pre finančné inštitúcie predstavovať vyššie až vysoké ML/TF riziko.
Oblasť kryptoaktív a poskytovanie služieb s kryptoaktívami je vo všeobecnosti považovaná za rizikovú z hľadiska rizík ML/TF. Správa Európskej komisie z nadnárodného hodnotenia rizík ML/TF (2022), kapitola č. 11 uvádza, že hlavnými faktormi, ktoré prispievajú k rizikovosti sektora kryptoaktív sú najmä:
- virtuálne prostredie umožňujúce vysokú mieru cezhraničnej interakcie s klientmi z tretích krajín, vrátane vysoko-rizikových krajín,
- vysoká dynamika rastu tohto odvetvia,
- obmedzená transparentnosť transakcií s kryptoaktívami,
- nedostatočná identifikácia klientov a konečných užívateľov výhod zapojených do obchodov s kryptoaktívami,
- nedostatočné overovanie pôvodu finančných prostriedkov použitých na obchodovanie s kryptoaktívami a
- nedostatočné povedomie a chápanie rizík poskytovateľov služieb s kryptoaktívami (CASP) o povinnostiach v oblasti AML/CFT.